Sociálna opora, sociálna sieť

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: primak
Typ práce: Referát
Dátum: 08.08.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 301 slov
Počet zobrazení: 9 829
Tlačení: 637
Uložení: 637
Sociálna opora, sociálna sieť. Záchranná sociálna sieť. Funkcie záchrannej sociálnej siete. Minimum – sociálne, fyziologické, životné, existenčné. Funkcie životného minima

Sociálna opora (SO) pomoc, ktorú jednotlivcovi, skupine či komunite poskytujú iní aktéri. Túto pomoc môžeme charakterizovať ako aktívnu podporu a spoluúčasť pri riešení pre klienta záťažovej situácie. Hlavným cieľom poskytovanej sociálnej opory je uľahčenie zvládania (prežívania) konkrétnej nepriaznivej situácie.
S. podpora – sa spája v praktickej tak i v teoretickej rovine predovšetkým s poskytovanou finančnou podporou.
SO – je menej používaným termínom a je vnímaná predovšetkým ako morálna podpora okolia alebo nejaká konkrétna forma sociálnej pomoci.
K zdrojom SO patria:
· prirodzené zdroje – ktoré tvoria najbližší príbuzní – rodičia, súrodenci, deti, manžel/ka, priatelia a pod.
· komunikačné zdroje – inštitúcie, združenia, hnutia, mimovládne organizácie, ale taktiež štátne organizácie, obce, ...
Sociálna opora môže byť poskytovaná rôznymi formami. V závislosti od „typu“ poskytovanej opory môžeme hovoriť o:
· emočná sociálna opora – podpora osobnosti, empatia, povzbudzovanie
· informačná opora – poskytovanie informácií, poradenstvo
· inštrumentálna opora – pomoc
· vecná sociálna opora – materiálna pomoc
Sociálna sieť:
Ľudská spoločnosť pretrváva vďaka rôznym druhom vnútorných väzieb jej jednotlivých členov. Jednotlivci sa v týchto vzťahoch môžu ocitnúť: na základe rodinnej príslušnosti; na základe osobného výberu – – kamarátske vzťahy, manželstvo; na základe rozhodnutia „tretej osoby“ – triedy, pomocné skupiny; náhodne – napr. pri ceste vo vlaku.
Pri bežnej, každodennej činnosti sa tak jednotlivci stávajú členmi určitých konkrétnych skupín. Jedinec voči jednotlivím zoskupeniam má rozdielny postoj, rozdielnou mierou je zaangažovaný na začlenení do konkrétnej skupiny a taktiež v konkrétnych skupinách môže mať rozdielne postavenie.
Vstupovaním do jednotlivých skupín si vytvára jednotlivec tzv. osobnú sieť. Hustota osobnej siete závisí od počtu osôb, ktoré do nej sám klient umiestni.

