Učenie

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 28.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 371 slov
Počet zobrazení: 71
Tlačení: 4
Uložení: 3

Učenie

  • Učenie ako prostriedok výchovy a vzdelávania v MŠ a ŠKD

Učenie je nadobúdanie skúseností a utváranie jednotlivca v priebehu jeho života. Je osobitným druhom ľudskej činnosti, v ktorej subjekt- dieťa alebo dospelý, vplyvom vonkajších podmienok a vlastnej motivácie mení seba a prostredie. Výsledkom procesu učenia je zmena správania jedinca, ktorý sa procesu zúčastnil. Učenie je teda:

  • Nadobúdanie individuálnej skúsenosti
  • Aktívna adaptácia na prostredie a jeho menenie
  • Menenie seba samého, svojho správania, rozvíjanie osobnosti pomocou samoregulácie, sebavýchovy

Tieto tri charakteristiky učenia na seba nadväzujú a vzájomne sa podmieňujú. Na základe učenia sa skúsenosťou sa človek prispôsobuje prostrediu, mení ho a mení aj seba pomocou tvorivej autoregulácie.

Charakteristika učenia: učenie je schopnosť, psychický proces, ktorý možno rozvíjať. Keď sa nerozvíja, schopnosť stagnuje alebo sa znižuje. Dá sa rozvíjať do najvyššieho veku. Učenie znamená aktivitu intelektu ako najúčinnejšieho prostriedku rozvíjania osobnosti. Najúčinnejšie pôsobí na rozvoj osobnosti v detstve a spomaľuje starnutie v neskoršom veku. Ľudia, ktorí sa učia, žijú dlhšie.

Osobitosti učenia: osobitosťou učenia je, že je súčasťou vyučovania, ale učenie sa neuskutočňuje len na vyučovaní. Stavia na dedičnosti, vrodených vlohách a predpokladoch. Je taktiež určované stavom organizmu, teda telesných orgánov. Úlohou učenia je získavanie predpokladov jedinca na vyrovnanie sa s okolím a spoločenským prostredím. Učenie nie je vhodné zužovať len na výsledky učenia a na proces získavania vedomostí a zručností. Má veľký význam pre rozvoj celej osobnosti, pre modifikáciu- zmenu schopností, charakteru, postojov, motivácie, hodnotového systému osobnosti, pre tvorivosť osobnosti, jej sebarealizáciu. Z pedagogického aspektu je potrebné mať na zreteli širší vplyv učenia na rozvoj osobnosti. Je to proces riadeného učenia, ktorý smeruje k vopred vytýčenému cieľu. V tomto zmysle je učenie zámerné a systematické nadobúdanie vedomostí, zručností, ale aj foriem správania a konania a ostatných osobnostných vlastností jedinca.

Druhy učenia:

  • Senzomotorické učenie- je typické pri osvojovaní si základných pohybových zručností. Dieťa sa učí chodiť, dospelý sa učí tancovať, šoférovať
  • Verbálno- koginitívne učenie- učenie, ktoré ako prostriedok učenia využíva reč a komunikáciu. Môže byť založený na pamäti, memorovaní porozumení, pochopení učebnej látky........
  • Sociálne učenie- dieťa si osvojuje systém hodnôt, postojov a taktiež schopnosť komunikovať s ostatnými.

Utváranie podmienok učenia, motivácia a sociálna facilitácia učenia- učenie sa uskutočňuje na základe určitých podmienok. Niektoré podmienky napomáhajú učeniu sa, iné môžu proces učenia sťažovať. Preto je dôležité poznať podmienky, kt. ovplyvňujú učenie. Medzi ne patrí: žiak, učiteľ, učebná látka, proces učenia.

