Predmet, objekt a úlohy sociálnej práce

Predmet, objekt, subjekt a úlohy sociálnej práce. Vzťah sociálnej práce k iným vedným disciplínam. Polia sociálnej práce z viacerých pohľadov.
Predmet sociálnej práce – syntetizované a zovšeobecnené skúmanie príčin, za ktorých dochádza k sociálnemu problému u jednotlivcov, skupín. Komunít v konkrétnych sociálnych podmienkach, t.j. v podmienkach ekonomických, psychologických, zdravotných, výchovných, v konkrétnom prostredí reálneho života

Predmet SP:
1. klient sociálnej práce – človek jednotlivec, skupina, komunita, spoločenstvo (v jeho širokej ľudskej dimenzii, objektivizovaní života človeka v najširších spoločenských podmienkach ako sociálneho fenoménu), ktorí na zvládnutie svojich problémov v konkrétnej sociálnej realite, potrebujú profesionálnu pomoc;
2. skúmanie procesu zlyhávania klienta, odhaľovanie faktorov pôsobiacich ako posilňovače nežiaduceho správania klienta. Syntetizované a zovšeobecnené skúmanie príčin, za ktorých dochádza k sociálnemu problému u jednotlivcov, skupín, komunít v konkrétnych sociálnych podmienkach, t.j. v podmienkach ekonomických, psychologických, zdravotných, výchovných, v konkrétnom prostredí reálneho života;
3. skúmanie procesu socializácie a resocializácie klienta, so zreteľom zachovania a rešpektovania špecifík a rôznorodosti sociálnej klientely. Problémy, ktorými sa sociálna práca zaoberá, teoreticky objasňuje a prakticky rieši či zmierňuje, a špecifické je najmä to, že rešpektuje kompletné stránky i prostredie človeka ako jedinca, skupiny či celej komunity.
Pod subjektom sa všeobecne rozumie:
Sociálny pracovník, sociálny asistent, poradca a pod., ktorý poskytuje svoje profesionálne služby, ako aj iní dobrovoľní pracovníci – odborníci pôsobiaci v sociálnej sfére.
Subjektom je:
· vnímajúca, chápajúca, premýšľajúca bytosť, ktorá si uvedomuje svoje bytie – aj keď na rôznej úrovni alebo vreci filozofie, je „vedomý bytím“ či bytím „pre seba“ a nielen „o sebe“
· jednotlivec, skupina alebo komunita nie je len nositeľom sociálnych vzťahov, interakcií, hodnôt a kultúrnych vzorcov správania, ale je aj rozhodujúcim subjektom tvoriacim tieto spoločenské atribúty v určitom historickom čase a priestore
· sociálny subjekt v takomto chápaní má právo, možnosť, ale aj dostatok angažovanosti a zodpovednosti za vlastnú sociálnu pozíciu v spoločenskom prostredí – čo je výrazom spoločensky žiaduceho prístupu k sociálnej problematike a k sociálnej zodpovednosti

Obsah sociálnej práce:
· nie je len rešpektovanie, že každý individuálny život je jedinečný a neopakovateľný
· rešpektovanie univerzality života a spoluzodpovednosti jedinca, skupiny a spoločenstva za kvalitu prežitia, reprodukciu a kolobeh
· základným poslaním je život humanizovať, pomáhať, vytvárať reálne a dôstojné prostredie pre každý individuálny život, bez ohľadu na to, v akom stave sa jednotlivec, skupina nachádza a čo spôsobilo existujúci stav
Objekt SP – je praktická činnosť ľudí – pokrýva jedinca, skupinu, komunitu a celú spoločnosť. O objekte sociálnej práce je primerané hovoriť v súvislosti so sociálnou prácou ako teoretickou činnosťou a jej výskumom. O objekte sociálnej práce je primerané hovoriť v súvislosti so sociálnou prácou ako teoretickou činnosťou a jej výskumom.
Tu sú objektom sociálnej práce:
· sociálne javy a problémy
· príčiny, pôsobením ktorých dochádza k sociálnym problémom
· možnosti a spôsoby realizácie sociálnych opatrení, ktoré by sociálny problém mohli vyriešiť
· vzťah jednotlivcov, skupín alebo komunít k sociálnym problémom a príčinám ich vzniku
· hodnotová orientácia, postoje, názory jednotlivcov, skupín, komunít v súvislosti s konkrétnym sociálnym problémom
· možnosti, spôsoby a efekty prevencie sociálnych problémov
· adekvátnosť a efektívnosť jednotlivých metód a techník sociálnej práce
Úlohy sociálnej práce – spočívajú vo funkčnej závislosti riešenia „sociálnych problémov“.
 
Vzťah sociálnej práce k iným vedným disciplínám. Sociálna práca ako odbor je orientovaná na riešenie ľudských problémov a hraničí s množstvom akademických a praktických disciplín, ktoré sa zaoberajú životom človeka. Najvýznamnejšia oporu má z nasledujúcich disciplín:
Právo a právne vedy. V oblasti sociálnej práce sa využíva trojako:
1. Ako sústava info o povinnostiach spoločnosti a jej jednotlivých zložiek (obce, rodiny, komunity, zamestnávatelia, organizácie a iné) voči klientovi;
2. Ako sústava informácií o povinnostiach a právach sociálneho pracovníka voči klientovi (povinnosť poskytnúť pomoc, konať v prospech klienta),
3. Ako sústava informácií o právach a povinnostiach klienta voči spoločnosti a aj voči sociálnemu pracovníkovi, alebo príslušnej sociálnej inštitúcii.
V prípade vážneho sociálneho stretu medzi klientom a spoločnosťou, pôsobí práve právny systém ako regulátor nežiadaného a neakceptovateľného konania svojimi represívnymi zložkami.

