Postavenie sociálnej práce

Postavenie sociálnej práce v systéme vedeckého poznania
 
Samotná sociálna práca
-  sa týka všetkých
-  začína pri problémoch
-  sa zasadzuje o lepšiu kvalitu života
-  podporuje ľudskosť
-  zahrňuje všetky vekové skupiny
 
Ak chceme hovoriť o akejkoľvek vednej disciplíne, musí mať svoj predmet skúmania,  metódy ktorými sa zaoberá, pojmový aparát, zákony, vedecké paradigmy vzťahy k jednotlivým hraničným disciplínam.
 
- predmet
- metódy
- základné pojmy
- zákony
- princípy
- vedecké paradigmy
- vzťahy s jednotlivými vednými disciplínami
 
Sociálny (pojem) - chápeme v troch základných rovinách.
- v najširšom slova zmysle je sociálny = spoločenský
- v užšom smeruje k zdokonaľovaniu životných podmienok ľudí
- v najužšom zmysle slova riešenie krízových nepriaznivých situácií
 
Ak hovoríme o sociálnej práci ako vede, musí byť presne zadefinované, čo to sociálna práca je.
Je to vedecká disciplína, ktorá má metódy, ktorými zabezpečuje prevádzanie starostlivosti o človeka na nejakom sociálnom základe.
 
Predmetom sociálnej práce je klient, jednotlivec, skupina, komunita aj celá spoločnosť, ale aj proces zlyhávania klienta, odhaľovanie faktorov, ktoré vedú k zlyhávaniu klienta, ktoré posilňujú nežiaduce správanie a socializácia a resocializácia.
Socializácia  – sociálnym učením, sociálnou komunikáciou, interakciou a nátlakom
Resocializácia – u ľudí, kde socializácia neprebehla v súlade s požiadavkami spoločnosti
Objektom soc. práce = klient
Subjektom soc. práce je sociálny pracovník; človek, ktorý poskytuje pomoc a služby na profesionálnej úrovni (soc. asistent, kurátor, poradca ...).
 
Soc. práca je vedecky uznaná
Definícia = patrí do sústavy sociálnych vied (o spoločnosti) Je to pomerne mladý odbor. Viac vedecky sa začína formovať na prelome 19. a 20. storočia. Veľmi dlho sa považovala za aplikovanú vednú disciplínu. Na Slovensku sa v prevažnej miere prikláňame k jej chápaniu v zmysle  vymedzenia Medzinárodnou federáciou sociálnych pracovníkov.
 
Je  činnosť, ktorá predchádza alebo upravuje problémy jednotlivcov, skupín či komunít vznikajúcich z konfliktov potrieb jednotlivcov a spoločenských inštitúcií. Jej poslaním je zlepšiť kvalitu života všetkých ľudí.
 
Sociálna práca sa buduje dvojakým spôsobom a to jednak od teórie k praxi (hlavne u denných študentov), u externých študentov budovanie soc. práce od praxe k teórii. Predpokladá dvojsmernosť.
 
Teraz je samostatná vedná disciplína a má vzťah k nasledovným vedným disciplínam:
- k právu - využíva informácie o tom, aké má povinnosti spoločnosť voči klientovi a klient voči spoločnosti, ale aj sústava informácií medzi klientom a sociálnym pracovníkom.
- k etike (sociálnej ) - sociálna etika je upravená v etickom kódexe sociálneho pracovníka
- k filozofii - filozofia je základná veda, tvorí základ vedeckého poznania, obsahuje sociálne poznanie ľudskej reality
- k sociológii – aj sociálna práca skúma človeka,
- k psychológii-
- k psychiatrii-
- k patopsychológii
- k sociálnej pedagogike – existujú tri ponímania tohto vzťahu :
-  sociálna pedagogika = sociálnej práci = identifikačný prístup
-  soc. práca nie je totožná so sociálnou pedagogikou = diferenciálny prístup
-   soc. práca sa postupne približuje ku sociálnej pedagogike
  1. sú rovnaké, 2. sú odlišné, 3.postupne sa približujú
 
Filozoficko- historické základy teoretického poznania
Vývoj sociálnych názorov a teórií
Prvé názory, ktoré sa dotkli sociálnych otázok.
 