  • Žiak- sa líši v schopnosti naučiť sa niečo. Ďalej v rýchlosti učenia, v chuti učiť sa, hĺbke pochopenia učebnej látky. Preto ak chcem dieťa niečo naučiť, musíme ho dobre poznať.
  • Učiteľ- je podstatným činiteľom v riadenom učení. Vytvoriť dobré podmienky na učenie znamená v prvom rade mať kvalifikovaných, motivovaných a tvorivých učiteľov, ktorí sa vo svojej práci zdokonaľujú celý život
  • Učebná látka- dieťa, žiak by mali mať vo svojom prostredí vytvorené také podmienky, ktoré ho budú podporovať, viesť v učení.
  • Proces učenia- patrí medzi dôležité podmienky učenia. Učiteľ musí zvážiť, ako proces učenia zorganizovať, aby bol najvhodnejší pre učenie sa žiaka.

Z hľadiska miery motivácie na procese učenia rozlišujeme tieto typy učenia:

  • Spontánne učenie- subjekt si ho neuvedomuje. Pri tomto type je aj motivácia a účasť dospelého neuvedomelá a prirodzená a nie je potrebné, aby priamo vstupoval do procesu učenia.
  • Zámerné učenie- učiaci sa subjekt si uvedomuje proces učenia a sám sa k nemu motivuje. Ide o vedomú autoreguláciu učenia.
  • Riadené učenie- učenie, ktoré je regulované, riadené a organizované zvonku, niekým iným, ako samotným subjektom. Motivácia je v tomto prípade predovšetkým vonkajšia

Významným činiteľom úspešnosti učenia je sociálna facilitácia. Pod tento pojem zahrňujeme najmä ľudské, sociálne, školské, rodinné prostredie a podporu ľudú z tohto prostredia pre učenie sa dieťaťa žiaka.

  • Príčiny, druhy a dôsledky porúch učenia

Pedagogika detí s poruchamiučenia je špecializáciou špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zaoberá edukáciou, reedukáciou detí s poruchami učenia a korekciou porúch učenia.

Poruchy učenia sa u detí prejavujú ťažkosťami:

  • v osvojení si a požívaní jazyka,
  • v čítanej a písanej reči,
  • pri manipulácii s grafickými, matematickými či muzickými (hudobnými) symbolmi,
  • pri požívaní pravopisných a gramatických pravidiel,
  • pri realizovaní praktických hudobných, výtvarných a pracovných činností.

Pre deti s poruchami učenia je typické, že v škole zlyhávajú len v predmete, v ktorom sa vyžadujú schopnosti a zručnosti dieťaťa narušené poruchou učenia ( napr. deti s poruchou matematických schopností sú neúspešné len v matematike.)

Príčiny- pretože nejde o bežné, ale skutočne veľmi špecifické ťažkosti žiaka pri zvládaní školských nárokov, odborníci zaviedli termín špecifické vývinové poruchy učenia. Používajú ho preto, že poruchy a ťažkosti v učení sa vymykajú z bežných ťažkostí s učením. Ich príčinou nie je nedostatok snahy, dokonca lajdáctvo alebo lenivosť, prípadne patológia rodinného prostredia, alebo znížená inteligencia. Bežné, nešpecifické poruchy a ťažkosti sa dajú odstrániť tým, že dieťa viacej číta, precvičuje si matematické úkony, nacvičuje si písanie. Špecifické poruchy sa opakovaním a častým precvičovaním neodstránia.

Za najčastejšie príčiny sa uvádzajú odchýlky v stavbe a vo funkcii CNS. Vyvolávajú ich:

  • poruchy tehotenstva (u žien, ktoré predtým potratili), stres, nepohoda počas tehotenstva, neželané tehotenstvo, poruchy výživy, fajčenie, choroby a úrazy v tehotenstve).
  • u prvorodených detí a detí z viacpočetného tehotenstva je výskyt častejší,
  • u detí predčasne narodených alebo u prenosených detí a tiež u detí s komplikovaným pôrodom,
  • dedičné faktory,
  • ochorenia po narodení, úrazy, intoxikácie, výživové faktory,
  • nevyhranená lateralita.

Približne v polovici prípadov býva ako pravdepodobná príčina ich príznakov diagnostikovaná tzv. porucha pozornosti a hyperaktivita (ADHD – z anglického Attencion Deficit and Hyractivity Disorder)donedávna sa táto diagnóza označovala názvom ľahká mozgová dysfunkcia.

