Vývoj sociálnej práce od 19. storočia

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: primak (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 13.08.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 999 slov
Počet zobrazení: 10 077
Tlačení: 456
Uložení: 486
Vymedzenie vývoja sociálnej práce od 19. storočia po súčasnosť. Vplyv sociálnej náuky Cirkvi na vývoj v sociálnej politike.
 
1. Čo je sociálna náuka Cirkvi?
„... je dôkladnou formuláciou výsledkov pozornej úvahy o zložitých skutočnostiach ľudského života v spoločnosti a v medzinárodnom súvise, a to vo svetle viery a cirkevnej tradície...“.[1]
 
1.  dôkladnou formuláciou výsledkov pozornej úvahy – je vlastne vedou. Veda - oblasť ľudskej činnosti na základe istých východísk (principia) prostredníctvom rozumovej činnosti (discursus intellectus) vyvodiť patričné uzávery (conclusiones) o nejakej veci.
 
2.  zložitých skutočnostiach ľudského života v spoločnosti– čo vlastne táto veda skúma, je človek v konkrétnej situácii, a to nie izolovane ale v  rámci osobných vzťahov. Nie je to hocijaká konkrétna situácia. Je to situácia poznačená zložitými spoločenskými javmi - spoločenské problémy.
 
3.  a v medzinárodnom súvise – Cirkev je pôsobiaca v celosvetovom merítku.
 
4.  svetle vierycirkevnej tradície – východiska budeme čerpať z Písma z jeho interpretácie (výklad)cirkevná tradícia.
 
Poznámky:
I. Sociálna náuka nie je ideológia.  - Teda nie je niečo medzi kapitalistickým marxistickým riešením sociálnej otázky, a ani iným alternatívnym riešením. Pod ideológiou chápeme sústavu predstáv, názorov a pojmov, vyjadrených v rozličných formách spoločenského vedomia. Jednoducho, ako si človek predstavuje istú skutočnosť. V prípade sociálnej náuky Cirkvi neide o predstavy človeka, ale keďže základom na ktorom je celá veda postavená sú výroky Boha; ide o predstavy a názory Boha. Je to osobitná kategória.
(Človeka a Boha tu v tomto prípade nemožno porovnávať.)
II.  Dokazovať možno veci zrejmé.  Vo veciach, ktoré sú mimo nášho zmyslami poznateľného sveta existuje jediný spôsob vyjadrovania – poukázať na vec vo viere. Preto hovoríme vo svetle viery.
III. Veriť možno buď na základe dôkazu – vedec na základe nám zrejmej veci (prírodný zákon magnet priťahuje kov) dokáže pre nás neviditeľnú vec (magnetická sila). Vtedy hovoríme o súhlase uveriť na základe dôkazu. Iný spôsob je, keď niekto nám predstaví vec, ktorá nie je pre nás až taká zrejmá, alebo až neznáma ( existencia anjelov), a povie: Boh povedal, že anjeli existujú. Na základe váženosti Boha, uznávame, že On neklame a ani nedopustí aby sa s Jeho menom spájala lož. Veriť na základe autority v tomto prípade autority Boha. 
 IV. Sociálna náuka je súčasťou teológie a to presnejšie morálnej teológie.
 
Etický kódex sociálnej práce – súbor písomne formulovaných etických princípov, hodnôt a štandardov relevantných a normatívnych pre jednotlivú profesiu, inštitúciu alebo o organizáciu.
Na Slovensku je doposiaľ platný Etický kódex sociálnych pracovníkov SR z r. 1997.
Jeho základná štruktúra je nasledovná:
1.  Preambula
2.  Základné etické princípy v sociálnej práci
A.  Normy pre vystupovanie a správanie sociálneho pracovníka
-  Vystupovanie
-  Schopnosti a profesionálny rast
-  Služba
-  Čestnosť
-  Štúdium a vedecký výskum
B. Etická zodpovednosť voči klientom
C. Etická zodpovednosť voči kolegom
D.  Etická zodpovednosť voči zamestnávateľom
E. Etická zodpovednosť voči svojej profesii
F.  Etická zodpovednosť voči spoločnosti
DEJINY A VZNIK SOCIÁLNEJ PRÁCE
Sociálna práca v zmysle sociálnej pomoci má svoje korene už v počiatkoch ľudstva.
Na území Európy to bolo niekoľko desiatok storočí doménou kresťanských cirkví.
 
