Východiská sociálnej politiky v staroveku

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: Chlapec primak (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 13.08.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 823 slov
Počet zobrazení: 3 864
Tlačení: 321
Uložení: 369
Historické východiská sociálnej politiky v staroveku, antike a stredoveku.
 
Podobne ako život človeka a spoločnosti má svoju minulosť, svoje dejiny má aj sociálna teória a sociálna politika. História je svedectvom toho, že sociálne otázky sprevádzajú ľudstvo celými dejinami. Zaoberali sa nimi široké ľudové masy v rámci pozornosti a pomoci chudobným a bezmocným a táto problematika bola predmetom skúmania rozličných bádateľov, reformátorov a revolucionárov, ale aj všelijakých vizionárov, spasiteľov a demagógov. Sociálne otázky a úsilie o ich vyriešenie niekedy vyústilo do sociálnych masových povstaní, občianskych, ale aj medzinárodných vojen.
 
a. Pojem sociálnej spravodlivosti - kresťanstvo
Podstatnou myšlienkou kresťanstva - podstatou všetkého je láska. Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého. Základný princíp kresťanstva, že „Boh je láska" výrazne modifikuje kresťanskú interpretáciu sociálnej spravodlivosti. Kresťanstvo prichádza s novým poňatím niektorých princípov alebo ich po novom formuluje. Týka sa to, napríklad:
- rovnosti
- ekvivalentnosti sociálnej výmeny
- vzťahu k práci
- vzťahu k bohatstvu a vlastníctvu vôbec.

Na rozdiel od nerovnosti ako určujúceho princípu fungovania politicko-právneho systému otrokárskej spoločnosti, kresťanstvo deklarovalo princíp rovnosti ľudí nezávisle od ich národnosti, majetkového a politického štatútu. Idea rovnosti v rannom kresťanstve znamená rovnosť ľudí pred Bohom, pretože všetci sme „deti Božie". Pred Bohom nič neznamená bohatstvo, ani spoločenské postavenie, ani sláva - tu platí len čistota srdca, šľachetnosť, pravdivosť, etika, ktorej najväčším príkazom je láska k blížnemu.
Ekvivalentnosť sociálnej výmeny je zhrnutá v pravidle: "Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im".

Principiálne nový je vzťah kresťanstva k práci. Radikálny prevrat v otázkach miery práce a spotreby spočíva v tom, že práca bola prvýkrát v dejinách ľudskej civilizácie definovaná ako nevyhnutný prostriedok existencie nového človeka. Všetci sú povinní „získavať obživu vlastnými rukami".
Gréckorímska otrokárska civilizácia formovala po stáročia opovrhnutie k práci ako k činnosti nedôstojnej slobodného človeka; kresťanstvo však naopak vyzdvihuje povinnosť pracovať. Apoštolská výzva: „Kto nechce pracovať, nech ani neje“, znamená tiež, že krádež, ale tiež život bohatých ľudí založený na privlastňovaní si výsledkov cudzej práce. Prví kresťania, keď nemohli pracovať, mali možnosť žiť na účet cirkevnej obce len tri dni /pútnici/. Potom museli pracovať, obec sa mala postarať a nájsť im prácu, eventuálne ich naučiť pracovať.

Kresťanstvo zaujalo špecificky vzťah k bohatstvu a vlastníctvu vôbec. Bohatstvo je v rannom kresťanstve interpretované ako zdroj parazitného spôsobu života majetných tried a ich útlaku. Bohatstvo je chápané ako príčina skazy človeka, ... koreňom všetkého zla je láska k peniazom.
starovekom Grécku rozoznávali triedy, existovala trieda roľníkov, remeselníkov, obchodníkov, námezdných robotníkov, lekárov, umelcov. V Aténach v 4. storočí pred naším letopočtom bola poskytovaná štátna pomoc ľuďom, ktorých majetok nepresahoval predpísanú hodnotu, (štátne diéty, neskoršie dary, a pod.) a vznikali spolky (tzv. collegia). Za samozrejmosť považovali aj existenciu otroctva a otrokov. Súčasťou sociálnej štruktúry bola aj trieda strážcov vzhľadom k tomu, že štát sa nemôže vyhnúť vojnám.
Aristoteles /384-322 p.n.l./- žiak Platónov. Na rozdiel od svojho učiteľa uprednostňuje súkromné vlastníctvo pred spoločným vlastníctvom a vysvetľuje to týmito dôvodmi:
- pokiaľ každý pracuje na svojom viac urobí a navyše odpadnú konflikty pri rozdeľovaní
- súkromné vlastníctvo odpovedá láske človeka k sebe samému a zároveň vytvára príležitosť pre radosť s pomoci inému
- stotožnením domácnosti /vlastníctva/ a štátu sa zhoršuje kvalita štátu.
- odmietol spoločenstvo žien a deti. Pokiaľ nemá muž vlastnú ženu a deti, voči ktorým by mal osobný vzťah, potom je dosť pravdepodobné, že jeho starostlivosť o cudzie bude menej starostlivá, lebo sa bude spoliehať na ostatných. Ďalším dôvodom je, že ak chýbajú príbuzenské vzťahy je väčšia pravdepodobnosť existencie zločinu medzi ľuďmi. Avšak uňho žena nemá rovnocenné postavenie s mužom.
Za najsprávnejšiu formu štátu považuje Aristoteles politeu. Je to štát, kde existuje rovnosť a sloboda občanov a kde vládne menšina demokraticky zvolená väčšinou v záujme všetkých a na základe zákona. Politea je kombináciou oligarchie a demokracie. Má silné stránky, aj slabiny. Ideálnym pre spoločenskú rovnováhu sa Aristotelovi javí, aby sa štát opieral o stredné vrstvy.
 Dôvody sú nasledovné:
1/ optimum je stred a stredný majetok musí byť najlepší
2/ ani bohatí, ani chudobní nemajú tie správne cnosti, bohatí nechcú a nevedia poslúchať a chudobní nemajú hrdosť. „A tak jedni nevedia vládnuť, ale len otrockým spôsobom poslúchať, druhí nevedia vôbec poslúchať, a keď sami vládnu, robia to despotický" - tvrdil Aristoteles v Politike.
 
b/ Myšlienka Spoločenskej zmluvy
V stredoveku sa v utopistických teóriách riešia sociálne problémy na princípe Spoločenskej zmluvy, ktorej cieľom bolo vybudovanie spravodlivého spoločenského systému s blahobytom, bezpečnosťou občanov a slobodou. Pre sociálne teórie tohto obdobia boli typické heslá „sloboda, rovnosť, bratstvo". Jedny teórie za svoj základ brali kresťanskú zásadu o tom, že všetci ľudia sú božie deti a preto sú si rovní a majú rovnaké právo na život. Iné vychádzali z renesančno - osvietenskeho humanizmu a liberalizmu založeného na úcte a dôvere k človekovi, záujme o ľudský pozemský život, viera v ľudské intelektuálne a tvorivé schopnosti. Do popredia vystúpil právny a politický aspekt sociálnej otázky a nielen samaritánska súcitnosť a morálna ohľaduplnosť. Garantom takto postavenej otázky sa stal štát a demokratická spoločnosť, pre ktorú bola charakteristická trhová ekonomika a súkromné vlastníctvo a predovšetkým novoveké idey humanizmu a liberalizmu.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.3)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014