Výchova

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 28.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 312 slov
Počet zobrazení: 85
Tlačení: 3
Uložení: 5

Výchova

  • Výchova v širšom a užšom význame

Psychológia výchovy bola pôvodne súčasťou pedagogickej psychológie, ale vplyvom rozvoja poznatkov sa osamostatnila ako veda.

Psychológia výchovy skúma mechanizmy psychických zmien v osobnosti vychovávaného, ktoré nastali pod vplyvom výchovy a aplikuje ich na reguláciu prežívania a správania vychovávaných v súlade s výchovnými cieľmi.

Výchova sa chápe v širšom a užšom zmysle slova. V širšom zmysle slova výchova je ovplyvňovanie človeka človekom, je to vzájomná interakcia a komunikácia vychovávajúcich a vychovávaných. Čiže ide o obojstranný proces, pri ktorom je dôležitá sebavýchova. Psychológia výchovy v širšom zmysle slova zahŕňa aj vzdelávanie.

Výchova v širšom zmysle slova

(edukácia)

Vzdelávanie výcvik, tréning výchova v užšom zmysle slova

(kognitívna oblasť) (psychomotorická oblasť) nonkognitívna oblasť)

V užšom chápaní výchova je cieľavedomé, zámerné rozvíjanie psychických procesov, vlastností a funkcií osobnosti.

V medzinárodných odborných štúdiách sa používa pojem edukácia, ktoré v sebe zahŕňa vzdelávanie, výchovu aj výcvik.

Psychológia výchovy je vedecká disciplína, ktorá skúma mechanizmy psychických zmien v osobnosti vychovávaného a výsledky tohto skúmania aplikuje na reguláciu prežívania a správania osobnosti v smere výchovných cieľov.

Ak človek pôsobí na druhého človeka a v jeho psychike pod vplyvom tohto pôsobenia vznikne nejaká zmena, hovoríme o výchovnom pôsobení.

  • Výchovné pôsobenie

Výchovné pôsobenie môže byť:

  • Priame – keď človek vplýva priamo na iného človeka, alebo skupinu ľudí.
  • Nepriame, sprostredkované – napr. televíziou, rozhlasom, cez výtvarné, literárne diela či hudbu.

Výchovné pôsobenie je proces interakcie medzi vychovávateľom a vychovávaným. Jeho cieľom je dosiahnutie pozitívnych zmien v prežívaní a správaní vychovávaného. Platí schéma:

Vychovávateľ výchovná požiadavka osobnosť vychovávaného reakcia vychovávaného

Výchovná požiadavka je buď vyslovená alebo napísaná požiadavka, ktorá hovorí, čo majú žiaci robiť. Podmienky výchovy:

  • Rešpektovanie vekových osobitostí,
  • Rešpektovanie individuálnych osobitostí,
  • Rešpektovanie podmienok prostredia.

Učiteľ sa pri výchovnom pôsobení riadi pedagogicko-psychologickými zásadami:

  1. Zásada premeny vonkajších vplyvov na vnútorné motívy
  2. Zásada aktívneho spolupôsobenia žiaka a učiteľa
  3. Zásada stupňovania účinku výchovného pôsobenia spoločenským pôsobením
  4. Zásada konkrétnosti výchovného pôsobenia
  5. Zásada stupňovania účinku osobnosťou učiteľa.

Výchovné pôsobenie je aj psychické pôsobenie, lebo jeho následkom majú byť zmeny v psychike osobnosti.

Cieľom výchovy je vychovať integrovanú osobnosť t.j. dobrého človeka.

Analýza výchovného pôsobenia

Psychológia výchovy skúma psychické mechanizmy utvárania a pretvárania ľudského správania. Je dôležité sledovať vzťah podnetu a reakcie.

Podnetom je výchovná požiadavka, výchovné pôsobenie vychovávateľom a reakcia je odpoveď vychovávaného.

Schematické znázornenie je: S O R

S = stimul, podnet

O je osobnosť

R je reakcia t.j. odpoveď na podnet.

Podnet je výchovná požiadavka, ktorú osobnosť spracováva a výsledkom je reakcia – správanie. Schéma sa dá rozšíriť o P t.j. podmienky /prostredie/, v ktorých osobnosť žije, tieto ho ovplyvňujú, ale aj človek ovplyvňuje prostredie.

