Transformácia sociálnej sféry po roku 1989

Transformácia sociálnej sféry po roku 1989

Transformácia sociálnej sféry po roku 1989 ( z hľadiska sociálnej politiky a sociálneho zabezpečenia v obdobiach 1989-1993, 1993-1998, 1998-2006, 2006- súčasnosť)

Transformácia soc. sféry z hľadiska soc. politiky

Na konci roka 1989 je situácia soc. politiky v Československu podobná ako v iných postkomunistických krajinách. Neexistoval veľký rozdiel medzi bohatými a chudobnými, čo vytvorilo pevné základy pre spoločenské reformy. Celá krajina ale zažila pokles ekonomickej produkcie a nárast inflácie. Objavil sa nový fenomén – nezamestnanosť.

Nedostatočný právny rámec a nepripravenosť na zmeny v štáte, priniesli do štátneho rozpočtu výrazné straty.

Po roku 1989 bol vypracovaný celkový koncept reformy sociálnej politiky, boli založené novšie inštitúcie sociálnej politiky vrátane povinného zdravotného a sociálneho poistenia, tripartitných inštitúcií, regionálnych úradov práce a zavedená štátna garancia životného minima pre každého občana.

1989-1993

– odstránenie niektorých sociálnych výhod komunistických funkcionárov

– zapojenie dobrovoľných iniciatívnych skupín do prípravy reformných plánov v oblasti sociálnej politiky

– aktivácia slobodných masmédií

– zriadenie slobodných profesionálnych združení

– vznik politického hnutia Verejnosť proti násiliu
Bol prijatý plán na vytvorenie štátneho systému verejných sociálnych služieb, ktorý ponúkal

– povinné zdravotné a sociálne poistenie

– dobrovoľné doplnkové poistenie pre jednotlivcov a skupiny

– štátnu sociálnu pomoc občanom v núdzi .

Rozdelenie politických strán prispelo k rozdeleniu Československa na dva samostatné štáty – Českej republiky a Slovenskej republiky k 1.1.1993.

1993-1998

Systém sociálneho zabezpečenia po roku 1992 vychádza z troch hlavných zložiek : systému sociálneho poistenia, štátnej sociálnej podpory a

sociálnej pomoci.
V programe sociálnej politiky vlády dominovala otázka politiky zamestnanosti a otázka transformácie systému sociálneho zabezpečenia v smere jeho odpojenia od štátneho rozpočtu. Ekonomický a politický vývoj podmienil transformáciu existujúceho štátneho systému na systém verejného poistenia.

Jedným z prvých veľmi významných krokov v transformácii sociálneho poistenia bolo založenie Národnej poisťovne ( na základe zákona č. 7/1992 Z.z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenie, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia platného od 1.1.1993) ako verejno-právna inštitúcia, ktorá spravovala tri oddelené fondy : dôchodkový, nemocenský a zdravotný a súčasne bola administratívne zodpovedná za poistenie občanov.
Medzi jej základné úlohy patrilo:

– vyberanie poistného

– financovanie vecných a peňažných dávok do jednotlivých fondov a pre jednotlivých platiteľov.

Od počiatku však fungovanie poisťovne sprevádzalo množstvo organizačných, technických, legislatívnych a koncepčných nedostatkov, v dôsledku ktorých musel byť Zákon o Národnej poisťovni v priebehu prvého roka viackrát novelizovaný. Novelami sa upresňovali organizačno-kompetenčné, vecné, finančné a opravné záležitosti, upresnili sa skupiny občanov, za ktorých mal platiť poistenie štát.

Do konca roku 1993 Národná poisťovňa nebola odpojená vo finančných tokoch od štátneho rozpočtu a vyvolávalo to nové diskusie o jej verejnoprávnosti. Národná poisťovňa sa rozdelila na dve inštitúcie:

– Sociálnu poisťovňu ( spravovanie všeobecného povinného dôchodkového a nemocenského poistenia) vznikla 1.11.1994 zákonom č. 274/1994 Z.z. ako verejnoprávna inštitúcia poverená výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ktoré prevzala od svojej predchodkyne Národnej poisťovne.

– Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá funguje od roku 1995 a zároveň vytvorili predpoklady na vznik ďalších poisťovní zabezpečujúcich zdravotné poistenie.

Sociálna poisťovňa prevzala od Slovenskej poisťovne 1. apríla 2002 aj poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania.

Od 1. januára 2004 vykonáva v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. sociálne poistenie, t.j.

– nemocenské poistenie

– dôchodkové poistenie – starobné a invalidné,

– úrazové poistenie

– garančné poistenie

– poistenie v nezamestnanosti
Od 1. januára 2005 Sociálna poisťovňa vykonáva aj činnosti v rámci starobného dôchodkového sporenia – predovšetkým vyberá príspevky, postupuje ich dôchodkovým správcovským spoločnostiam a registruje zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení.

Sociálna politika na Slovensku po roku 2002 až súčasnosť

Sociálna politika po roku 2002 sa zaviazala splniť konkrétne ciele: zlepšenie pracovných , sociálnych a životných podmienok všetkých občanov. V oblasti sociálnej politiky sa zamerala na tieto sféry:

– dôchodková reforma

– sociálne zabezpečenie

– nezamestnanosť

– rodina

– sociálne služby
Zhruba od roku 2002 bol predložený prvý balíček sociálnych zákonov. Zmeny v oblasti sociálnej politiky sú postavené na týchto princípoch.

– nová soc. politika nevníma nezamestnaných občanov a sociálne odkázaných ako pasívny subjekt štátnej soc. pomoci.

– nová soc. politika preferuje princíp „ pracovať sa oplatí“

– zapojenie samosprávy, občanov a cirkvi do riešenia soc. problémov

– podporuje a rešpektuje individuálnu voľbu a vlastnícke práva občana v oblasti penzijného zabezpečenia

– v roku 2002 nová soc. politika realizuje reformy:

1. reforma systému soc. pomoci a rodinnej politiky

2. reforma trhu práce a politiky zamestnanosti

3. reforma dôchodkového systému a soc. poistenia

V roku 2002 boli Ministerstvom práce, soc. vecí a rodiny SR predložené množstvá právnych noriem a dokumentov, z ktorých najzásadnejších je 10 reformných zákonov. Tieto tvoria základ novej soc. politiky.
V priebehu roku 2004 sa začal uplatňovať nový systém soc. politiky a politiky trhu práce. Výsledkom reformy má byť vyšší ekonomický rast, sprevádzaný s rastom zamestnanosti a reálnej životnej úrovne pre široké vrstvy obyvateľstva.

Orgánmi štátnej správy v oblasti soc. vecí a služieb sú :

– Ministerstvo práce soc. vecí a rodiny SR

– Ústredie práce soc. vecí a rodiny

– príslušný ÚPSVaR

Od 1. januára 2004 pôsobia úrady práce a sociálne odbory „pod jednou strechou“ a podliehajú novozriadenému Ústrediu práce, soc. vecí a rodiny.