Sociálna služba cirkvi v prvých storočiach spočívala hlavne v starostlivosti o:
vdovy, siroty, chorých a núdznych,
väzňov a vyhnancov,
zomrelých,
pútnikov a blížnych v neočakávanom nešťastí,
otrokov,
manželstvá a rodiny.
Dejiny sociálnej práce nemožno vymedziť iba od 13., prípadne 19. storočia, ako sú ohraničené niektorými autormi. Je nevyhnutné vnímať ich prinajmenšom v kontexte dvetisícročnej tradície kresťanstva Východu i Západu.
Kresťanstvo – kniha múdrosti, kniha Jób:
starostlivosť o chudobných, trpiacich je právom každého človeka, pretože je službou Bohu.“
 
Cirkev – Nov. Zákon: Biblia vyzýva k láske blížneho v konkrétnej podobe, čiže v nasýtení hladných, napojení smädných, v pomoci chudobným a trpiacim, chorým a väznením.
Kresťanstvo prináša tézu: - každý človek má hodnotu pred Bohom – pojem lásky nie je len teoretickým vyznaním, ale živou každodennou skutočnosťou
 
Justín Filozof v Apológii – almužne
Turtulián v Apologetiku – kresť. Pokladnice
Už v tomto období prebiehal prepracovaný systém sociálnej svojpomoci
Sociálna služba spočívala v :
vdovy, siroty, chorých, núdznych
Väzňov a vyhnancov
Zomrelých
Pútnikov a blížnych v neočakávanom nešťastí
Otrokov
Manželstvá a rodiny
 
Vznikali prvé Rehoľné spoločenstvá po celej Európe.
Zo svetových dejín môžeme spomenúť niekoľko zaujímavých príkladov sociálnej práce, kde sa sociálna starostlivosť orientovala hlavne na chudobných a postihnutých.
 Historický priebeh sociálnej starostlivosti môžeme z časového hľadiska rozdeliť do 6 úsekov:
 
Starostlivosť o núdznych v prvých storočiach po Kristovi
  (1. - 5. stor.)
Starostlivosť o núdznych v stredoveku
  (6. - 13. stor.)
Starostlivosť o núdznych na začiatku novoveku
  (14. - 16. stor.)
Starostlivosť o núdznych v dobe absolutizmu a osvietenstva
  (17. - 18. stor.)
Starostlivosť o núdznych v dobe industrializácie
  (18. - 19. stor.)
Starostlivosť o núdznych v postindustriálnej spoločnosti
 (od 20. stor.)
Pojem sociálna práca bol prvýkrát použitý v období postindustriálnej spoločnosti (Nemecko) v roku 1925 na označenie verejného programu zakladajúceho
 
„Cech sociálnej práce“
 
Sociálna ženská škola v Berlíne pod vedením Alice Salomonovej vzdelávala opatrovateľky pre oblasť sociálnej starostlivosti, ktoré od rokov 1959/1961 nazývali „sociálnymi pracovníčkami“.
 
Sociálna práca sa vyvinula z humanitárnych a demokratických ideálov a jej hodnoty sú založené na rešpektovaní rovnosti, hodnoty a dôstojnosti všetkých ľudí.
 