S O R

P

Prostredie môže byť:

  • Sociálne – ľudia
  • Prírodné – zem, vzduch, lesy, lúky, zvieratá
  • Technické – TV, počítače, autá.
  • Ďalším významným činiteľom výchovy sú metódy výchovy:
  • Metóda presviedčania, povzbudzovania a názornej ukážky

Metóda presviedčania- je založená na slovnom aj mimoslovnom pôsobení ovplivňovaní človeka. Npr. Žiak sa v plyvom učiteľa pripojí k stanovisku. Základom je prezentovanie dôkazov. Môže sa uskutočňovať dialógom, príkazmi, sugesciou. Treba dbať na to aby nedošlo až k manipulácií.

Metóda pozbudzovania- je motivačná metóda. Základ je vyslovenie dôveri žiakovi, posilnenie jeho presvedčenia, že sa dokáže zmeniť, byť lepším, prekonať prekážky. Je chyba, že kritika, trestanie a negatívne hodnotenie žiaka sa vyskytujú častejšie ako pochvala, povzbudenie a uznanie.

Metóda názornej ukážky- je názorné predvedenie určitej činnosti. Môže sa využiť aj film, video záznam , animácia na počítači a podobne.

  • Výchova v prvotnopospolnej spoločnosti.

 O živote a výchove v prvotnopospolnej spoločnosti sa dozvedáme z antropologických nálezov, ako aj z analógie života nedávnych i súčasných primitívnych kmeňov, ktoré opísali antropológovia, archeológovia a cestovatelia.

V prvotnopospolnej spoločnosti rozlišujeme 3 obdobia:
1. čriedové obdobie – ľudia tu žili v triedach, kočovali z miesta na miesto a spoločne si zaobstarávali obživu, ktorú im poskytovala príroda,
2. obdobie roľníckej civilizácie – tu sa ľudia usadili, založili rodiny, utvorili rody a kmene, existovala tu prirodzená deľba práce podľa pohlavia, ľudia začali obrábať pôdu, skrotili a chovali drobné zvieratá,
3. obdobie vojenskej demokracie –ďalšou spoločenskou deľbou práce vznikali remeslá a ďalšie materiálne a kultúrne hodnoty, ktoré ľudia zveľaďovali, delili sa o ne a bránili ich proti nepriateľským kmeňom.
Na konci tohto obdobia vzniká súkromné vlastníctvo. Tým dochádza k rozkladu prvotnopospolnej spoločnosti, stráca sa rovnosť medzi ľuďmi, spoločnosť sa rozpadá na triedy – bohatých a chudobných, vládnucich a podmanených.

Výchova v prvotnopospolnej spoločnosti bola rovnako ako spoločnosť beztriedna, spoločná pre všetky deti. Bola teda – jednotná všestranná (pre všetkých členov spoločnosti)  a všeobecná. Uskutočňovala sa v bezprostrednom pracovnom a spoločenskom styku v dospelými. So vznikom deľby práce medzi mužom a ženou sa rozlišuje i výchova chlapcov a dievčat. Chlapci napodobňovali práce mužov – lov zveri a rýb, získavali návyky v zaobstarávaní potravy, v zaobchádzaní so zbraňami, učili sa stavať obydlia a člny, Dievčatá vykonávali so ženami domáce práce, učili sa tkať látky, zhotovovať odev, pripravovať potravu.
Najdôležitejšou zložkou výchovybola pracovná výchova/potrebná pre prežitie/. Popri nej sa objavujú i začiatky mravnej výchovy – deti sa oboznamovali s obyčajmi a zvykmi rodu i kmeňa, s náboženskými symbolmi a obradmi. Rozumová výchovatu splýva s pracovnou a mravnou výchovou, pretože v nich bolo všetko poznanie ľudí tejto doby. O začiatkoch estetickej výchovysvedčia nástenné maľby a šperky. Neskôr vznikajú začiatky vojenskej výchovy, ktorú si vynútili boje medzi kmeňmi. Mladí ľudia sa učili strieľať z luku a mali byť statoční a nebojácni.

Cieľom výchovy v prvotnopospolnej spoločnosti bolo pripraviť mládež pre účasť na živote dospelých. Táto príprava končievala osobitnými zasväcovacími obradmi, tzv. Iniciáciami,pri ktorých mládež preukazovala na verejných skúškach svoju vyspelosť a zdatnosť.

S rozpadom prvotnopospolnej spoločnosti nadobúda i výchova postupne triedny charakter.

 
Charakteristika iniciácií.

