Sociálna politika a sociálne zabezpečenie v oblasti chudoby a nezamestnanosti

Sociálna politika a sociálne zabezpečenie v oblasti chudoby a nezamestnanosti.
 
Chudobou všeobecne rozumieme sociálny jav, ktorý je charakteristický nedostatkom životných prostriedkov jednotlivca alebo skupiny. V tomto zmysle je považovaná za sociálny problém, prípadne za sociálno-patologický jav. Niekedy sa miesto mnohoznačne definovaného pojmu absolútnej chudoby používa pojem bieda.
Chudobu delíme na:
- absolútnu chudobu: je ohrozená samotná existencia človeka a hrozí mu smrť.
- relatívnu chudobu: jedinec uspokojuje svoje potreby na výrazne nižšej úrovni, než je priemerná úroveň v danej spoločnosti.
- objektívnu chudobu: podľa názoru štátu nie sú uspokojované základné ľudské potreby na prijateľnej úrovni.
- subjektívnu chudobu: jedinec si myslí, že je chudobný, pretože nemôže uspokojovať svoje potreby podľa svojich predstáv.

Chudoba so sebou prináša sociálnu izoláciu a stav núdze.
Izolácia(vylúčenie): najzávažnejší faktor chudoby modernej spoločnosti. Je nebezpečným faktorom pre harmonický vývoj občianskej spoločnosti, pretože ju rozdeľuje, stavia jej časti proti sebe a izoluje ich.
Sociálna núdza: je stav keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov, alebo kontakt so spoločenským prostredím, najmä vzhľadom na svoj vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobivosť alebo stratu zamestnania.
Hmotná núdza: Podľa zákona 599/2003 o pomoci v hmotnej núdzi je hmotná núdza vymedzená ako stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan ani fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.
 
Príčiny chudoby sú rôzne. Môžu to byť:
-  prírodné javy /katastrofy/
-  sociálne javy /vojna, revolúcia/
-  osobné osudy /staroby, smrť živiteľa rodiny/
vlastné pričinenie

Meranie hranice chudoby:
- normatívna metóda: určí sa minimálny, spoločenský priateľný v danej zemi a v čase reálne naplniteľný spotrebný kôš. Súhrn cien tovarov a služieb v tomto koši obsiahnutých je potom hranicou príjmov, pod hranicou ktorých nastáva stav chudoby.
- relatívna metóda: stanovenie úrovne príjmov vo vzťahu k dosahovanému priemernému príjmu v danej krajine. Občania, ktorí majú nižší príjem ako je stanovená relatívna hranica, sú považovaní za chudobných a stávajú sa klientmi sociálnej pomoci.
Pri meraní chudoby, resp. pri určovaní hmotnej núdze používame ekonomickú kategóriu životné minimum. Životné minimum definuje stav hmotnej núdze. Je to súhrn statkov a služieb, ktorý potrebuje spoločne hospodáriaca domácnosť na uspokojenie svojich základných životných potrieb  a ktoré je v danom období považované za nevyhnutné.  (kúrenie, byt, výživa, oblečenie, vzdelanie, kultúrny život...).

Životné minimum -  je významný nástroj sociálnej politiky, slúži na otestovanie príjmovej situácie domácností, uplatňujúcich si nárok na niektorú zo sociálnych dávok. Výška ŽM by mala reagovať na zmeny v sociálno – ekonomických podmienkach obyvateľov – nemala by teda byť nemenná a mala by sa prispôsobovať nákladom na živobytie. U nás je životné minimum považované za hranicu chudoby.
Životné minimum : je definované v zákone 601/2003 je to spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze.(185,38Eur)
V súvislosti so životným minimom hovoríme aj o existenčnom a sociálnom minime.
1.  existenčné minimum – pokrýva úhradu minimálnych nákladov na základné životné potreby človeka ( je menšie, než sociálne)
2.  sociálne minimum – všeobecne prijateľný štandard – minimálna spoločensky prijateľná úroveň zabezpečujúca všetky životné potreby, ktorých uspokojovanie je nevyhnutné (vrátane kultúry a vzdelania)
 
Existenčné minimum – je minimálna úroveň príjmov, ktorá umožňuje elementárnu existenciu človeka, t. j. stravovanie, odev  a ochrana pred počasím.  Nižší príjem ako stanovuje existenčné minimum znamená ohrozenie človeka hladom a zimou.
 
Sociálne minimum – je príjem, ktorý odráža celkovú životnú úroveň v danej zemi, vyjadruje všeobecný názor na najnižšie prijateľné uspokojovanie všetkých potrieb človeka aj keď na minimálnej úrovni.
 