Najtypickejšie prejavy ADHD:

  • hyperaktivita, impulzivita, nadbytočnosť telesných pohybov,
  • poruchy vnímania,
  • nedostatočné uvedomovanie si a kontrola tela, telesných pohybov, niekedy eobratnosť,
  • rečové dysfunkcie, rečové neurózy a „prepočutia“ toho, čo sa povedalo,
  • emocionálna labilita, od utiahnutosti až po pochabé vnucujúce sa správanie,
  • narušené špecifické schopnosti učiť sa, poruchy učenia,
  • zmiešaná lateralita,
  • impulzivita v správaní, konanie bez domyslenia a zábran, agresivita, podvádzanie a pod.,
  • intelekt je zvyčajne v norme, môže byť aj nadpriemerný,
  • psychiatrické diagnózy (najmä agresivita a depresia),
  • neschopnosť mať systém práce, organizovať si účinne svoje aktivity, sklon k chaosu.

Nie každý človek s ADHD má všetky tieto prejavy. Prejavy ADHD sa vekom menia. V detstve dominuje skôr hyperaktivita, v školskom veku poruchy učenia, pozornosti, správania a komunikačné narušenia. V dospelosti je problematické hľadanie zamestnania, vytváranie partnerských vzťahov a výchova vlastných detí, niektorí ľudia s ADHD majú sklon k sebevražedným myšlienkam, sú veľmi depresívni.

Klasifikácia

Poruchy učenia možno diferencovať a klasifikovať podľa niekoľkých rôznych kritérií. Najčastejšie delenie je podľa postihnutých školských schopností, názvy jednotlivých porúch sú potom odvodené z gréckych pojmov s predponou dys-. ktorá vyjadruje narušenie alebo odchýlku od normálu.

Dyslexia – špecifická vývojová porucha čítania, pri ktorej má jedinec problémy s rozpoznávaním a zapamätávaním si jednotlivých písmen, obzvlášť rozlišovaním písmen tvarovo podobných, má ťažkosti s rýchlosťou čítania, správnosťou čítania a ťažkosti s porozumením čítanému textu, často sa vyskytuje tzv. dvojité čítanie (tiché predčítavanie slova pred jeho vyslovením). Nedokáže sa orientovať na stránke ani v riadku, má problém nájsť začiatok riadka. Nevie sledovať text očami v riadku ani na strane. Nedokáže nadviazať v čítaní na spolužiaka. Domýšľa si text.

Dysgrafia – špecifická porucha písania postihujúca písomný prejav, ktorý býva nečitateľný a neusporiadaný, dieťa si nepamätá tvary písmen, zamieňa tvarovo podobné písmená, píše pomaly a s námahou. Písmo je kostrbaté, hranaté, často nečitateľné. Prepisovanie textu nepomáha, často je výsledok ešte horší. Dieťa nedokáže písať do riadka, má problém písať zľava doprava. Často nevie správne držať pero v ruke, tlačí na papier, nedokáže robiť pri písaní plynulé pohyby. Má porušenú koordináciu práce ruky a očí pri písaní.

Dysortografia – špecifická porucha pravopisu, ktorá sa prejavuje tzv. špecifickými chybami v pravopise (napr.narušená schopnosť rozlišovania mäkkých a tvrdých slabík alebo sykaviek), vyskytuje sa často v kombinácii s dyslexiou a dysgrafiou. Najčastejšie sa prejavuje tak, že dieťa nepíše v texte mäkčene, dĺžne, ostatné diakritické znamienka, interpunkčné znamienka, začiatok vety nepíše s veľkým písmenom, nedokáže správne napísať vybrané slová, hoci ich pozná, názvy miest či mená píše s malým písmenom a pod.