 Odrastená mládež sa zoskupovala do družín, žila vo vlastných príbytkoch na okraji sídlisk, sama sa živila a správala podľa vzoru dospelých. V období dozrievania preverovali ich fyzickú a psychickú zdatnosť skúšaním /iniciácie/, ale aj poúčaním a sústavnou prípravou pre rovnocenný život v radoch dospelých. Na to boli ustanovení osobitní učitelia, prípadne učiteľky z radov vážených a skúsených mužov a žien. Iniciační učitelia poúčali dospievajúcich iniciantov o otázkach, o ktorých dosiaľ nemohli a nemali nič vedieť, napr. o intímnych vzťahoch medzi dospelými mužmi a ženami, o manželskom živote Zasväcovali ich do utajovaných rituálnych obradov, poúčali o dejinách kmeňa ,o jeho priateľoch a nepriateľoch, o bojoch a hrdinských tradíciách predkov. V iniciačných zariadeniach sa takto dotvoril plánovaný obsah výchovy a vzdelávania mládeže pred jej vstupom do plného života. Značný dôraz sa kládol i na mravnú výchovu, na dodržiavanie prijatých mravných zásad. Plánovaná sebavýchova v družinách sa spájala s dodržiavaním prísnej disciplíny, plnením príkazov a zákazov. Pestoval sa to zmysel pre spravodlivosť, pracovitosť, statočnosť, vytrvalosť a iné pozitívne vlastnosti, potrebné v kolektívnom živote kmeňa i pri jeho obrane. Deti si tu osvojovali i poznatky náboženskej povahy, rôzne rituálne ceremónie, tance, zaklínadlá a pod., ktoré boli tiež predmetom iniciačných skúšok. Telesné tresty sa u väčšiny predhistorických kmeňov nepoužívali. Iniciačné útrapy /pobyt v blízkosti dravej zveri, vystavenie slnečným páľavám alebo mrazom, hladu/ sa považovali za prejavenie hrdinskosti, chrabrosti a mužnosti. Do sústavného výcviku patrila aj fyzická príprava na úspešné narábanie so zbraňou. Pestovali sa tu aj poznatky a zručnosti odborného rázu, napr. Stavba sídiel, domov, obytných zariadení a pod. Iniciácie boli v mnohom ohľade podobné našim skúškam dospelosti. Iniciačné družiny pre ich obsah a rozsah prípravy a pre ich dokonalú samosprávu sú mnohými etnológmi označované ako detské republiky.

  • Hudobné činnosti používané v MŠ a v ŠKD

Cieľom estetickej výchovy je rozvíjať nonkognitívme ( mimopoznávacie) kvality osobnosti dieťaťa, prebúdza estetické cítenie, cit pre krásno, vyvolávať prirodzenú potrebu estetického zážitku, osvojiť tvorivého estetického vyjadrovania.

Estetická výchova vedie dieťa k citlivému vnímaniu a požívaniu estetických- umeleckých podnetov. Učí ho objavovať krásu nielen v umení, ale aj v prírode a v tých najneobyčajnejších veciach. Vo všeobecnosti cieľom estetickej výchovy je kultivovanie správania, celostný rozvoj osobnosti dieťaťa a utváranie elementárnych základov jeho hodnotového systému, založeného na všeľudských humánnych hodnotách.

Rytmické činnosti

Rytmické cítenie je základná a fylogeneticky najstaršia hudobná schopnosť, ktorá vychádza z vrodeného pohybového inštinktu a je výsledkom psychomotorických vlastností človeka. Ide o schopnosť paralelného vnímania a prežívania (interpretácie) rytmických a metrických vzťahov.

Rytmické cítenie rozvíjame prostredníctvom týchto činností:
Rytmizácia slov a slovných spojení:

Začíname rytmizáciou slov v rozsahu jedného taktu. Rešpektujeme pritom prirodzený rytmus reči a slov.
V prvej fáze rytmizujeme slová s rovnakým počtom slabík aj s rovnakou prízvukovou štruktúrou. Pre rytmizáciu môžeme vybrať rôzne slová, pomenovania zvierat, kvetov, farieb, hračiek či geometrických tvarov. Rytmizovať môžeme pomocou dialógu, jedno dieťa povie zelená a druhé hruška.

Po vokálnej rytmizácií pridávame pohyb v spojení s prostriedkom hry na tele. Aj v tom prípade je potrebné zvážiť, aké deti činnosť vykonávajú.

