Osobnosť sociálneho pracovníka

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: Chlapec primak (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 08.08.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 552 slov
Počet zobrazení: 14 551
Tlačení: 579
Uložení: 540
Osobnosť sociálneho pracovníka. Profesionálne role sociálneho pracovníka. Etika sociálnej práce. Etické kódexy sociálnych pracovníkov.
Osobnosť sociálneho pracovníka
Pomáhajúci pracovník, neangaiovaný, angažovaný, nadbytočná kontrola nad klientom.
Ľudský vzťah ako súčasť profesie: vzťah medzi pracovníkom a klientom – pomáhajúce zamestnania majú zvláštne nároky: vzdelanie a  ľudský vzťah
Hlavným nástrojom je osobnosť pracovníka:
· POMÁHAJÚCI pracovník NEANGAŽOVANÝ: poníma svoju prácu iba ako výkon zverených právomoci
· POMÁHAJÚCI pracovník ANGAŽOVANÝ: nie je postavou z rozprávky, ale bežne existujúcou realitou, pretože táto profesia má veľkú príťažlivosť, potom môže túto prácu vykonávať aj za určitý malý príjem. Zodpovední pracovníci často zneužívajú takýchto pracovníkov – prečo to robia? je to činnosť zmysluplná, prekonáva pocit osamelosti, pracovník sa môže cítiť významnejší, sebavedomejší
· ANGAŽOVANÝ pracovník – nadbytočná kontrola nad klientom
· ANGAŽOVANÝ pracovník, ktorý sa príliš obetuje pre svojho klienta.
Opis poslania tejto profesie je vyjadrený v Etickom kódexe sociálnych pracovníkov: „Sociálny pracovník, ktorý v úlohe pomáhajúceho sa stretáva s ľuďmi v núdzi, s ľuďmi v závislom postavení, s ľuďmi v kolízii a strese, ktorí potrebujú viac než neosobnú profesionálnu slušnosť, potrebujú prijatie, spoluúčasť (nie súcit), empatiu, porozumenie neodsudzujúci postoj, pocit dôvernosti informácií, akceptovanie jedinečnosti aj inakosti.“ Spoločnosť garantuje ochranu a intervenciu smerom k tým, ktorí sú v núdzi. Nevyhnutnosť sociálnej práce spočíva v akceptovaní reality, že v každej spoločnosti existujú sociálne problémy. Zároveň sa môže stať, že postihnutí, alebo dotknutí si ich nevedia, nemôžu, alebo z nejakých dôvodov nechcú riešiť vlastnými silami, alebo spôsob pre nich zvyčajný, nefunguje. Sociálny pracovník teda pomáha riešiť sociálne problémy, sprostredkováva pomoc pri riešení týchto problémov a snaží sa zabrániť ich vzniku alebo vyhroteniu.
Sociálny pracovník pri výkone svojej práce zastáva niekoľko typov rolí a to: sociálny pracovník ako úradník, sociálny pracovník ako poradca, sociálny pracovník ako manažér, sociálny pracovník ako vedec, sociálny pracovník ako pedagóg, sociálny pracovník ako psychológ, sociálny pracovník ako terapeut.
Prihliadajúc na role, ktoré by mal sociálny pracovník zastávať definuje Strieženec že: „osobnosť sociálneho pracovníka sa odvíja od kvalitného vzdelania, sociálneho rozhľadu, integrovaného súhrnu povahových čŕt (poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, vzbudzovanie dôvery ľudí), profesionálnych predpokladov a schopností, schopností komunikácie s klientom, inštitúciami a spolo čenskými organizáciami“.
Sociálny pracovník je profesionál, ktorého profesionálne schopnosti, komunikačné zručnosti a umenie rozhodnúť sa medzi niekoľkými alternatívami pomáhajú upraviť problémy sociálnych klientov. Zároveň má byť vybavený schopnosťou predpokladať dôsledky svojich rozhodnutí. Sociálny pracovník pracuje v problémovom sociálnom poli, legislatívne problematickom, kde schopnosť empatie, sociálny cit, dodržiavanie etiky a aktívne počúvanie je niekedy to jediné, čo môže poskytnúť. Aktívne počúvanie nie je také ľahké, ako sa na prvý pohľad zdá. Ako profesionál vie, že to samo o sebe môže pôsobiť upokojujúco, terapeuticky, hojivo a pritom rozpúšťať problém. Praktická činnosť sociálneho pracovníka si vyžaduje pripravenosť a sústavnú prípravu na zvládanie stresov, komplikované prejavy prežívania problémov svojich klientov a tak zároveň by mal rozumieť vlastným psychickým procesom a zvládnuť vlastné prežívanie.

Profesia sociálneho pracovníka

Pre pochopenie a určenie náplne sociálneho pracovníka je mimoriadne dôležité vymedzenie pojmu sociálna práca.