Od svojich začiatkov pred viac ako sto rokmi sa sociálna práca zameriava na uspokojenie ľudských potrieb a na rozvoj ľudského potenciálu.
Prvky sociálnej práce sa objavujú ako:
reakcie súdržnosti ľudského rodu
ľudského vzťahu človeka ku človeku
spolupatričnosti
pochopenia a spoluzodpovednosti i za iných
osvojovanie rovnosti a spravodlivosti zanietených jedincov (Strieženec, 1999)
Korene sociálnej práce môžeme hľadať všade tam, kde sa hovorí o:
opatere žobrákov
opatere chorých
starostlivosti o chudobných, o deti, siroty a vdovy
 
Sociálna práca mala v každej krajine rozdielny vývoj a priebeh.
Jej novodobé počiatky dejiny spadajú do začiatkov 19. storočia v Anglicku a v USA, kde sa začína presadzovať individuálna starostlivosť (poukazovanie na bývanie, výučbu a kurzy vo väzniciach, venuje sa pozornosť prisťahovalcom a pod.).
 
Ďalšie sociálne aktivity sa rozvíjajú koncom 19. storočia v Amsterdame, v Berlíne 1908, v Londýne 1915, v Indii, Austrálii. Začiatkom 20. storočia môžeme hovoriť o počiatkoch formovania sociálnej práce ako špecifickej profesie. Dochádza k prvým výcvikom sociálnej práce.
 
V roku 1917 bola vydaná kniha „Social diagnosis“ od M. Richmondovej, ktorá potvrdzuje systematický prístup k postupnému zbieraniu informácií o klientoch ako podkladu pre sociálnu diagnostiku.
 
Postupne začínajú vznikať samostatné školy sociálnej práce. Prvé pokusy výcviku sociálnych pracovníkov sa uskutočňovali predovšetkým krátkodobými kurzami (Nemecko 1899, New York 1889, Praha 1917).
V roku 1917 bola vydaná kniha „Social diagnosis“ od M. Richmondovej, ktorá potvrdzuje systematický prístup k postupnému zbieraniu informácií o klientoch ako podkladu pre sociálnu diagnostiku.
 
Postupne začínajú vznikať samostatné školy sociálnej práce. Prvé pokusy výcviku sociálnych pracovníkov sa uskutočňovali predovšetkým krátkodobými kurzami (Nemecko 1899, New York 1889, Praha 1917).  Začiatkom 20. storočia výraznejšie začína ovplyvňovať formovanie sociálnej práce rozvoj spoločenských vied. V 20. a 30. rokoch výrazne ovplyvňuje sociálnu prácu psychológia predovšetkým - Freud, Mayer, Adler a iní.
 
Zakladateľkou novodobej "prípadovej sociálnej práce" (case work) je Mary Richmondová.  V. Robinsonová v 40. rokoch svojimi prácami "Odborné vedenie v prípadovej sociálnej práci" (1936), "Meniaca sa psychológia v prípadovej sociálnej práci" (1938), vychádza z pozície chápania klienta ako individuálnej psychologickej jednotky.
 
Veľmi významným medzníkom vo vývoji sociálnej práce sú 50. a 60. roky, ktoré sú charakteristické
rozvojom sociálnej starostlivosti najmä v priemyselne rozvinutých krajín.
V 80. rokoch sa sociálna práca orientuje na vedné disciplíny, ktoré sa venujú integrálnemu skúmaniu človeka. Rešpektuje prispôsobovanie sa človeka prostrediu a súčasne jeho aktívnemu pretváraniu.
 
Na základe analýzy historických prameňov (napr. Průcha, Matoušek) sociálnej práce možno povedať, že sociálna práca sa začala formovať so zámerom pomoci sociálne slabým ľuďom, ako sociálna ochrana so sociálnym diagnostikovaním, sociálnou terapiou a sociálnym poradenstvom.
 
hľadiska vývoja sociálnej práce môže byť medzníkom inštitucionalizácia sociálnej práce.
Potom sa dejiny sociálnej práce budú deliť na obdobia:
do inštitucionalizácie sociálnej práce
po inštitucionalizácii sociálnej práce

Z vymedzeného predmetu dejín sociálnej práce:
Dejiny teórie sociálnej práce, ktoré zahŕňajú:
vývoj sociálnych myšlienok a teórií v jednotlivých obdobiach vývinu spoločnosti,
vývoj empirického poznania a metodiky sociálnych výskumov,
vznik a vývoj teórie sociálnej práce.
 