Je vhodné pri rytmizácii slov, textu použiť rytmický hudobný nástroj, ktorý hrou metrickej stránky udržiava tempo.

Rytmus je jedným z vyhadrovacích prostriedkov hudby a spája sa s melódiou, preto aj rytmické hry môžeme vhodne spájať s melodizáciou slov, slovných spojení či riekaniek. Využívame k melodizácii klesajúcu malú terciu alebo môžeme melodizovať na ponúknutý melodický motív, t.j. zaspievame motív, ktorý deti následne používajú pri melodizovaní a rytmizovaní iného textu.

Vokálne činnosti v materskej škole

Pod pojmom vokálne činnossti rozumieme široký okruh praktických hudobných činností, ktoré sú realizované ľúdským hlasom, Obsah vokálnych činností v predškolských zariadeniach tvoria:

  • dychové rozcvičky resp. hry s dychom
  • hlasové cvičenia- hry s hlasom
  • vokálne dialogické hry
  • nácvik a spev piesní a riekaniek
  • rytmizácia a melodizácia riekaniek
  • vokálna rytmizácia
  • vokálna intonácia

Malé deti začínajú narábať s hlasom intuitívne, nesledujú svoje nedostatky, spievajú len tak, experimentujú s hlasom, spontánne napodobňujú zvukový svet okolo seba. Práve tieto prvé náznaky spevu treba správne usmerňovať, pretože sa spájajú aj s prvými pokusmi o reč.

Hlasová hygiena
Hlasivkám škodí nadmerné preťažovanie, intenzívne- hlasné spievanie, spievanie bez predchádzajúcej prípravy. Preto je potrebné hlasivky na spev pripraviť a rešpektovať citlivý a zraniteľný hlasový aparát dieťaťa. Okrem iného je potrebné hlasivky chrániť pred chladom, nevhodnými sýtenými nápojmi, aj niektorými minerálnymi vodami. Detský hlas je typický svojím zafarbením, je jemnejší, menej zvučný, ale znie mäkko a nežne, a preto tieto danosti musíme pri spievaní s deťmi rešpektovať.

Hlasový rozsah

Deťom do 6-7 roku sa hlasový rozsah výrazne nemení. 3 ročné dieťa má priemerný hlasový rozsah tercie až kvarty v polohe od d1- a1. 4 ročné rozsah sexty v polohe od c1- h1 a 6ročmé dieťa spieva niekedy aj v rozsahu celej oktávy od c1- c2.
Pri hudobných činnostiach je vhodná dychová rozcvička. Nádych nosom, výdych ústami.

Hlasová rozcvička

Úlohou hlasových činností je:

  • zabezpečovať súvislý hlasový výcvik: správne spevácke držanie tela, správne nasadenie a tvorenie tónu, navodzovanie hlasovej rezonancie, vyrovnávanie farebnosti vokálu, správnu artikuláciu
  • pripraviť hlasový ústroj na spievanie
  • rozširovať hlasový rozsah detí
  • rozvíjať hudobné schopnosti dieťaťa ( tonálne cítenie, rytmické cítenie, hudobnú pamäť, hudobnú predstavivosť)

Dôležité je uvoľnenie tela.

Nácvik piesne

Postup pri nácviku piesne imitačnou metódou

  1. Motivácia
  2. Príprava detského hlasu na spievanie:
  • dychová rozcvička
  • hlasová rozcvička
  1. Vzorový prednes piesne
  2. Rozhovor o piesni
  3. Nácvik piesne
  4. Ďalšia práca s piesňou

Dôležitým momentom každej činnosti v MŠ je motivácia. Podobne je tomu aj pri realizácii nácviku piesne. Deti pred samotným nácvikom piesne vhodne motivujeme. Využívame rôzne druhy motivície:

  1. Hudobná
  • samotný vokálny prejav učiteľky
  • opakovanie známej alebo obľúbenej piesne, ktorá môže mať súvislosť s novou piesňou, je s podobnou alebo kontrastnou tematikou, charakterom, tempom a pod.
  • hra na hudobnom nástroji
  • vypočutie si vhodného hudobného diela- skladbičky k danej téme alebo od toho istého autora.
  1. Nehudobná
  • motivačný rozhovor, rozprávaný príbeh
  • využite vizuálneho umenia, obrázkov
  • využitie hračiek a vecí blízkych detskému svetu

Rozhovor by nemal byť dlhý aby deti nestratili záujem o samotné spievanie a nácvik piesne.