Najčastejšie v osobnej sieti bývajú:
1. rodina – rodičia, starí rodičia, súrodenci, životné prostredie
2. kamarátske vzťahy – blízky priatelia, priatelia, kamaráti
3. pracovné vzťahy – spolužiaci, kolegovia, nadriadení, podriadení
4. odborníci – všetci, na ktorých sa ako na odborníka obraciame, t.j. učitelia, lekári, psychológovia
Popri osobnej sieti založenej na neformálnych vzťahoch, existuje ešte sociálna sieť, respektíve systém sociálnych sietí, ktorý je tvorený:
· inštitúciami
· organizáciami
· nadáciami
· občianskymi združeniami a pod.
pôsobiacimi v sociálnej sfére. Sociálne siete, to sú vlastne na sebe navzájom nezávisle existujúci poskytovatelia rôznych foriem sociálnych služieb pôsobiacich v určitej lokalite. Preto môžeme hovoriť o:
· lokálnej sociálnej sieti
· komunitnej sociálnej sieti
· verejnej sociálnej sieti
Podľa druhu poskytovaných služieb môžeme hovoriť o:
· poradenskej sieti
· ubytovacej sieti
· sociálnej sieti prvého kontaktu
· telefónnej sieti a pod.
Predpokladom pre tvorbu siete je:
1. kvalitná a fungujúca legislatíva umožňujúca vytváranie rozličných foriem sociálnych služieb
2. dobrá lokálna informačná politika – dostupnosť informácií o existujúcich sociálnych službách, s adresou, telefónnym kontaktom a pod.
3. vhodná sociálna politika štátu
4. existencia dostatočného množstva finančných zdrojov – nadácie, granty a pod..., ktoré podporujú sociálne aktivity
5. dostatok odborne pripravených profesionálov pôsobiacich v rámci nich (sietí)
6. klientela, ktorú využíva sociálna sieť je veľmi rôznorodá.
Sociálna sieť: Celý súbor vzťahov v spoločnosti, jedinca s rôznymi pozíciami, ktoré osoba zaujíma. Spojovaná je so sociálnou pozíciou, sociálnym statusom a sociálnymi rolami, osobou, skupinami, organizáciami alebo celými spoločenstvami. V sociálnej sieti rozlišujeme tzv. väzby silné (medzi úzkym okruhom známych) a slabé (medzi širokým okruhom známych). V sociálnej práci do osobnej sociálnej siete zahrňujeme všetky priame a nepriame vzťahy z hľadiska príslušného klienta.
Skúsenosti ukazujú, že najlepšie fungujúcimi sociálnymi sieťami sú lokálne alebo komunitné. Ide o siete vytvorené v konkrétnom sociálnom prostredí, s dobrou znalosťou miestnych podmienok a problémov danej komunity. Takto tvorená sieť je:
· adresná – ponúka a poskytuje tie služby, ktoré sú v danej lokalite potrebné
· dostupná – je v miestne bydliska, alebo len v minimálnej vzdialenosti od miesta bydliska; je to otvorená inštitúcia, kam má klient voľný prístup
· akceptovaná – prostredie v rámci ktorého je daná sieť vybudovaná, chápe ako potrebnú, ako prínos pre danú komunitu
· stabilná – nepodlieha „módnym trendom“, zvolený druh sociálnych služieb poskytuje trvalo
· felxibilná – dostatočne pružne reagujúca na potreby komunity
· známa – vedia o nej predovšetkým klienti
Záchranná sociálna sieť:
Súbor rôznych aktivít a pasívnych opatrení uvedených v legislatívnych normách, ktoré potom prakticky realizujú sociálne subjekty. Ich úlohou je optimálne riešiť ekonomicko-transformačné dôsledky na občanov, ktorí sa nie vlastnou vinou dostali do stavu sociálnej núdze alebo, že sú ohrozené dôležité sociálne záujmy občanov alebo spoločnosti (štátu). V takých prípadoch štát garantuje spoločensky uznaný štandard pomoci.
Systém opatrení, ktorými štát garantuje všetkým občanom minimálnu úroveň pomoci v závažných sociálnych situáciách. Reálna hodnota pomoci a záruk musí reagovať na vývoj životných nákladov tak, aby nikto nedostal bez vlastného pod hranicu biedy, kedy jeho základné životné potreby (bývanie, výživa a ostatné základné potreby) budú uspokojené spoločensky prijateľným spôsobom. ZSS je považovaná za podstatnú súčasť ktoréhokoľvek programu ekonomickej reformy.
 
ZSS plní funkcie:
· Aktívne pôsobenie v politike zamestnanosti – Jej úlohou je spoluvytvárať predpoklady k tomu, aby sa pracovná sila vracala späť do aktívnej ekonomickej činnosti (vytváraním nových pracovných miest rekvalifikáciou, ...) a aby v prípade pasívneho pôsobenia na trhu práce (nezamestnanosť) bola finančne zabezpečená (hmotné zabezpečenie počas nezamestnanosti)
· Zabezpečovaciu – Ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu zabezpečiť aspoň minimálnu výšku pracovného príjmu, ktorá je legislatívne garantovaná štátom – minimálna mzda
· Garancie – Zabezpečiť finančný príjem sociálne ohrozeným jedincom a rodinám s deťmi, ktoré sa ocitnú v sociálnej núdzi, a to taxatívnym vymedzením minimálnej výšky starobného dôchodku, životného minima, úhrady časti nákladov na bývanie
Aby ZSS splnila svoju funkciu musí mať dve základné vlastnosti:
· hustota – zabezpečí uspokojenie základných potrieb každého občana v stave hmotnej núdze,
· pružnosť – občana motivuje k aktívnej účasti na riešení svojej sociálnej situácie
 