Definícia sociálnej práce: „Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje ku zlepšovaniu vzájomného prispôsobenia jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov schopností osôb a s využitím medziľudských vzťahov a zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Je to činnosť v prospech klientov, ktorú je možné charakterizovať pojmami pomoc a podpora.
Sociálna práca vedie od sociálnej pomoci k sociálnemu rozvoju človeka.
Vo vyspelých krajinách má sociálna práca status profesie so všetkým, čo k tomu patrí a opakovane sa presviedčame, že sociálna práca to nie sú len sociálno-technické opatrenia, ale najmä metóda práce s klientom. Množstvo klientov sociálnych pracovníkov vyžaduje pri riešení svojich problémov aj pomoc ďalších odborníkov. Kvalitná práca s inými profesiami je jedným z predpokladov úspechu práce sociálneho pracovníka.

V súčasnosti sa síce proklamuje spolupráca sociálnych pracovníkov a iných odborníkov pri riešení viacerých sociálnych problémov (vznikajú okrem iného aj viaceré špecificky zamerané komisie, či iné orgány, ktoré majú túto spoluprácu koordinovať), ale jej konkrétne efekty sú diskutabilné.
Funkčné zaradenie a náplň sociálneho pracovníka závisí od požiadaviek a predstáv konkrétneho zamestnávateľa. Pre profesionalizáciu sociálneho pracovníka v SR je mimoriadne dôležité vytvoriť profesijné štandardy, ktorých úlohou je nielen vymedziť profesiu sociálneho pracovníka, ale aj stanoviť základné kritéria na výkon.

Náplň práce sociálneho pracovníka predovšetkým v orgánoch miestnej štátnej správy a subjektoch – poskytovateľoch sociálnych služieb, ktorých zriaďovateľom je štát, je často hybridom viacerých profesií. Sociálna práca v zmysle priameho kontaktu s klientom často nie je v centre záujmu sociálneho pracovníka i z objektívnych dôvodov. Tento pri plnení svojich pracovných povinností už na vlastnú sociálnu prácu nemá čas ani energiu. Podľa Režníčka existujú viaceré typy rolí sociálneho pracovníka:
· opatrovateľ alebo poskytovateľ sociálnych služieb, ktorý pomáha klientom v ich bežnom živote pri zabezpečovaní dôležitých činností
· sprostredkovateľ služieb, ktorý pomáha klientom získať kontakt s potrebnými sociálnymi zariadeniam, príp. s inými zdrojmi pomoci
· učiteľ sociálnej adaptácie, ktorý pomáha klientom modifikovať ich správanie tak, aby mohli účinnejšie riešiť svoje problémy
· poradca alebo terapeut, ktorý pomáha klientom získať vhľad na ich postoje, pocity, spôsoby konania so zámerom napomôcť ich osobnostnému rastu alebo adaptabilnejšiemu správaniu
· prípadový manažér, ktorý sa usiluje o zaistenie, koordináciu, vhodný výber a súvislé poskytovanie služieb, najmä u klientely s väčším množstvom sociálnych a zdravotných potrieb
· manažéra prac. náplne v zariadení, kt. organiz. a plánuje prácu, načasovanie a dávkovanie intervencie, sleduje kvalitu poskyt. služieb a  spracúvava info
· personálny manažér, ktorý zaisťuje výcvik a výuku, supervíziu, konzultácie a riadenie pracovníkov zariadenia
· administrátor, ktorý plánuje, rozvíja a zavádza spôsoby práce, služby a programy v sociálnych zariadeniach pre príslušnú konzultáciu
Sociálni pracovníci vykonávajú sociálnu prácu tým, že:
a)  identifikujú, korigujú a riešia sociálne problémy
b) sprostredkúvajú pomoc pri riešení týchto problémov a
c)  snažia sa zabrániť ich vzniku, vyhroteniu a opakovaniu
d) aktívne prispievajú ku zmenám sociálneho prostredia tak, aby sa rozvíjala sebaúcta klienta, jeho autonómia a spoločenské interakcie
e)  posilujú schopnosti klienta zúčastniť sa na rozhodovaní, ktoré ovplyvní jeho život