Sociálne myslenie v starom Oriente
-  ľudia sa snažili vyjadrovať k jednotlivým základným otázkam ľudského bytia, ktoré sa týkali ľud. bytia,  medziľudských vzťahov za spoločenskej organizácie
-  nevytvárali sa ucelené  koncepcie a teórie
-  vzory pre správanie sa členov pospolitostí tvorili príkazy, pravidlá a zákazy
-  za zdroj sociálnych súvislostí a zmien boli považované nadprirodzené sily
 
Počiatky sociálneho myslenia v starovekom Grécku a Ríme
Platón – dielo  - Ústava
- navrhuje ideálnu spoločnosť slobodných občanov (vládcovia, strážcovia a výrobcovia)
Aristoteles -  žiak Platóna, svoje teórie rozvíjal na empírii a racionálnej analýze, sám nevytváral nejaký ideálny štát, hľadal dobro. Hovoril o tom, že dobré sú tie ústavy, ktoré sú hlavne v prospech ľudí.
Seneca- netreba len nerobiť ľuďom zle, ale treba konať dobro pre tých, ktorí sú na nás odkázaní
 
Učenie cirkvi a sociálne myšlienke cirkvi
 
Kresťanské učenie – cnosť
Pomoc a soc. starostlivosť – poskytovalo učenie cirkvi v náboženských  textoch
filantropia = dobročinnosť , pomoc
Najvýraznejšie smery :
Husitstvo a hlavný predstaviteľ Ján Hus, neobmedzoval sa len  na náboženskú otázku, ale aj na sociálnu a národnú oblasť.
Maritn Luter - obce a mestá by sa mali postarať o svojich chudobných. Svoje základné názory a myšlienky vyjadril vo svojej výzve ku kresťanskej šľachte nemeckého národa – vyslovil sa ku chudobe a za najzákladnejšiu otázku považoval otázku odstránenia žobrania. Ak sa mestá a obce postarajú o chudákov, bude odstránené aj žobranie.
Súčasná koncepcia cirkvi je založená na sústave encyklík.
Základnou bola Encyklika pápeža Leva XIII. – nazýva sa RERUM NOVARUM 1891
 
Princípy sociálneho učenia cirkvi:
-  spoločné dobro
-  solidarita
-  subsidiarita
 
Spoločné dobrá = určitá sociálna spravodlivosť zameraná na všetkých
Solidarita = platí aj u nás, pociťujú to všetci zamestnaní, sú solidárni voči všetkým, ktorí sú nezamestnaní, alebo práceneschopní, alebo sú študentmi, či dôchodcami
Subsidiarita = vzájomná podpora a pomoc, verejná moc má pomáhať jednotlivcom, skupinám a tým, ktorí sa sami o seba nevedia postarať a potrebujú našu pomoc
 