Dejiny praktickej sociálnej práce, ktoré zahŕňajú:
vývoj sociálnych inštitúcií a sociálneho zabezpečenia od rodinnej a rodovej vzájomnosti, cez filantropickú a charitatívnu činnosť až po komplexnú sústavu inštitúcií zabezpečujúcich sociálnu pomoc,
vývoj foriem a metód sociálnej práce ako profesie (intuitívna, prípadová, individuálna atď.).

Predmet dejín sociálnej práce
Pri vymedzovaní predmetu dejín sociálnej práce je potrebné brať do úvahy, že sociálna práca je pracovný proces a súčasne aj teória tohto procesu. Teória pomáha analyzovať problémovú situáciu a umožňuje robiť teoretické rozhodnutia, ktoré sa stávajú súčasťou teoretického systému sociálnej práce.

Predmet dejín sociálnej práce
tvoria:
Praktické činnosti - ktorými sa sociálna práca realizovala v minulosti, ale tiež aj praktická sociálna práca, ktorú môžeme rozdeliť do celkov:
sociálna práca na úrovni charitatívnej činnosti - obdobie náhodnej, neorganizovanej pomoci,
začiatok organizovanej pomoci - vznik spolkov, útulkov,
rozvoj organizovanej sociálnej práce, vzhľadom k organizovanosti zriaďovateľa alebo štátu, ktorý túto pomoc zabezpečoval.
Teoretické aktivity - práce, názory, školy, ktoré sociálnu prácu posúvajú za rámec praktickej, aplikovanej disciplíny, čiže sociálna práca ako špecifická oblasť teoretického poznávania.
 
Prvopočiatky môžeme nájsť v 16 – 17 stor. k rozmachu dochádza až 18, ale predovšetkým 19 storočí
Dejiny starostlivosti o postihnutých
18 stor – rozmach priemyslu, nástup osvietenstva s ktorými prichádza do Európy aj rozvoj ústavnej starostlivosti
Druhá polovica 18 str. – vznik ústavov, pričom zo začiatku sa zameriavali na najťažšie postihnutia
Pri probléme zdrav. Postihnutia je potrebné si uvedomiť jej rozsiahlosť a prelínanie sa s inými vednými odbormi a ich dejinami

Vznikli:
1758 – zakladá K. Fridrich v nemeckom Badene ústav starostlivosti o mladých a starých mrzákov
1778 – Lipsko – ústav pre sluchovo postihnutých
1784 – Paríž v Hauy – ústav pre nevidiacich
1785 abbé Charls Michel de l Eppé  v Paríži ústav pre sluchovo postihnutých – prispieva aj kráľovská pokladňa
1791 v Liverpoole zakladá E. Rusthon inštitút pre nevidiacich
1800 vzniká ústav pre nevidiacich v Londýne
Ústavy pre mentálne postihnutých vznikajú 18 str.  - dôvod pretože boli prijímaní aj v dôsledku iného postihnutia a ťažším mentálnym postihnutiam sa venovali kláštory, k najvýznamnejším patrí:
1824 – Bicester – vzniká ústav pre slabomyseľných, ktorý bol dlho v Európe pokladaný za najstarší ústav
1841 Abendergu pri Interlakene – ústav pre kreténov

Dejiny SP o chorých a umierajúcich
Kláštory – opatrovane a nemocnice, ktoré nevznikali len na podnet cirkví, ale aj miest
 
18 – 19 str. spolková činnosť – cechy – spolky
Stopy hospicovej starostlivosti v 16. str.  - sv. Ján Gotsky: nedeliteľnosť fyzickej a psychickej starostlivosti – podporenie šírenia myšlienok komplexnej starostlivosti o umárajúceho
Hospica sv. Jozefa v Londýne v r. 1911
V r. 1957 Matka Tereza založila v Kalkate útulok pre zomierajúcich
1967 Cecil Snadersová  - sv. Christopher hospice, čím dala zelenú novému trendu hospicovemú hnutiu
 