Sociálny pracovník v našich podmienkach musí preberať zodpovednosť za riešenie prípadu, pričom je obmedzovaný vo svojich kompetenciách a možnostiach aj nedostatkom času, či množstvom klientov.
J. Prúcha uvádza, že profesia (profesionál) sa musí vyznačovať týmito znakmi:
· súbor znalostí a zručností, ktorý presahuje znalosti a zručnosti laických osôb
· zmysel pre službu verejnosti a celoživotná angažovanosť pre jej výkon
· aplikácia výskumu a teórie v praxi
· dlhá doba špeciálneho výcviku v praxi
· kontrola nad licenčnými štandardmi alebo nad požiadavkami začatia výkonu príslušného povolania
· autonómia v rozhodovaní o vybraných sférach vlastnej pracovnej činnosti
· prijatie zodpovednosti za výkon činností a existujúci súbor výkonových štandardov
· oddanosť práci a klientom
· používanie administratívy k uľahčeniu práce profesionálov
· existencia samostatných združení (komôr) príslušníkov profesie
· organizácie poskytujúce akraditácie pre individuálnych profesionálov
· etický kódex pomáhajúci riešiť sporné záležitosti pri výkone profesie
· vysoká úroveň dôvery v jednotlivých pracovníkov profesie
· vysoká sociálna prestíž a vysoký ekonomický status profesionálov
Niektoré konkrétne návrhy na zlepšenie súčasného stavu:
1.  Zviditeľnenie profesijnej organizácie (Asociácia sociálnych pracovníkov Slovenska).
2.  Široká odborná diskusia (napr. na stránkach Práce asociálnej politiky) o niektorých dôležitých problémoch a otázkach – napr. Etický kódex sociálnych pracovníkov SR...
3.  Zdokonaľovanie príslušnej legislatívy v spolupráci s odborníkmi z praxe a akceptovaním ich názorov a pripomienok v konečnom znení právnych noriem.
4.  Zvyšovanie kvalifikačnej úrovne sociálnych pracovníkov – vymedzením jasne formulovaných požiadaviek na kvalifikáciu sociálneho pracovníka na určité pracovné miesto – zamedziť prílevu ďalších nekvalifikovaných sociálnych pracovníkov do praxe. Vypracovať systém ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov s dôrazom na skvalitňovanie komunikačných zručností.
5.  Vytvorenie príslušných databáz informácií s pružným systémom aktualizácie údajov pre potreby sociálnych pracovníkov, ktoré prispejú k zlepšeniu komunikácie najmä v rámci profesie.
 
PSYCHOLOGICKÁ PRÍPRAVA SOCIÁLNYCH PRACOVNÍKOV
1.  Sociálny pracovník ako osobnosť
2.  Sociálny pracovník ako odborník v interakcii s inými
3.  Sociálny pracovník ako psychoterapeut
4.  Sociálny pracovník ako pedagóg
5.  Sociálny pracovník ako manažér
6.  Sociálny pracovník ako vedec
Sociálny pracovník ako odborník v styku s inými. Sociálny pracovník ako odborník v styku s inými by mal byť teda aj sociálno – psychologickými poznatkami, zručnosťami a vedomosťami.
Sociálny pracovník ako psychoterapeut a poradca. Poradenstvo sociálneho pracovníka je jedna z možných ciest pomoci človeku, ktorý má problémy. V tejto súvislosti psychologická literatúra doporučuje 6 typov stratégií pomoci sociálnych pracovníkov:
· poskytovanie rád v akejkoľvek oblasti, ktorej sa sociálny či psychologický problém týka
· poskytovanie informácií v oblasti sociálnej, právnej, pracovnej a pod. na zorientovanie klienta v danej problematickej oblasti
· usmerňovanie správania za účelom získania možných sociálnych výhod zo strany rôznych organizácií, nadácií, bánk a pod.
· učenie s cieľom získať novú kvalifikáciu, nové vedomosti, zručnosti za účelom znovuzaradenia sa do spoločnosti a získania nového zamestnania
· zmena systému práce klienta
· poradenstvo, ktorého podstata spočíva vo vysvetlení problému, postihnutia jeho jadra, vysvetlenia úlohy klienta pri riešení daného problému a v spoločnom hľadaní samotného riešenia problému
Sociálny pracovník ako pedagóg. Sociálny pracovník v styku klientom je veľmi často nútený vystupovať ako odborník, ktorý, vo všeobecnosti vzaté, učí klienta žiť po novom. Ide hlavne o získanie nových zručností a návykov, ktorých zákonitosti zmien a nadobúdania by mal sociálny pracovník poznať. Často táto časť práce predstavuje to najťažšie, z hľadiska neviditeľnosti, čo musí sociálny pracovník urobiť nakoľko odstránenie starých problematických návykov trvá dlho a je často málo efektívne.
Sociálny pracovník ako manažér. Každý z nás, ktorý chce postupovať vo svojej profesionálnej kariére, potrebuje a stať v priebehu svojho pracovného života manažérom, resp. ovládať určité manažérske postupy s cieľom zvýšiť možnosti svojho odborného rastu. Rola sociálneho pracovníka si vyžaduje osobnú zaangažovanosť a vlastnú schopnosť utvoriť si pracovné vzťahy a pozíciu v tej ktorej inštitúcii.
Sociálny pracovník ako vedec a výskumník Sociálny pracovník počas svojej praxe musí uskutočniť prieskumy, resp. výskumy určitých sociálnych alebo dokonca psychologických faktov, ktoré mu majú dopomôcť k získaniu širšej poznatkovej základni o určitých sociálnych problémoch.
Komplexnosť prípravy sociálneho pracovníka prekračuje možnosti jednej vednej disciplíny. Pripraviť kvalitného sociálneho pracovníka je úloha pre nás všetkých, ktorým nám záleží na pomoci ľuďom, ktorí nás potrebujú.
 
Etika sociálnej práce
q  etika je súhrn pravidiel o spoločenskom správaní, ktoré sa týkajú vonkajšieho prejavu, vzťahu k ľuďom
q  etický kódex sociálnej práce je systematicky usporiadaný súbor noriem, zbierka predpísaných spoločenských noriem. Kódex spravidla zahŕňa normy správania a tiež aj tie, ktoré sa často porušujú.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.020