Sociálno-politické názory utopistov:
Thomas More – dielo Utópia = obraz ideálnej spoločnosti, jeho názory sa v mnohom zhodujú s názormi Platóna najmä v oblasti staro chorých
Thomas Campanella – dielo - Slnečný štát – rozoberá predstavy o šťastnom štáte, riadenom pápežom, spravodlivé rozdeľovanie zabezpečuje cirkev, nestačí len filantropia (dobročinnosť), ale musí byť aj určitá výroba.
Thomas Munzer – dielo - Sensimon - zrušenie  súkromného vlastníctva, treba viacej vyrábať.
Charles Fourier – kritizoval vtedajšiu spoločnosť, vtedajšiu biedu v spoločnosti.
Robert Owen – svoj projekt realizoval v praxi
-  Jediný, ktorý svoje utopistické myšlienky aj vyskúšal v praxi.
-  V spoločnosti existujú 3 základné korene zla, súkromné vlastníctvo, ktoré plodí nerovnosť medzi ľuďmi, náboženstvo chcel nahradiť vedou a vtedajšia forma rodiny, ktorá je založená na pokrytectve a klamstve, mala by byť založená na vzájomnej príťažlivosti a láske medzi partnermi
On prakticky svoje myšlienky ideálnej spoločnosti riešil. V r. 1880 prebral továreň s 2500 robotníkmi v Škótsku, kde pracovný deň trval 16-17 hodín, pracovali tam deti, bola tam vysoká kriminalita a nízke mzdy. Skrátil pracovný čas (10-11 hodín), zakázal aby deti 6-7 rokov pracovali (mohli pracovať až od 10 rokov), zvýšil mzdy. Ani raz neuspel, pretože vždy iba prišiel o svoj majetok.
Auguste Comte – dielo -Kurz pozitívnej filozofie
-  sociálna statika a sociálna dynamika (teória vývoja)
-  jednotlivec je úzko spojený so svojím prostredím
-  prostredie sa rozvíja na základe solidarity
 
Emil Durkheim
-  hovoril o sociálnej  solidarite organickej a mechanickej
-  za základ prežitia človeka považoval kolektivizmus, t.j. ak si ľudia pomáhajú
 
Sociálny Darwinizmus –
 
Charles Darwin - teória boja o život, prežije ten, kto je silnejší a v spoločnosti sú eliminovaní a potlačení tí, ktorí nie sú dosť silní.
 
Herbert Spencer -  ponímal spoločnosť ako organizmus, spoločnosť sa rovná organizmus a tak ako sa rozvíjajú jednotlivé časti organizmu, tak sa rozvíja aj spoločnosť.
 
Social welfare a Teória sociálneho štátu
Wiliam Beveridge – anglický lord
počas 2. svet. vojny vypracoval komplexný systém sociálneho zabezpečenia pod názvom Sociálne poistenie.
 
Anglický štát je orientovaný na blahobyt a nemecký štát je orientovaný na vojnu – tento pojem – londýnsky  arcibiskup na poukázanie toho, že angl. štát je orientovaný na blahobyt a nemecký štát je orientovaný smerom k vojne.
 
Genéza sociálneho zabezpečenia
Začiatky sociálnych aktivít  sú spojené s obdobím, kedy ľudia žili v rodovom zriadení. Základné sociálne problémy si rodina riešila sama. Veľká rodina poskytovala jednotlivým príslušníkom prácu, ktorá zodpovedala ich schopnostiam a podľa miesta, ktoré človek v rodine zastával. So spoločenskou deľbou práce v spoločnosti a organizovanosťou a vývojom spoločnosti sa začali objavovať prvé problémy starostlivosti o tých, ktorí sa nemohli o seba sami postarať.
 
Staroveký paternalizmus – postoj, názor  o vlastnej nadradenosti nad niekým.
 
Počiatky sociálnych opatrení sú spojené s vznikom prvých štátnych útvarov v Severnej Afrike, Egypte, krajinách Starovekého Východu – Akadov, Sumerov, Babylončanov.

Spoločné znaky opatrení:
Opatrenia v staroveku v prvých štátnych útvaroch mali určité spoločné znaky:
- boli neoddeliteľnou súčasťou vládnucich štruktúr – dôležitým nástrojom na tlmenie sociálneho napätia, samotná vláda určovala na aké sociálne potreby bude reagovať, akým spôsobom ale aj rozsah, aký si určí. Systém riadila a financovala vládna štruktúra, alebo niekoho poverila.
- súčasť vládnych štruktúr
- na čo bude reagovať
- akým spôsobom
- v akom rozsahu
- buď sama alebo niekoho poverila
 