Dyspraxia – špecifická vývojová porucha zručnosti (manuálnych a praktických schopností), ktorá sa najviac prejavuje pri činnostiach náročných na pohybovú rýchlosť a koordináciu ( napr.pri hrách, športe, manuálnych činnostiach a pod.). Dieťa má problém s koordináciou jemnej a hrubej motoriky, jeho pohyby vyznievajú nešikovne, nie sú ladné a plynulé. Nevie sa orientovať na svojom tele, určiť vpravo, vľavo, hore, dolu, vpredu , vzadu. V telesnom cvičení je pomalé, nešikovné, často ho preto odmieta. Nedokáže cvičiť do rytmu, cvičiť s ostatnými deťmi (pochodovať, tlieskať, tancovať). Dlho mu trvajú aj sebaobslužné úkony. Dieťa je nešikovné aj v jemnej motorike.

U dieťaťa sa môže objaviť nechuť k činnostiam, v ktorých nie je úspešné, odmietanie takých činností, niekedy až utekanie zo školy. Pre školský neúspech sa môžu prejaviť poruchy správania, klamanie, apatia, nezáujem o školu, agresivita, infantilné správanie. Mnohé deti trpia neurózami, majú strach, sú v napätí, môžu sa objaviť aj tiky, zajakávanie.

Ak učiteľ nemá správny prístup k dieťaťu, dieťa ho môže začať nenávidieť, báť sa ho a pod.

Dysmúzia – špecifická vývojová porucha postihujúca schopnosti vnímania a reprodukcie hudby, jedinec má problémy s rozlišovaním tónov, nepamätá si melódiu, nie je schopný reprodukovať rytmus. Dieťa nemá „hudobný sluch“. Má problém rozoznávať aj hudobné nástroje, či hlasy spolužiakov.

Dyskalkúlia – špecifická porucha matematických schopností, ktorá postihuje operácie s číslami, matematické predstavy, priestorové predstavy a pod.

V oblasti aritmetiky dieťa nepochopí pojem čísla, nedokáže porovnať počet predmetov, chápať, čítať a písať matematické znamienka, symboly. Má narušenú schopnosť uskutočňovať sčítanie, odčítanie násobenie, delenie, nevie sa orientovať na číselnej osi.

V oblasti geometrie nedokáže rozlišovať geometrické tvary, má ťažkosti pri obkresľovaní tvarov, nevie rysovať, používať rysovacie pomôcky, orientovať sa v priestore na papieri i v triede.

Dyspinxia – špecifická vývojová porucha kreslenia, ktorá je charakteristická nízkou úrovňou kresby, ťažkosťami s kombinovaním farieb a pod. Dieťa nedokáže ani jednoduchým spôsobom výtvarne vyjadriť skutočnosť, nedokáže primerane veku nakresliť predmety, ktoré vidí pred sebou, na ľudskom či zvieracom tele vynecháva časti, zabúda dokresliť detaily. Nedokáže nakresliť veci priestorovo s perspektívou. Má problém s modelovaním, kolážou a inými výtvarnými technikami.

  • Činitele ovplyvňujúce efektívnosť vyučovacieho procesu

Vyučovaní proces sa uskutočňuje:

  • Vo vyučovacej jednotke- vyučovacia hodina, dvojhodinovka a pri alternatívnom vyučovaní nemusí byť čas presne vymedzený
  • V priebehu jedného vyučovacieho dňa- môže žiak absolvovať 4- 6 vyučovacích hodín, ktoré môžu, ale nemusia na seba nadväzovať
  • V priebehu školského roka
  • Počas celého formálneho vzdelávania- najmenej 10 rokov povinnej šk. dochádzky

Vyučovací proces má svoju časovú skladbu a postupnosť- fázy vyučovacieho procesu sú: motivačná, expozičná, fixačná a overovacia

Činitele, ktoré pôsobia vo vyučovacom procese:

  • Žiaci- osobnosť je systém, ktorý reguluje vzťahy človek- svet, skladá sa zo zložiek- biologických- organizmus, dedičnosť, sociálnych- ľudia, s ktorými žije, masmédia, environmentálnych- prírodné a technické prostredie a psychických- prežívanie, schopnosti, vlohy, psychické vlastnosti

