Vzťah sociálnej práce a iných vied

Vzťah sociálnej práce a iných vied

Vzťah sociálnej práce a iných vied (sociálna pedagogika, sociálna filozofia, sociálna antropológia, sociálne právo, sociológia, sociálna psychológia...). Definície a vymedzenie.

Sociálna práca – je odbor, ktorý špecifickými pracovnými metódami zabezpečuje sociálnu starostlivosť o človeka na profesionálnom základe.

Sociálna práca – vychádza pritom z poznatkov vlastných výskumov a teoretických zovšeobecnení a z poznatkov príbuzných vied ako napr. : sociologie, sociálnej pedagogiky, sociálnej psychologie, sociálnej filozófie a pod.

Sociológia – je veda o spoločnosti, t.j. veda o sociálnom správaní, o vzájomnom pôsobení ľudí,
o sociálnych skupinách, o sociálnej štruktúre.
Predmetom – je skúmanie medziľudských vzťahov.
Úlohou – riešiť nahromadené nedostatky spoločnosti.

– všeobecne sa definuje ako veda o spoločnosti

– veda o sociálnom správaní, o vzájomnom pôsobení ľudí, o sociálnych skupinách, o sociálnych vzťahoch, soc. štruktúre,

– študuje predovšetkým súčasné spoločnosti, historický vývoj a porovnáva spoločnosti rôznych štátov

– skúma spoločnosť z viacerých stránok

Sociálna práca – využíva teoretické poznatky sociólogie.
Sociológia – pomáha sociálnej práci vnímať sociálno problémove javy týkajúce sa jedinca, skupiny, komunity.

Význam sociológie prináša:

– poznatky z oblasti sociálnej a skupinovej štruktúry spoločnosti, jej statiky a dynamiky,

– porozumenie veľkým sociálnym procesom aj procesom v oblasti mikrosféry,

– – poznanie, diagnostikovanie ako podiel na riešení ťažkých životných situácií,

– orientáciu v menšinových až marginálnych svetoch ľudí,

– – porozumenie sociálnemu vývoju človeka a skupiny a jeho vplyvu na príčiny sociálnych, fyzických a psychických problémov,

Psychológia

– sa sústreďuje na skúmanie psychiky jednotlivca, je to veda o psychike človeka. 

– – sociálna práca, v prípade potreby, vo vzťahu k sociálnemu klientovi využíva psychologické poznatky (odborné posudky, závery, doporučenia) a výsledky psychologických diagnostik ako rozširujúci zdroj informácií o klientovi. Veľmi častá je spolupráca sociálneho pracovníka a psychológa (rovnako aj iných odborníkov v oblasti starostlivosti o človeka) pri riešení sociálneho problému jednotlivca (skupiny, komunity) v súvislosti s jeho odrazom vo vedomí jednotlivca, s jeho prežívaním.

Sociálna pedagogika

– je hraničná vedná disciplína medzi pedagogikou (vedou o výchove a vzdelávaní) a sociológiou. 

– skúma vzťahy medzi sociálnym prostredím a výchovou, formy sociálnej pomoci a starostlivosti o deti, mládež a dospelých, teda človeka v sociálnom prostredí.

Sociálnu pedagogiku vo vzťahu k sociálnej práci chápeme ako súčasť sociálnej pomoci formou výchovných, zdravotníckých, organizačných, technických a iných opatrení v prospech klienta, skupiny alebo komunity.

Sociálne právo -

o je súhrn všeobecne záväzných právnych noriem upravujúcich kvalitu, kvantitu a základný právny rámec sociálnej politiky konkrétneho štátu. Tieto normy majú zvláštnu štátom upravenú a uznávanú formu a ich dodržiavanie je štátom kontrolované a vynucované.