Staroveké Grécko a Rím

Staroveké Grécko- štát ľuďom, ktorí zastávali verejné funkcie, dával plat. Nepatrná časť  bola dávaná na dôchodky ľudí, ktorí boli nemajetní a neschopní práce. Dôchodky dostávali predovšetkým siroty a vdovy po padlých vojakoch.
V súvislosti so starovekým Gréckom - Solónove zákony
Solón – zrušenie hypotekárnych dlhov – ak si niekto požičal  nejaké financie, zrušil hypotekárne dlhy a dlžobné otroctvo
 
Staroveký Rím
-  bohatí Rimania sa obklopovali klientmi = tí ľudia, ktorí boli obklopení okolo bohatých Rimanov, svojich patrónov. Patróni im za určité služby poskytovali nejaké dary. Často klientom poskytovali stravovanie vo svojich domoch. Počet klientov nemohol presiahnuť možnosti patróna. V starovekom Ríme boli zriadené aj tzv. „mestské pokladne“, ktoré boli povinne dotované majetnými občanmi. Z tejto mestskej pokladne potom boli dotované určité sociálne potreby tých, ktorí na to boli odkázaní
-  Bol založený aj  alimentačný fond, z ktorého  sa na 5%-ný úrok požičiavalo drobným a stredným roľníkom.
-  Úpadkom Rímskej ríše a uznaním kresťanstva cisárom Konštatínom 313 vydaním Milánskeho tolerančného ediktu pripadla starostlivosť o verejné blaho ako dôležitá úloha - cirkvi
 
Stredoveká filantropia a kresťanská charita
filantropia = ľudomilnosť, dobročinnosť, snaha jednotlivcov zmierňovať ľudskú biedu
Filantropická činnosť nebola systémovým opatrením, bola to len náhodná a dobrovoľná činnosť vybraných jednotlivcov, ktorí mali na to prostriedky.
V najstarších dobách kresťanstva existovala dvojaká dobročinnosť : súkromná, ktorú realizovali jednotlivci a verejná – túto realizovali cirkvi.
 
Po Milánskom tolerančnom edikte sa charita vykonávala viacerými spôsobmi:
Od tejto doby sa mohla poskytovať kresťanská charita verejne a začalo sa s budovaním zvláštnych ústavov pre odkázaných ľudí. Poskytuje sa almužna pri kostoloch a kláštoroch a taktiež sa poskytovala starostlivosť priamo o chudobných a odkázaných priamo v kláštoroch, najmä stravovanie, ošatenie a nocľah.
 
Už v 9. storočí prikázal Karol Veľký, aby jednotlivé kláštory a kostoly začali zriaďovať hosťovské domy a chudobince. 
Od 11. storočia vznikajú špitále (neboli to nemocnice na poskytovanie zdravotnej starostlivosti) sú to osobitné charitatívne zariadenia, útulky, poskytujúce duchovnú pomoc a vo veľmi obmedzenej miere aj zdravotnícka starostlivosť.
V 13. a 14. storočí dochádza k veľkému nárastu chudoby a cirkevné organizácie sa už nevedeli postarať o tých, ktorí boli na pomoc odkázaní.
 
Solidarita a podporná činnosť spolkov
Keďže cirkev už nebola schopná sama obsiahnuť širokú bázu ľudí potrebujúcich pomoc, vznikajú v záp. Európe cechy. Na území nášho štátu to bolo najmä v 14. a .15. storočí, cechy majstrov, remeselníkov, obchodníkov, tovarišov.
Zabezpečovali ochranu v dobe povinnej vandrovky, keď sa museli ísť tovariši učiť, povinné putovanie, nadobúdanie vedomostí v danom odbore. Cechy poskytovali svojím členom ochranu. V dobe, keď si učeň dopĺňal vzdelanie prácou. Okrem cechov vznikali aj tzv. Bratstvá, ktoré boli náboženské záujmové združenia. Pokrývali tých ľudí, ktorí nepatrili do skupiny, ktorú zastrešovali cechy. Samotné bratstvá fungovali na príspevkovom princípe. Prispievalo sa do nich a keď bol nejaký úraz, vyplatili sa príspevky. Neskôr boli bratstvá premenované na Bratské pokladnice.
 