S 3-5 ročnými deťmi nacvičujeme pieseň tak, že učiteľka v primeranom tempe spieva pieseň a deti sa k jej spevu postupne pridávajú. Medzi jednotlivými opakovaniami môže niekoľkými slovami vstúpiť do nácviku, znovu nasmerujeme ich pozornosť, zadá nejakú úlohu a znovu opakuje pieseň. Je vhodné na začiatku viackrát prespievať prvú strofu piesne, a keď už deti túto strofu majú čiastočne zvládnutú až vtedy pridávame druhú strofu, resp. ďalšie strofy. Tieto deti sa na jednom nácviku pieseň nemusia naučiť, v priebehu dňa resp. ďalších dní si pieseň prespievajú a postupne si ju trvácne zapamätajú

S 5-6 ročnými deťmi už môžeme nacvičovať pieseň po jednotlivých častiach- hudobných vetách. V tomto prípade po vzorovom prednese piesne a rozhovore učiteľka zaspieva časť piesne a deti túto časť po nej zopakujú. Môžu zopakovať aj viac krát po sebe. Potom zaspieva ďalšiu časť a deti zopakujú. Následne obidve časti spojí a spieva pieseň- strofu ako celok, deti sa k nej pridávajú a spievajú. Po čiastočnom zvládnutí prvej strofy prespieva po častiach druhú a tak deti si osvojujú celú pieseň.

Pri nácviku piesne môžeme využívať aj hudobný nástroj. Ten jej slúži na udanie základného tónu, tóniny, ale pomáha jej aj pri zvládnutí melodickej línie piesne, pri intonačne čistom nasadení tónu.

Hudobno-pohybová činnosť

V období predškolského veku využívame v hudobno-pohybových činnostiach dve základné metódy:

  • metóda imitačná- imitácia pohybových prostriedkov ( pohybový dialóg, pohybová štafeta, pohybové rondo)
  • metóda spontánnych pohybových reakcií

Pri hudobno-pohybových činnostiach je podstatné správne držanie tela a základné naučené kroky.

Obsah hudobno-pohybových činností v predškolskom veku tvoria:

  • Hry a cvičenia zameraná na správne a kultivované tanečné držanie tela
  • Elementárne pohybové aktivity- hra na tele- pri realizácii rytmických činností sa využíva skôr východisková podoba : tlieskanie, plieskanie, dupanie.
  • Hudobno-pohybové hry so spevom

Postup pri nácviku hudobno-pohybových hier so spevom:

  • vzbudenie záujmu
  • spev piesne, ktorá je súčasťou hudobno-pohybovej hry
  • krátky rozhovor o piesni a vysvetlenie celého priebehu hry
  • nácvik piesne s imitačnou metódou v spojení s pohybom, usmerňovanie
  • Tančeky- V predškolskom veku sa tanec často podobá na tanečnú hru, resp. hru so spevom. Tanec je symbiózou hudby a pohybu.

V predškolskom veku by malo dieťa zvládnuť dve roviny:

 a, tanečné prvky- tanečnú chôdzu, prísunný krok do strán, dopredu a dozadu tzv. jednokročka, dvojkročka, poskočný krok znožmo, cval bokom..

b, tanečné útvary- rad, zástup, kruh, koleso, had

Postup pri nácviku tanca:

  • oboznámenie deti s piesňou, resp. hudbou na ktorú budú tancovať
  • zopakujeme si jednotlivé prvky tanca, ktoré už deti ovládajú
  • spájanie jednotlivých krokov
  • usmernenie detí
  • Pohybové vyjadrenie hudobno-vyjadrovacích prostriedkov hudby
  • hudobno-pohybové hry alebo pohybové hry s hudbou
  • hudobno-pohybové stvárnenie piesní, riekaniek a skladbičiek

Inštrumentálne činnosti v materskej škole
Orffov inštrumentár tvoria tri skupiny hudobných nástrojov:

  • rytmické hudobné nástroje (ozvučné drievka, drevený blok, bubienok, malý bubon, tamburína, pandeiro- štrkáčik, triangel, činely, malé prstové činely, zvonček, rolničky, rumba gule, detské tympany, detské kastanety)
  • melodické hudobné nástroje ( metalofón, zvonkohra, xylofón)
  • strunové hudobné nástroje
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#iniciačné obrady


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.030