Minimum:
Fyziologické (biologické) minimum – stačí na pokrytie najzákladnejších životných potrieb (holého života). Neobsahuje žiadne náklady na priemyselný tovar, služby a pod.
Sociálne minimum (spoločenské) – predstavuje skromnú úroveň spotreby (spotrebné tovary, predmety a služby). Umožňuje adaptabilné narábať s výdavkami, prípadne vytvárať rezervy pre mimoriadne prípady. Znamená uspokojenie nielen základných, ale aj spoločensky uznávaných potrieb, v súlade s historickým vývojom a kultúrnou tradíciou krajiny.
SM zahŕňa aj reprodukciu pracovnej sily podľa potrieb danej etapy vývoja spoločnosti a umožňuje hradiť sebe a svojej rodine aj výdavky na vzdelanie, rekvalifikáciu a pod. SM je vyššie ako biologické a existenčné minimum. Do pásma medzi existenčným minimom a sociálnym minimom patrí každý, kto sa odpútal od hranice biedy. SM je skromná úroveň spotreby. Hodnota spoločenského minima je asi o 15% vyššia ako hranica životného minima.

Životné minimum
– súbor statkov a služieb, ktoré umožňujú jednotlivcovi alebo osobám žijúcim v domácnosti uspokojovať ich nutné potreby v miere uznanej spoločnosťou v danej dobe. Pojmom ŽM sa často označuje spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov občana (stanovená právnou normou), pod ktorou nastáva stav jeho hmotnej núdze. Občanom, ktorých príjem túto hranicu nedosahuje, sa poskytuje sociálna pomoc.
ŽM predstavuje veľmi skromnú úroveň spotreby umožňujúcu uspokojovanie iba základných potrieb. Už aj najmenšie výdavky mimoriadneho charakteru narušujú uspokojovanie týchto základných potrieb. ŽM je potrebné v sociálnej politike vyjadriť mesačnou sumou v korunách. Stanovenie ŽM je potrebné tvoriť s vedeckou náročnosťou a reálnou kontrolovateľnosťou s praxou. Pod hranicou životného minima je stav hmotnej núdze. Stanovuje sa diferencovane (vek, náklady na domácnosť podľa počtu osôb v domácnosti...).

Hlavné garancie ŽM
:
· zákonné ustanovenie minimálnej mzdy na prijateľnej úrovni
· garancia minimálneho príjmu pre rodiny s deťmi v súlade so systémom sociálneho zabezpečenia
· určenie adekvátnej hranice sociálnej potrebnosti
· štátna sociálna podpora
· sociálna pomoc
ŽM je aj ekonomickou, politickou a právnou kategóriou. ŽM musí byť výrazne odlišné od minimálnej mzdy, aby mohlo plniť stimulujúcu funkciu pre rozvoj zamestnanosti.
Existenčné minimum je taká minimálna úroveň príjmov, ktorá umožňuje iba minimálnu existenciu človeka, t.j. stravu, odev a ochranu pred počasím. Je treba zdôrazniť, že pod základnými potrebami v SR bude zrejme chápané jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a sociálne ubytovanie, t.j. napríklad aj v podobe azylového ubytovania.
EM predstavuje hranicu fyziologického minima. EM je nižšie ako životné minimum. Nepatrí sem obnova predmetov dlhodobej spotreby, náklady na vzdelanie a pod. Prejavuje sa ako cena súboru statkov a služieb, ktoré potrebuje napr. spoločne hospodáriaca domácnosť určitej veľkosti a zloženia, aby mohla svoje potreby uspokojovať podľa normy, ktorú spoločnosť v danej krajine a dobe považuje za nutnú pre uspokojovanie potrieb.
 
Funkcie životného minima
PRIMÁRNA – DOČASNÁ OCHRANA PRED HMOTNOU A SOCIÁLNOU NÚDZOU
SEKUNDÁRNA – KRITÉRIUM PRE ADRESNÉ POSKYTOVANIE DÁVOK V ZÁVISLOSTI NA PRÍJME A VÝŠKE ŽIVOTNÉHO MINIMA

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.043 s.
Zavrieť reklamu