Postupne cechy a bratstvá zanikali a vytvárali sa robotnícke podporné spolky.
 
Sociálny liberalizmus a počiatky  životného poistenia
 
liberalizmus = voľnomyšlienkárstvo
Je to súbor takých ekonomických názorov a hosp. opatrení, že všetka ekonomická činnosť prebieha v podmienkach ekonomickej slobody.
Pre obdobie sociálneho liberalizmu je typická inštitucionalizovaná filantropia.
Revizuálne chápanie sociálnej politiky – zvyškové chápanie
K výrazným prejavom sociálneho liberalizmu patria tzv. pracovné zákony
Všetko prebieha v podmienkach ekonomickej slobody = liberalizmu
K významným prejavom sociálneho liberalizmu patria pracovné zákony, ktoré spočívali v tom, že nútili žobrákov pracovať.
 
16. stor. anglický panovník Jindřcih VIII. vydal zákon, že žobranie musí byť každému žobrákovi povolené a žobrať mohli len na vymedzenom území.
 
K pracovným zákonom patrí aj zákon Kráľovnej Alžbety = Alžbetínsky zákon
Poor Law
Týmto zákonom boli zavedené 3 základné kategórie ľudí:
-  práceschopní - boli ubytovaní v pracovných domoch a mali povinnosť pracovať aj donútením
-  práceneschopní - títo boli ubytovaní v chudobincoch, ale mali byť zaopatrení len v tom prípade, ak sa o nich nemal kto postarať, nemali bydlisko.
-  závislé  deti - deti, ktoré boli bez rodičov, alebo nemali iných príbuzných.
 
Toto bol prvý zákon, ktorý nepočítal s cirkvou ako s inštitúciou, ktorá má pomáhať pri zaopatrovaní chudobných. Monitorovanie chudobných prešlo na mestského úradníka – dozorca nad chudobou.
 
Korporatívna sociálna ochrana
 
korporatívny = hromadný
- hromadná sociálna ochrana – plošne pokrýva
Spočíva v tom, že štát vytvára inštitucionalizované štruktúry, na ktorých sa zúčastňuje občan.
Na financovaní týchto štruktúr sa musí podieľať aj občan – zamestnávateľ.
Ak sa toto splní, v tom prípade občan získava právo na určité príspevky, pričom výška a podmienky sú vopred definované a známe - to je podstatou korporatívnej sociálnej ochrany.
 
Bismarc – zaviedol poistenie pre široké vrstvy pracujúcich.
 
Sociálny štát
 
Pojem sociálny štát – pojem = Viliam Beveroidge
1. etapa – etapa po 2. svetovej vojne – vo veľkej miere sa začínajú rozvíjať sociálne štáty, rast všeobecného blahobytu, idú veľké sociálne prostriedky do sociálnej oblasti.
 
70. roky ropná kríza – zvyšovanie verejných výdavkov, najmä na podporu v nezamestnanosti, zvyšovanie výdavkov na sociálne programy.
 
80. roky - soc. štáty sa dostávajú do krízy – snažia sa ju prekonať redukciou jednotlivých nákladov
- úsporné opatrenia, ktoré sa začínajú uplatňovať : znižovanie dávok v nezamestnanosti, odbremeňovanie zamestnávateľov od prispievania na poistenia,  platenie dávok - zaťaženosť prechádza zo zamestnávateľa na občana, sprísnenie zdaňovania dôchodkov, podpora adresnosti dávok (prechod od plošnosti k adresnosti), všeobecné znižovanie všetkých dávok všetkým príjemcom, zvyšuje sa vek odchodu do dôchodku.
 