19. str. existencia soc. Pracovníčok – sestier (1895)
Berlínske nemocnice – 1914
Francúzke nemocnice – 1917 – dojčeneckú úmrtnosť, alkoholizmus, pohlavné choroby
Lekársky model upozorňoval na:
-  Nutnosť zmeny životných podmienok chudobných a chorých,
-  Šírenie infekčných chorôb v dôsledku zlej informovanosti obyvateľstva
-  Na priamu súvislosť medzi šírením určitých infekčných chorôb a zlou sociálnou a ekonomickou situáciou
-  Kto prvý upozornil na týranie a humánny prístup boli tiež lekári
 
Dejiny sp o chudobných
Chudoba je stav
V staroveku v Sparte, Ríme, Egypte – boli chud. Otroci
Vplyv kresťanstva
Rozmach manufaktúr prehlbuje chudobu
Vojnové konflikty, veľké lokálne požiare, epidémie – mor, cholera
Morálna starostlivosť obce – starostlivosť o chudobných – domové právo (16 str.)
1530 – Nemecko: cisársky výnos, ktorým bola mestám a dedinám uložená povinnosť starať sa o chudobných
1763 – Švédsko – zákon o podpore chudobných
1794 – pruský zákon (spolky, štátu, zamestnávateľom, obciam povinnosť starať sa o ľudí v ťažkých životných situáciách - podpora
19 str. rozmach SP o chudobných (nové zákonodarstvo, bytové politika, dôchodkové zabezpečenie)

Dejiny sp o penitencionárne a postpenitencionárnych
18 str. – žaláre, trestniciach
Koniec 18 stor. – prevýchovné spôsoby starostl.
Elizabeth Fryová – Angličanka, ktorá sa zaoberala problematikou žien vo väzení
Anglicko – USA – dobrovoľnícke hnutie zamerané na poľudštenie väzníc
Cirkev na báze náboženstva sa snaží o zmierenie sa so sebou samým a pochopenie proti spoločenskosť svojich činov.
 
Kongresy:
1868 v Berne – progresívneho zavedenia trestu odňatia slobody
1872 v Londýne – zmierňovanie režimu a miery izolácie vo väzniciach
Pre SP je dôležitá skutočnosť, že táto diferenciácia odsúdených vytvárala lepšie predpoklady pre realizáciu resocializačných tendencií a pre skvalitnenie samotnej sociálnej práce
Dejiny sp s deťmi, mládežou a rodinou
Okruh je široký –
Týranie detí, žien
Chudoba rodiny
Výchovnoproblémové deti a mládež
 
19. stor. – akceptácia noriem, ktoré hovoria o týraní a zneužívaní detí ako o spoločenskej ochrane
Druhá polovica 19 str. – súvisí so zmenou postojoch spoločnosti voči násiliu páchanom na deťoch
Merry Ellen – prvé dieťa vyňaté z rodiny – v r. 1874 – organizáciou Spoločnosť pre prevenciu krutosti na zvieratách
1875 – vznikli iné dobrovoľnícke organizácie
-  Národná spoločnosť prevencie proti krutostiam na deťoch – 1883
-  1884 - Londýn

Poruchy správania:
20 str. – obete vojnových konfliktov
Siroty – kláštory, vývarovne, opatrovane
Komplexná starostlivosť o rodinu a dieťa prichádza do Európy v 16 – 18 str. prostredníctvom zákonov, ktoré majú deti uchrániť o násilných činov – biedy a pod.
1530 – Nemecko – cisársky výnos – mestám
1794 V. pruský zákon – podpora rodiny v ŤŽS
1833 V. Británia – zákon obmedzujúci prácu
Až 20 str. hovoríme o legalizovanej ochrane:
Nerum novarum – spravodlivé sociálna politika
Deklarácia práv dieťaťa
Narušená mládež:
Prvý ústav pre mladistvých delikventov v Anglicku 1553 – podnet kráľa Eduarda VI
1595 – Holandskom Amsterdame
 