Podľa teórie domén rozlišujeme 3 hlavné domény osobnosti: kognitívna- schopnosti, vedomosti, inteligencia a vlohy. Výsledkom sú dobré školské výsledky žiakov alebo naopak slabé výsledky. Afektívna- emócie, city, prežívanie, motivácia, sociálne vzťahy a sebaregulácia. Výsledkom je vychovaný, pozitívne motivovaný žiak a na druhej strane žiak, ktorý porušuje normy správania. Psychomotorická- pohybová oblasť a zmyslové vnímanie. Obohacuje zručnosti, návyky, zvyky. Najdôležitejšie vlastnosti a procesy osobnosti, ktoré ovplyvňujú efektívnosť vyučovacieho procesu sú:

  • Zdravie človeka- aktuálny zdravotný stav
  • Úroveň motorických schopností žiaka- niektorí žiaci sa rýchlo a kvalitne naučia rozličné pohybové úkony, niektorým to trvá dlhšie.
  • Efektívnosť vyučovacieho procesu- ovplyvňuje to, či žiaci sústredene vnímajú to, čo sa robí na vyučovaní
  • Motivácia žiaka k učeniu- je to dôležitý činiteľ efektívnosti vyučovacieho procesu
  • City a emócie- je dôležité, ako žiak prežíva vyučovanie, učenie a vzťahy k spolužiakom a učiteľom.
  • Vzájomné vzťahy medzi žiakom a učiteľom
  • Autoregulácia- riadenie seba samého k stanoveným cieľom. Sebariadenie sa uplatňuje v bežných, každodenných situáciách. Sebaovládanie a a autoreguláciu môžu narušiť- impulzy a pudy, ktoré prichádzajú z vnútra osobnosti a podnety z vonku, ktoré vytvárajú tlak na osobnosť, aby niečo urobila, nejakým spôsobom myslela a správala sa.
  • Učitelia- vlastnosťami úspešného učiteľa sú- priateľskosť, chápavosť, vrelosť, zodpovednosť, empatickosť, trpezlivosť, ovláda svoj vyučovací predmet, ovláda obsah a metódy vzdelávania a výchovy. Vlastnosti neúspešného učiteľa- majú sklon viac sa zamerať na seba ako na školu a žiakov, byť dominantnejší, podozrievavejší a agresívnejší, neschopnosť urobiť kompromis, pesimizmus. Citová zrelosť učiteľa- učiteľ by mal mať rád deti a prácu s nimi, ale nemusí to byť v súlade s jeho profesionálnym správaním. Predpokladá to citovú zrelosť, stabilnú a vyrovnanú osobnosť. Citová stabilita učiteľa záleží od úrovne sebavedomia a sebadôvery. Postoje učiteľa- učiteľ má kladný postoj k zodpovednosti a k tejto náročnej práci, k predmetu, ktorý učí, svoju rolu chápe ako niečo, čo presahuje vyučovací proces aj časový úsek ich povinného pobytu žiakov v škole. Štýl práce učiteľa- nedirektívny- učiteľa zaujíma prežívanie žiakov, používa pochvalu, ocenenie, povzbudenie žiakov, vedie ich k tvorivému mysleniu. Vyčíta sa mu horšia disciplína žiakov. Tvorivý - učiteľ neustále hľadá nové a efektívne spôsoby vyučovania a výchovy, nové metódy a spôsoby organizácie vyučovacieho procesu. Direktívny- učiteľ prednáša žiakom novú učebnú látku, moralizuje, dáva pokyny, príkazy, inštrukcie, žiakov kritizuje, nedáva priestor pre vlastné nápady žiakov. Rutinný- stereotypný štýl vedenia vyučovacej hodiny. Učiteľ nerád mení spôsob vyučovania, prístup k žiakom...
  • Učivo- je predpísané učebnými osnovami. Je rozdelené do tematických celkov aj s časovou dotáciou a vyjadrené v časovo tematických plánoch. Obsah učiva- faktické údaje, zovšeobecnené poznatky, pojmy, princípy, činnosti alebo operácie, zručnosti a návyky. Forma učiva- vzťah podoby učiva, jeho didaktickej úpravy v osnovách, učebniciach k reálnej skutočnosti. Náročnosť učiva- vplýva na rýchlosť a správnosť osvojovania si učebnej látky. Náročnosť učebnej látky sa určuje:
  • časom, ktorý potrebujú primeraní žiaci na naučenie sa učebnej látky.
  • Rozsahom pojmov, primeranosťou jazyka. Na jednej vyučovacej hodine by nemalo byť viac ako 5 nových pojmov a 
  • dohodou učiteľov, ktorí na základe skúseností označia, ktoré učivo je pre žiakov náročné. Význam učiva- dôležitosť informácií, ktoré obsahuje učivo. Predstavuje ho:
  • Dôležitosť učiva pre konkrétneho žiaka
  • Dôležitosť učiva pre všeobecné vzdelanie, kultúrnu vyspelosť človeka a člena spoločnosti
  • Dôležitosť učiva pre pedagogiku. Učivo je dôležité preto, aby žiak postupne pochopil a osvojil si zložitejšie poznatky.