3 základné modely sociálneho štátu:
- univerzalistické – škandinávske krajiny
- korporativistické – Nemecko, Rakúsko, Francúzsko
- reziduálne – anglosaské krajiny
 
Margaret Teachrová
 
Neoliberalizmus a záchranná sociálna sieť
Výraznou osobnosťou  reprezentujúcou znižovanie výdavkov na sociálne účely bola Margaret Teachrová. Presadzovala názor, že každý občan sa má postarať  o seba, prevziať na seba zodpovednosť za svoju budúcnosť.
Dôraz na zvýšenie úlohy súkromného poistenia.
 
Záchranná sociálna sieť je protipólom neoliberalizmu.
S jej myšlienkou prišla Svetová banka.
Predstavuje určité usporiadanie sociálneho systému, aby tí, ktorí sú celkom odkázaní, neprepadli celkom na dno. Majú byť zachytení a tým sa má poskytnúť pomoc.
 
Záchranná sociálna sieť musí spĺňať 2 základné vlastnosti:
 
Musí byť dostatočne hustá  - uspokojenie základných životných  potrieb všetkých občanov v hmotnej núdzi.
 
Musí byť pružná – sociálna sieť má motivovať človeka, aby sa aktívne zapojil do práce a aby išiel pracovať – a riešiť svoju situáciu.
 
3 základné funkcie Záchrannej sociálnej siete:
- Aktívne pôsobenie v politike zamestnanosti = spočíva v tom, že Záchranná sociálna sieť má vytvárať také podmienky, aby sa pracovná sila vracala späť do aktívnej ekonomickej činnosti.
- Zabezpečovacia funkcia = Záchranná sociálna sieť má ekonomicky  činnému obyvateľstvu zabezpečiť aspoň minimálnu výšku pracovného príjmu, ktorá má byť garantovaná zákonom o minimálnej mzde.
- Funkcia garancie = má zabezpečiť tých ľudí, ktorí nie sú schopní vstúpiť do pracovného procesu, má zabezpečiť finančný príjem sociálne ohrozeným jedincom (nižšie vzdelanie, nevedia sa zamestnať, rodiny s deťmi)
 
Počiatky sociálneho zabezpečenia a konštituovanie sociálnej práce
 
Konštituovanie sociálnej práce- je spojené hlavne so ženskými predstaviteľkami.
 
Amália Sviebekingová  .....založila ženskú starostlivosť o chudobných
 
ELBEFERDSKÝ systém - dobrovoľníci, ktorí boli v kontakte minimálne so 4 rodinami, podávali správy magistrátu a na základe zistení sa poskytovali dávky.
 
YWCA
YMCA = cirkevné organizácie pre mládež,
Rozdeľovači zdravotných podpôr v Anglicku – hodnotili situáciu, poskytovali poradenstvo v domácnosti a pomôcky ľuďom, ktorí boli na to odkázaní.
 
Elizabet Fryová- venovala sa predovšetkým ženám, navštevovala ženskú väznicu v Londýne. Snažila sa, aby čas prežívaný vo väznici bol zmysluplne naplnený, aby sa mohli zúčastňovať na kurzoch šitia, aby  v ženských väzniciach boli dozorkyňami len ženy.
 
Octavia Hillová- skupinová a komunitná sociálna práca, problematika bývania.
 
Jeane Addamsová- celý svoj život  sa venovala sociálnej práci. Zaujímala sa predovšetkým o život prisťahovalcov. Založila stredisko pomoci prisťahovalcom Hull house. Bola veľmi účinná v boji proti TBC, prostitúcii, v pracovnom zákonodarstve. Dielo 20 rokov ženskej sociálnej práce v Chicage, za svoju prácu získala Nobelovu cenu.
 
Maxwelle Jones – rozvíjal terapeutické komunity, pracoval s ľuďmi na pôde psychiatrie v určitých komunitách, kde rozoberali problémy.
 