Osobnosti, ktoré sa venovali starostlivosti o takúto mládež boli: Karol Borromejský (Taliansko), Vincent de Paul (Francúzsko) Don Bosco (Nemecko)
Koncom 19 a začiatkom 20 str. Prvopočiatok rodinnej politiky, ktorá dosiahla svoj rozmach až po II. sv. vojne
Sp s pracujúcimi a nezamestnanými
Je to oblasť prelínajúca sa hlavne s chudobou
Súvisí so vznikom zákonov
Je v poslednom čase najviac diskutovanou problematikou
Dejiny sp s utečencami

Azyl:
Ako politicko-právne povolenie pobytu v štáte
Ako útulok na prechodné bývanie
Dôvodov pre opustenie krajiny je veľa (vojny, rasová, politické, náboženské prenasledovanie, hlad a pod.)
Najstarší azyl je zachtené v Biblii – odchod Izraelov z Egypta pod Mojžišovým vedením  (Egypt opustilo vyše 600 000 mužov)
Grécko – boh Xénia pod jeho ochranu sa utiekal každý cudzinec, ktorý žiadal o prijatie
Azyl ako inštitút vznikol v starovekom Grécku – Asylon
Asylum v latinčine zanemená miesto bezpečné pred lúpežou
Nástupom kresťanstva prebrali útočište kláštory
Cirkevné útočisko sa stalo inštitútom, ktorý predchádzal vzniku štátneho azylového práva.
Stredovek – panovnícka výsada udeliť právo poskytovať útočisko
Azyl v 17. str. delíme na:
- diplomatický: každému kto on požiadal
Územný  politický – len na ochranu náboženským a  politickým previnilcom
18 – 19 str. diplomatický azyl postupne stráca svoje opodstatnenie, hlavne keď štáty uzatvárali extradičné zmluvy
19 – 20 str. prevažne v súvislosti s poskytovaním ochrany pred náboženským alebo politickým prenasledovaním osôb. (1. sv. vojna)
Masovými pohybmi sa zaoberala aj OSN, ktorá definovala utečencov ako špeciálne skupiny, ktoré by sa dostali do nebezpečenstva ak by sa vrátili do svojej pôvodnej krajiny
OSN r. 1921 – funkcia Vysokého komisára pre ruských utečencov
 
Dokumenty:
Dohoda z r. 1926, nariadili Nansenove pasy
Dohoda o medzinárodnom postavení utečencov 1933 (komplex sociálnej starostlivosti a pomoci)
 
1947 Medzinárodná organizácia pre utečencov – IRO, nahradené bola v roku 1951 Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov - UNHCR

DOHODY VYPRACOVANÉ UNHCR:
-  Konvencia z r. 1951
-  Konvencia o postavení osôb bez štátnej príslušnosti – 1954
-  Protokol o utečeneckom štatúte 1967
-  Konvencia o obmedzení počtu osôb bez štátnej príslušnosti 1961
-  Deklarácia OSN o teritoriálnom azyle 1967
-  SR – odídencov – 1948 – 1989 boli deportovaní
-  1989 je SR tranzitnou a zároveň aj cieľovou krajinou pre utečencov hlavne z Iraku, Afriky, ZSSR, Ázie a iných štátov.
 
Začiatky a rozvoj praktickej SP na Slovensku do roku 1918
Rozvoj sociálnej práce v Československej republike

1914 - 1918 - I. svetová vojna - invalidi, siroty, vdovy, chudoba.
Vplyv prvého prezidenta T. G. Masaryka, ktorý očakával, že sociálna práca v praktickej a teoretickej podobe sa bude v ČSR rozvíjať v duchu "ozajstnej lásky k blížnemu, ktorá je konečným zmyslom celého spoločenského života a nesmie byť iba hľadaním tejto lásky, ale účinnou prácou pre blaho vlastné i blížnych" (Sotolář, 1997).
 