Štruktúra učiva- väzby medzi jednotlivými prvkami- ide o zrozumiteľnosť a ucelenosť učiva. Rozsah učiva- súvisí aj s náročnosťou. Rozsahom rozumieme množstvo učiva. Platí, že čím, je učivo rozsiahlejšie, tým viac času potrebujeme na jeho osvojenie. Emociálno motivačné vlastnosti učiva- či je učivo spracované zaujímavo a má tendenciu vyvolať radosť, hnev, zlosť. Štruktúrovanie učiva

  • základné učivo- mali by si ho osvojiť všetci žiaci ročníka.
  • Doplňujúce učivo- slúži na to, aby si žiaci, ktorí nepochopili niektorú staršiu látku, doplnili medzery vo vedomostiach.
  • Rozširujúce učivo- je určené pre žiakov, ktorí rýchlo pochopili základné učivo. Aby sa nenudili, dávajú sa im rozširujúce informácie.
  • Ako ovplyvní efektívnosť vyučovacieho procesu materiálno- technické vybavenie školy, počet žiakov v triede, zloženie žiakov v triede a finančné zabezpečenie škôl
  • Materiálno- technické vybavenie školy- vybavenie učebníc a didaktické pomôcky, počítače, internet, jazykové učebne.
  • Počet žiakov v triede- nevýhodný je počet žiakov nad 30, ideálny je do 25, ak sú aj integrovaní tak 15- 20 žiakov, aby sa mohol uplatňovať individuálny prístup k žiakom
  • Zloženie žiakov v triede- ak sú v triede aj integrovaní žiaci, tak v jednej triede sa učia žiaci so zmyslovými, telesnými poruchami ako aj žiaci s vývinovými poruchami učenia dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia...psychosociálne narušení, nadaní, talentovaní, ale aj žiaci so znevýhodneného prostredia. Tieto skupiny žiakov označujeme názvom- žiaci so špecifickými vzdelávacími potrebami. Aby ich vzdelávanie bolo efektívne treba zabezpečiť:
  • Individuálny vzdelávací program
  • Učí ich pedagóg so špeciálnou prípravou
  • pomáhajú im- psychológovia, špeciálni pedagógovia, sociálni pracovníci
  • škola má mať potrebné pomôcky a priestorové vybavenie podľa požiadaviek postihnutia.
  • Systém riadenie škôl- štátne, súkromné a alternatívne školy
  • Finančné zabezpečenie škôl- ak sú školy na tom dobre aj finančne, tak ovplyvnia podmienky vzdelávania
  • Stres a konflikty v škole- je potrebné venovať sa aj tejto oblasti, lebo nie všetci žiaci znášajú rovnakú záťaž- napr. skúšanie, či vedia riešiť konflikty medzi sebou.
  • Metodický postup v edukačnej aktivite z rozvíjania matematickej gramotnosti v MŠ

V tejto časti otázky opíšete presný postup realizácie edukačnej aktivity z rozvíjania matematickej gramotnosti. Ako vzor sem dávam jednu z príprav.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.027