Predchodcom linky dôvery Chad Barah – systém telefonickej pomoci
Prvými spolupracovníkmi boli dobrovoľníci z radov  veriacich.
 
Neskôr sa rozvíjali dobrovoľné organizácie a svojpomocné skupiny, ktoré majú určité podstatné prvky:
-  oslabujú sa pocity izolácie
-  jednotliví členovia sa navzájom emocionálne podporujú
-  jednotlivé ťažkosti, ktoré majú členovia svojpomocnej skupiny zvládajú tým, že jeden postihnutý pomáha druhému postihnutému
-  jednotlivé záujmy skupiny sa presadzujú na verejnom priestranstve – smerom vonku
 
Sociálne zabezpečenie na území nášho štátu
 
Vývoj sociálnej práce na Slovensku
-  t.j. na území dnešného nášho  štátu
 
Stredovek – to isté ako vo svete, zakladanie ústavov, špitálov, vznik svetových združení
Renesancia a doba osvietenstva
Mária Terézia:
-  vytvorila rozsiahlu sústavu predovšetkým obecného školstva, bolo veľké množstvo zanedbaných detí, preto pod hrozbou toho, že rodičia prídu o príspevky, ktoré im dával štát, prinútila ich, aby posielali svoje deti do zv. tkáčskych škôl s tým, že do týchto škôl museli deti začať chodiť akonáhle dosiahli 6 rokov. Len 2 hodiny boli venované čítaniu a písaniu, ostatné hodiny  boli manuálne práce, pletenie, šitie, pradenie, také veci, ktoré boli ďalej potrebné do života.
 
Jozef II.
-  za jeho vlády boli zrušené  niektoré po hygienickej stránke nevyhovujúce nemocnice a za ne zriadil nové zdravotno-sociálne inštitúcie
-  vybudoval tzv. Nálezince pre opustené deti, ktoré nemali žiaden domov.
 
Rakúsko-Uhorská monarchia
-  chudobinský zákon : obec bola povinná postarať sa o občana, ktorý sa ocitol v núdzi, z II. pol. 19. storočia. Povinnosť obce postarať sa o občana, ktorý sa ocitol v núdzi. Mal poskytnúť chudobným a ich rodinným príslušníkom nevyhnutnú výživu. Nemajetný občan mohol byť ubytovaný v obecnom dome a keď bol tam ubytovaný, určitý počet dní mu bola od obyvateľov obce poskytovaná aj strava. Stravovanie sa rozumelo jedno prosté jedno denne. Obec mala povinnosť postarať sa o človeka v prípade okamžitej núdze, aj v prípade, že nemal v obci domovské právo.
-  občiansky zákon
-  školský zákon
-  trestný zákon
-  krajinský sirotský fond
-  okresné komisie pre starostlivosť o mládež

V tomto období od počiatku 20. storočia ak boli ľudia odkázaní a potrebovali pomoc, tak ich žiadosti boli spravované podľa 3 základných požiadaviek:
-  museli byť uspokojené životné potreby obdarovaného
-  dávka mala uspokojiť morálne potreby darcu
-  mala sa zabezpečiť a uspokojiť sociálna potreba spoločnosti

Od vzniku samostatného štátu až po koniec druhej svet. vojny
Po vzniku 1.Československej republiky  prešla k nám legislatíva z Rakúsko-Uhorska. Základným cieľom sociálnej politiky bolo predovšetkým zlepšenie podmienok širokých vrstiev. Prioritou bola starostlivosť o zdravie. Najväčšiu skupinu, ktorú v tom období riešil štát, boli vojnoví veteráni, invalidi, pozostalí členovia rodiny, nezamestnaní (ľudia nemali prácu, vrátili sa z frontu, nebola vojenská výroba), nemajetní nájomníci (boli v nájomnom pomere, nemali kde bývať a boli odkázaní na podnájom, ktorý im niekto ponúkne), ľudia nekvalifikovaní.
 