 Masaryk: "Ak má byť sociálna práca úspešná, je potom nutné, aby súkromná (dobrovoľná) i verejná (štátna) starostlivosť cieľavedome spolupracovali".
 
Československá republika, ktorá nadviazala v sociálnej oblasti na legislatívu i sociálnu politiku Rakúsko-Uhorska, sa po svojom vzniku, venovala širokému okruhu sociálnych problémov.
 
Riešila teoretické otázky sociálnej práce spojené s poisťovníctvom (nemocenské, dôchodkové, úrazové...), otázky zdravotno-sociálne (TBC, infekčné choroby, pohlavné choroby, hygiena, alkoholizmus, starostlivosť o tehotné ženy...), problematika vojnových invalidov, starostlivosť o opustené a problematické deti.
K najznámejším osobnostiam z medzivojnového obdobia, ktorí sa zaoberali otázkami teórie rozvoja sociálnej práce patria už spomínaní dr. Krakešová a prof. Tůma, ale aj Machotka, Bláha, ktorí sú predstaviteľmi sociologického prístupu u nás.
 
Za najvýznamnejšiu osobnosť tohto obdobia je považovaná dr.Alica Masaryková, dcéra prezidenta T. G. Masaryka. Venovala sa štúdiu filozofie a sociológie. V roku 1903 získala doktorát z filozofie na Karlovej univerzite v Prahe. Počas štúdia sociálnej práce v Chicagu, v rokoch 1904 - 1905 nadviazala osobné kontakty s Jane Adamsovou. Pred prvou svetovou vojnou pracovala ako učiteľka na dievčenských školách a spolupôsobila pri založení študentskej sociologickej sekcie na Karlovej univerzite v Prahe. Po prvej svetovej vojne sa podieľa na organizovaní sociálnej pomoci a to najmä pre vojnových invalidov, siroty a vdovy.
 
Alica Masaryková spolu s Annou Berkovcovou patrí k zakladateľkám I. Českej akadémie pre sociálnu prácu v roku 1918. V rokoch 1919 - 1939 stála na čele Československého červeného kríža, pracovala aktívne v Masarykovej lige proti TBC.
Patrí k zakladateľom sociálneho školstva u nás a v Európe spolu s Halinou Radlinskou a Alice Salamonovou Ďalšou významnou osobnosťou bol Arnošt I. Bláha, ktorý ako prvý priniesol do československej teórie sociálnej práce jednu z prvých definícií sociálnej práce u nás. Sociálnu prácu chápal ako "nápravnú činnosť, ktorá buď to bráni vzniku sociálneho zla, alebo posilňuje a rozvíja sociálne klady, či existujúce zlo odstraňuje".
 
Marie Krakešová-Došková sa spolu s Alicou Masarykovou zaslúžila o rozvoj československého sociálneho školstva, o vypracovanie základov československej teórie sociálnej práce. Je jednou z najvýznamnejších pedagógov "Vyšší školy sociální péče" a neskôr tiež Masarykovej školy zdravotnej a sociálnej v Prahe.
 
Pre rozvoj teórie sociálnej práce v medzivojnovom období bol veľmi dôležitý vznik Ministerstva sociálnej starostlivosti ako aj činnosť Sociálneho ústavu Československej republiky.
 
Po roku 1990 dochádza k oživeniu v sociálnej práci a k rozvoju teórie sociálne práce.
Najvýznamnejšie zariadenia:
1786 – Praha – ústav pre hluchonemých
1807 – Praha – ústav pre slepých
1825 – Bratislava – pre slepých, 1913 v Prešove – Remeselný ústav pre slepých
1922 – Levoči – otvorený Štátny ústav pre slepcov, existuje dodnes,
1835 – Liptovský Mikuláš I. ústav pre slepcov
1836 – Bratislava – ústav pre hluchonemých
1871 – Praha _ ústav pre slabomyseľných – Karel Slavomil amerling
1898 v Plešivci založil Blum ústav pre mentálne p.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.033