– sociálne právo vymedzuje aj priestor, obsah, formy a podmienky realizácie sociálnej práce

o umožňuje sociálnej práci napĺňať základné princípy sociálnej politiky spoločnosti.
o Medzi sociálne právo zaraďujeme: pracovné právo, právo na sociálne zabezpečenie, občianske právo, rodinné právo, správne právo, trestné právo.

 Sociálna antropológia

– je sociálna veda skúmajúca rôzne kultúry, t.j. spôsob života určitej spoločnost.

– spoznáva a akceptuje lokálne zvyky, obyčaje, normy, etiku, lokálne náboženstvo, čo napomáha sociálnej práci

– vychováva expertov na skúmanie iných, cudzích kultúr

– vychováva expertov na komunikáciu s “inými” skupinami

Fyzická antropológia – zaoberá sa ľudským telom
Kultúrna antropológia – zaoberá sa kultúrnym ovplyvňovaním človeka
Sociálna antropologia – zaoberá sa predispoziciami, ktoré ovplyvňujú človeka

Sociálna filozofia

– veda, ktorá sa zaoberá otázkami bytia, existencie, pravdy, dobra, slobody,
poznania, hodnotenia.

– je filozofické skúmanie sociálneho života, ktoré vyusťuje do filozofického obrazu spoločenského života kolišúceho podľa toho, aké kategórie a ďalšie významne útvary intervenujú v priebehu tvorby tohto obrazu ako dominantné. Ak napríklad takýmto dominantným významovým útvarom je pojem normy, može ísť sociálnej filozofii o výskum a presadzovanie takých noriem, podľa ktorýchby sa mal rozvájať spoločenský život.

Sociálna andragogika

o je jednou z discipline andragogiky, vedy o výchove a vzdelávaní dospelých, ktorej
o predmetom sú dospelí ako subjekt SP
o jej predmetom je skúmať a riadiť výchovu a vzdelávanie dospelých ako prostriedok
o riešenia soc. problémov klientov a zvyšovanie kvalifikácie soc. pracovníkov.
o Soc. andragogika je pre soc. pracovníka zdrojom odborných poznatkov o
 formách , metódach a princípoch kvalifikovaného a efektívneho uplatňovania rôznych vzdelávacích, výchovných a terapeutických techník pri integrácii jedincov do spoločnosti a pri riešení problémov, ktoré nastávajú v procese adaptácie dospelých jednotlivcov I skupín na meniace sa sociálno-ekonomické podmienky.

Sociálna patológia

– je sociologická disciplína, ktorá sa zaoberá negatívnymi škodlivými vplyvmi v spoločnosti.

– jej predmetom je skúmať patologické javy spoločnosti 

Patologické javy sú:

– patológia rodiny (rodinného prostredia)

– kriminalita alebo zločinnosť

– drogová závislosť

– závislosť na hrách (hráčstvo, gemblerstvo)

– násilie v rodine

– násilie v škole

– prostitúciaq alebo prdaj tela

– samovražednosť

Niektoré definície:

Právo: systém noriem a pravidiel správania v spoločnosti, ktoré stanovuje a sankcionuje štátna moc. Tieto právne normy sú záväzné pre všetkých.

Psychológia: veda o duševnej činnosti a správaní človeka, je to veda o psychike, prežívaní a správaní.

Sociálna psychológia: veda, ktorá skúma ako vzťahy s inými ľuďmi ovplyvňujú správanie, skúma konflikty medzi nimi, hľadá možné riešenia týchto konfliktov.

Ekonómia: veda o procese výroby a činnostiach s výrobou súvisiacich

Politológia: veda o systéme politických subjektov spoločnosti a ich vzájomných vzťahov.

Sociológia: veda o spoločnosti, o sociálnych javoch a zákonitostiach, ktoré riadia vývoj a pohyb sociálnych systémov.

Etika: veda o morálke, skúma správanie ľudí vo vzťahu k morálnym normám, konaniu i hodnoteniu tohto konania vlastným svedomím ako aj verejnou mienkou.