Ministerstvo sociálnej starostlivosti  (Ministerstvo sociální péče) v tom čase bol ústredným orgánom soc. starostlivosti, zabezpečovalo rôzne činnosti, ktoré:
-  boli garantované štátom - distribúcia potravín, starostlivosť o nezamestnaných
-  neboli garantované štátom - sociálne poradenstvo
 
Vzdelávanie sociálnych pracovníkov a ich profesionalizácia
- Najskôr to boli len kurzy : prvý 10-týždňový kurz
- od roku 1918 - už vznikali školy - vznikla Ženská vyššia škola pre sociálnu starostlivosť (1918) – 1. škola v Československej republike. Bola to škola najprv jednoročná, potom bola dvojročná a bola premenovaná na Vyššiu školu sociálnej starostlivosti. Teoretické predmety, exkurzie, skúšky.
- stredné sociálne školy – nielen na území v Česku, ale aj na Slovensku v Turčianskom svätom Martine a v Bratislave.
 
Ústredný sociálny ústav (1919) pri Ministerstve sociálne starostlivosti v Prahe
mal. 3 sekcie – v jednotlivých oblastiach zabezpečovali sociálnu prácu
-  tento ústav si vytvoril ústrednú detskú ochranu, sociálnu poradňu, ktorá slúžila ako cvičné pracovisko absolventiek Vyššej školy sociální péče.
-  sociálne pracovníčky pôsobili v sociálnych ústavoch, poradniach, zabezpečovaní bytovej starostlivosti pri byt. úradoch, v oddeleniach soc. starostlivosti pre deti.
 
Stret záujmov a kompetencií rôznych druhov sociálnych pracovníkov
-  napätie medzi dobrovoľníkmi a pracovníkmi z povolania
-  stret pracovníkov rôznych odborov = každý si chránil svoj odbor
-  konflikt medzi starými a novými sociálnymi pracovníkmi  = rozdielnosť názorov a spôsobov riešenia
 
Organizácia sociálnych pracovníčok
založili si ju absolventky vyššej školy soc. starostlivosti
 
-  evidovala pracovné miesta
-  vydávala časopis
-  zabezpečovala exkurzie do rôznych zariadení, aby poukázala na rozmanitosť soc. práce a zároveň aby pracovníčky získavali skúsenosti z iných zariadení
-  robili prednášky, semináre, súťaže o najlepšiu prácu
 
Sociálna práca v našom  štáte od druhej svetovej vojny do súčasnosti
-  po 2. svetovej vojne -zriaďovanie 4-ročných vyšších škôl sociálno-zdravotných- sú to stredné školy
-  1945 okrem toho vzniká Vyššia škola politicko-sociálna
-  Vyššia škola sociálna v Brne
 
Doba po roku 1989
Po prevrate jedna z hlavných priorít bola obnova vzdelávania, lebo odbor sociálna práca na VŠ sa neštudoval. Začal sa budovať odbor sociálnej práce v Prahe a v Brne. V Bratislave na UK a v Košiciach oveľa neskôr.
 
V Bratislave Katedra sociálne práce na Pedagogickej fakulte UK
 
Nové sociálne problémy
-  neskrývaná prostitúcia
-  potreba začlenenia tisícok väzňov po prepustení po amnestii z VTOS
-  bezdomovci
-  migrácia utečencov cez naše územie = neboli predtým utečenci, ktorí by u nás chceli zakotviť
-  nezamestnanosť = mali sme vykazovanú 100%-nú zamestnanosť
-  postavenie menšín= nevenovala sa mu predtým pozornosť, teraz je to riešené aj zákonmi
 
Otázky soc. zabezpečenia utečencov – cudzincov
- otázky cudzích pracovníkov
- pomoc ženám, ktoré boli zavlečené a zneužívané sexuálnym priemyslom
- obete násilia (všetky kategórie)
- zneužívané a zanedbávané deti
- drogovo závislí
- iné závislosti ľudí
- ľudia závislí na automatoch