Etika ako veda o morálke poskytuje sociálnej práci spoločnosťou akceptované a neakceptované, vyžadované či odmietané vzory ľudského správania. Etika ako systém vedeckého poznania morálky, vo vzájomných vzťahoch jednotlivca a spoločnosti, vytvára tiež pravidlá na výkon profesionálnej sociálnej práce, ktoré sú obsiahnuté v Kódexe sociálneho pracovníka, ktorý bol prijatý Medzinárodnou asociáciou sociálnych pracovníkov v roku 1988.
Psychológia a sociálna práca majú veľa styčných bodov: obidve sa zameriavajú na klienta a jeho problém, zaoberajú sa vzťahmi v spoločnosti, myšlienkovými procesmi a emocionálnymi stavmi klienta. Sledujú schopnosť socializácie klienta ako aj patológiu v jeho správaní. Psychológia pracuje viac s klientovým vnútorným svetom. Sociálny pracovník sa zaoberá predovšetkým oblasťou spoločenského fungovania klienta a hľadá možnosti riešenia tak v samotnom klientovi ako aj v jeho bezprostrednom okolí a v spoločnosti.
Patopsychológia. Predstavuje ucelený systém poznatkov z patológie osobnosti, teda je to veda o psychický anomáliách a deficitoch, čiže hraničných stavoch, vlastnostiach a procesoch osobnosti človeka medzi normálom a patológiou, o psychických sprievodných javoch a dôsledkoch akéhokoľvek životného nedostatku, keď už vybočuje z rámca normy, keď však ešte nedosahuje stupeň, alebo kvalitu psychickej abnormality či patológie.

Psychiatria a sociálna práca majú spoločné: obe sú vedou, ktorá sa zaoberá ľuďmi a ich individuálnymi či spoločenskými problémami. Obe disciplíny pomáhajú ľuďom napraviť svoje vzťahy s inými, vyjadrujú tiež záujem ako aj porozumenie pre city a problémy klienta, ktoré sa snažia usmerňovať.
Hlavný rozdiel medzi psychiatriou a sociálnou prácou spočíva v tom, že psychiatria sa zaoberá liečením choroby a medicínskym modelom človeka. Psychiatria postupuje s pacientom zhodne so zásadami medicíny, lieči, pričom sa zameriava predovšetkým na „reorganizáciu individuálnej psychiky“, väčšinou sa zaoberá vnútornou dynamikou vo vzťahu k jednotlivcovi, k skupine a komunite. Oproti tomu sociálny pracovník sa upriamuje na silné i slabé stránky vzťahov medzi ľuďmi, posiľňuje rozvoj silných stránok osobnosti, využíva rezervy spoločnosti a pracuje vytrvalo na zmene životných podmienok pre klienta. Sociálna práca sa zaujíma predovšetkým o spoločné fungovanie a interakciu účastníkov vzťahov v spoločnosti.
Sociológia a sociálna práca majú na jednej strane veľa spoločných čŕt a na strane druhej sa rôznia. Zatiaľ čo cieľom sociológie je odhalenie, potvrdenie alebo vyvrátenie vedeckého faktu, vnútornej alebo vonkajšej závislosti – zákonitosti daného javu, prioritou sociálnej práce je aktivita – činnosť – pomoc pre klienta. Sociálny pracovník sa usiluje pomôcť klientovi, aby lepšie porozumel sám sebe, svojim vzťahom k iným a tiež aby pomohol klientovi zmobilizovať jeho vlastné sily. Na rozdiel od psychológie, psychiatrie či sociológie, sociálna práca sa snaží odhaliť klientove kladné stránky, jeho osobné rezervy a tiež rezervy v jeho okolí a využiť ich v prospech očakávaných zmien.

Sociálna pedagogika. Vo väčšine európskych krajín sa tieto dva vedné odbory vyvíjali súbežne a majú spoločný „historický rodokmeň – základ“. Obidva odbory používajú niektoré spoločné pracovné metódy a taktiež spoločným prvkom je ich inštitucionálny charakter – sú viazané na určitý typ inštitúcie, akými sú školy, detské domovy a pod.
Sociálna práca je vedným odborom zaradeným do sústavy pedagogických vied, ktorá skúma v najširšom rámci sociálne problémy človeka a ich riešenie. Sociálna pedagogika je pedagogickou disciplínou. Spoločný pre oba vedné odbory je: objekt (človek), predmet (sociálna aktivita v spoločenskom prostredí), humanistický prístup (pomoc človeku, uprednostňovanie podnecujúcich metód), cieľové zameranie na prekonávanie protirečení a rozporov v reálnom živote človeka.

Filozofia. Veda vied, tvorí základ vedeckého poznávania vo všeobecnosti, predstavuje systém akéhosi univerzálneho bazálneho poznania ľudstva. Tento systém ponúka iným vedným odborom, ktoré sa časom z neho vyčlenili, spôsob poznávania, formulácie svojich teórií. Filozofia ako vedný odbor v sebe obsahuje sociálne poznanie reality ľudskej spoločnosti v jej ontogenéze (vývin psychických a telesných vlastností jednotlivca). Tieto poznatky potom využíva sociálna práca na objasnenie a pochopenie niektorých vývinových skutočností v oblasti teórie sociálnej práce.