Významný prínos v zmierňovaní následkov chudoby predstavuje sociálna práca, charita, individuálna pomoc, osobitne existencie tzv. welfare štátu (štátu verejného blaha). Existenciou štátu verejného blaha rozumieme v užšom zmysle slova systém štátnych a verejných (mimovládnych) subjektov, ktoré slúžia nasledovným cieľom:
-  Zabráneniu človeku v nedôstojnej chudobe a jeho existenčnej núdzi (napr. prostredníctvom sociálnej pomoci).
-  Zabezpečeniu proti hroziacim štandardným rizikám (prostredníctvom dôchodkového, nemocenského, havarijného, nehodového a pod. poistenia, vrátane poistenia pre prípad nezamestnanosti).
-  Odstráneniu neželateľných foriem sociálnych nerovností (napríklad prostredníctvom tzv. progresívneho zdaňovania, chránených pracovísk a pod.).
-  Nastoleniu rovnakých životných podmienok, resp. základných predpokladov každodenného správania (prípravou vhodnej infraštruktúry a prístupu k verejnému bohatstvu).
Kľúčovou ochranou proti chudobe je sociálne poistenie. Je tiež ochranou štátu, preto ho štát stanovuje ako povinné. Najvážnejšou formou sociálnej podpory ja štátna sociálna podpora.
Sociálna pomoc určená občanom, ktorí sa nachádzajú v stave chudoby – pomoc vrátiť sa do stavu sociálnej suverenity, alebo ich zabezpečiť po dobu, po ktorú toho nie sú schopní sami.
   Nástrojom pomoci sú dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. Dávka patrí občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi a spoločne posudzovaným osobám na zabezpečenie základných životných podmienok a nemôžu si zabezpečiť príjem vlastnou prácou, užívaním vlastného majetku alebo zákonnými nárokmi.

Dávka v hmotnej núdzi je:
Jednotlivec  60,50 Eur
Jednotlivec + najviac 4 deti 115,10 Eur
Dvojica bez detí 105,20 Eur
Dvojica + najviac 4 deti 157,60 Eur
Jednotlivec + viac ako 4 deti  168,20 Eur
Dvojica + viac ako 4 deti  212,30 Eur
Zvýšenie pre tehotnú ženu  13,50 Eur
Dávka rodičovi na dieťa do 1 roku veku 13,50 Eur
Dávka na školopovinné dieťa 17,20 Eur

Príspevky k dávke v hmotnej núdzi: 
Príspevok na zdravotnú starostlivosť  2,00 Eur
Aktivačný príspevok  63.07 Eur
Príspevok na bývanie pre jednotlivca 55.80 Eur
  pre viac osôb  89,20 Eur
Ochranný príspevok 63,07 Eur
 
Nezamestnanosť  : je sociálno – ekonomický jav v ktorom je osoba vyradená z plateného pracovného pomeru, s týmto stavom sa neuspokojuje a hľadá si nové platené zamestnanie aj keď len na polovičný úväzok.
Druhy nezamestnanosti  : dlhodobá a krátkodobá, cyklická, štrukturálna, frikčná, skrytá, neúplná, nepravá, sezónna.
Dlhodobá nezamestnanosť spôsobuje veľa ekonomických, sociálnych a psychologických problémov.
Harrisonov model – vplyv nezamestnanosti na duševnú stabilitu nezamestnaného v závislosti od času má nasledujúce fázy: šok, optimizmus, pesimizmus, fatalizmus.
Vplyv nezamestnanosti na rodinu nezamestnaného:
- finančné a ekonomické napätie
- vplyv prostredníctvom zmien v sociálnych vzťahoch
- štrukturálnej dezorganizácie a krízy rodinného systému a narušenia denných návykov
- zmien v postavení nezamestnaného jedinca v rodinnom systéme, stratou jeho statusu
- zmien v rozdelení domácich prác
Právo na prácu neznamená právo na určitú prácu, ale len právo na pomoc pri získavaní práce a podporu v nezamestnanosti.
Hlavným cieľom sociálnej politiky: tvorba nových pracovných príležitostí, podpora samostatnej ekonomickej aktivity a prípravy ľudí na zamestnanie alebo určitú ekonomickú činnosť.
Nezamestnanosť je sociálnou udalosťou a ako taká je definovaná:
- nedobrovoľným charakterom
- pracovnou schopnosťou
- pripravenosťou pre výkon zamestnania
- aktívnym hľadaním zamestnania
Dlhodobá nezamestnanosť je soc. udalosťou lebo človek po určitej dobe stráca spôsobilosť byť zamestnaný pre: stratu kvalifikácie, stratu pracovných návykov, získaný zvyk žiť zo sociálnych dávok.
Poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.
Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti. Nárok na dávku, po splnení všetkých podmienok na priznanie, vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká aktuálne uplynutím šiestich mesiacov. Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti.
Dávka v nezamestnanosti slúži ako dočasná náhrada prímu po strate práce. 
Tzn: poistenie v nezamestnanosti a nárok na dávku má po splnení podmienok.
 
Nárok na dávku v nezamestnanosti má:
Uchádzač o zamestnanie, ktorý splnil nižšie uvedené podmienky nároku na túto dávku.

- Povinne poistená osoba v nezamestnanosti - zamestnanec:
- fyzická osoba v pracovnom pomere,
- fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere,
- fyzická osoba v služobnom pomere,
- člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu,
- ústavný činiteľ, verejný ochranca práv a poslanec Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený na území Slovenskej republiky
- predseda vyššieho územného celku, starosta obce, starosta mestskej časti v Bratislave, starosta mestskej časti v Košiciach a primátor mesta,
- poslanec vyššieho územného celku, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,
- pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti,
- riaditeľ štátneho podniku.

- Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti:
- fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, ktorá sa na toto poistenie prihlási.

Uplatnenie nároku
Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu  na základe písomnej žiadosti, za ktorú sa považuje rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydané príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu. 50 % x DVZ x počet dní v mesiaci.