Sociálna pomoc, pomáhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charita

Sociálna pomoc, pomáhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charita

Sociálna pomoc

SOCIÁLNA POMOC – Sociálnu pomoc chápeme ako: sociálnu prevenciu, poradenstvo, služby, riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze. Sociálna pomoc je aktívna spolupráca sociálneho pracovníka a klienta pri riešení problémových situácií v živote človeka a môžeme ju vymedziť pojmami:

• partnerská pomoc,
• sprevádzanie,
• napomáhanie.

Sociálna pomoc sa nevzťahuje na formy susedskej a rodinnej pomoci. V praxi sa stretávame s delením sociálnej pomoci na tri základné úrovne:

• primárna,
• preventívna – rozvoj osobnosti,
• sekundárna,
• aktuálna – už vzniknuté problémy,
• terciárna – dodatočná, riešenie situácie.

Sociálna pomoc sa zameriava na hľadanie odpovedí otázok: komu má byť pomoc poskytnutá, kedy máme poskytnúť pomoc, prečo, za akých podmienok, ako. Sociálnu pomoc poznáme horizontálnu a vertikálnu.

Horizontálna – ide o pomoc zdravotnú, materiálnu, psychologickú, sociálne poradenstvo. Pri vertikálnej podľa adresátov: jednotlivec, skupina, komunita, spoločnosť.

Ak klient hľadá pomoc a prichádza za sp, dochádza ku štyrom základným typom pomoci:

• odborné vedenie,
• sprevádzanie,
• poradenstvo,
• terapia.

Pomáhanie

Pomoc je prirodzenou a nevyhnutnou kategoriou ľudstva. Človek na prežitie potrebuje pomoc svojej rodiny, skupiny. V najstarších dejinách bola pomoc súčasťou života, existencie ľudskej spoločnosti a vyskytovala sa v súvislosti s niektorou z foriem akútneho ohrozenia ako boli napr. choroba, agresia alebo osirenie, ovdovenie, chudoba a telesné postihnutie.

V stredoveku boli vytvorené dve formy poskytovania pomoci: spontánna a osobná – dávanie almužny, organizovaná pre ľudí, o ktorých sa nedokázali postarať rodiny. Medzi prvé organizované inštitúcie zaraďujeme špitály, ktoré poskytovali ošatenie, ošetrenie a stravu a zastrešovala ich cirkev.

Z historického hľadiska je možné pri poskytovaní pomoci rozlíšiť tri formy: individuálnu, dobrovoľnú; sociálnu politiku štátu prostredníctvom práva – preventívny charakter; služby orientované na človeka cez sociálnu prácu, zdravotnú starostlivosť a verejné vzdelávanie.

Sociálna starostlivosť je prirodzenou súčasťou pomoci. Sociálna práca je zaradená medzi pomáhajúce profesie.

Dnes má človek nárok na odbornú pomoc aj zo strany sp, a to najmä v situáciách ako sú:

• nezamestnanosť,
• chudoba,
• choroba – zdravotná alebo duševná,
• staroba,
• smrť živiteľa,
• úmrtie príbuznej či blízkej osoby, ale aj narodenie,
• strata rodiny,
• strata domova,
• rôzne formy sociálneho zlyhania – sociálna izolácia a i.

Pomoc k svojpomoci

V našich podmienkach je vnímaná sociálna práca ako činnosť, ktorá je orientovaná na získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku hmotnej núdze a sociálnej núdze, ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, o voľbe adekvátnej formy sociálnej pomoci a sledovaní jej účinnosti (Zákon č. 448/2008). Základným cieľom je pomoc k svojpomoci.

Americká škola sociálnej práce kladie dôraz na konkrétnosť, význam rodiny, využívanie všetkých dostupných zdrojov, osobný kontakt sp a klienta, ale aj špeciálnu prípravu odborníkov.

Francúzska škola sociálnej práce zdôrazňuje význam hodnoty pre oblasť sociálnej práce na kresťanskom princípe, pomoc blížnemu v núdzi – ako základná hodnota kresťanstva – pre všetky európske školy sociálnej práce.

Napriek určitým rozdielnostiam súčasná sociálna práca je charakteristická tým, že má:

• verejný charakter – je dostupná pre všetkých občanov, občan o nej vie a v prípade potreby môže navštíviť inštitúcie sociálnej práce,
• inštitucionálnu formu – na všetkých úsekoch praktickej sociálnej práce sú vytvorené inštitúcie – štátne samosprávy, ako dôkaz pre garantovaných poskytovaných služieb pre klientov a mimovládne inštitúcie nahrádzajú tieto chýbajúce sociálne služby,
• preventívny charakter – sociálna práca má dve oblasti – oblasť prevencie a oblasť nápravy, resp. represie. Prevencia ako organizovaná plánovaná činnosť je zameraná na predchádzanie alebo minimalizovanie vývoja patologických javov v spoločnosti – drogy, alkohol, tabakizmus, AIDS.