Etická zodpovednosť a typológia sociálnych pracovníkov

Etická zodpovednosť a typológia sociálnych pracovníkov

Vymedzenie kompetencií sociálneho pracovníka. Etická zodpovednosť a typológia sociálnych pracovníkov.

Podľa Tokárovej (2003) funkcie sociálnej práce možno rozdeliť do štyroch celkov:

1) pomoc jedincom, skupinám alebo komunitám pri rozvíjaní ich potenciálu k riešeniu sociálnych problémov

2) podporovanie a posilňovanie samostatnosti sociálnych klientov v riešení sociálnych problémov

3) hľadanie a zavádzanie spravodlivých sociálnych stratégií, služieb a alternatívnych riešení k už existujúcim a fungujúcim socioekonomickým zdrojom

4) poskytovanie informácií zabezpečovanie kontaktov s inštitúciami, ktoré ponúkajú socioekonomické zdroje v súvislosti s riešením sociálnych problémov
Aby sociálny pracovník zvládal vykonávanie týchto funkcií musí mať odbornú prípravu, osobnú zrelosť, skúsenosti a etické postoje a musí sa vedieť komplexne zhodnotiť situáciu klienta. Teda osobnosť sociálneho pracovníka sa odvíja od kvalitného vzdelania, sociálneho rozhľadu, integrovaného súhrnu povahových čŕt (poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, vzbudzovanie dôvery), profesionálnych predpokladov a schopností, schopnosť komunikácie s klientom, inštitúciami a spoločenskými organizáciami (Strieženec, 2001). Existujú pravidlá pre tzv. dobrú prax, ktoré popísal Clarck.

Sú to základné hodnoty sociálneho pracovníka, ktoré zahŕňajú:

– rešpektovanie klienta

– úprimnosť, otvorenosť, dôveryhodnosť a dôvera vzhľadom ku klientovi

– vzdelanosť a zručností sociálneho pracovníka

– starostlivosť a horlivosť sociálneho pracovníka

– účinnosť a užitočnosť

– oprávnenosť intervenovať

– spoluprácu a zodpovednosť

– autoritu a váženosť

Dôležitú úlohu zohrávajú pri práci sociálneho pracovníka jeho osobnostné a profesionálne kvality, hodnoty, ktoré uznáva, spôsob, akým pristupuje ku klientovi. Sociálny pracovníci ako profesijná skupina by mali zdieľať spoločné hodnoty, ktoré sú uvedené v etickom kódexe (Matoušek,2008).
Etické kódexy vytvárajú profesné asociácie,
Podstatou etického kódexu je rešpektovanie práv druhých. Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov sformulovala etický kódex sociálnych pracovníkov, kde patria normy:

– normy pre vystupovanie a správanie sa sociálneho pracovníka- sem patrí vystupovanie, schopnosti a profesionálny rast, služba, čestnosť, štúdium a vedecký výskum

– etická zodpovednosť sociálneho pracovníka voči klientom- zahŕňa prvoradosť záujmov klienta, práva klientov, dôvernosť a mlčanlivosť, honoráre

– etická zodpovednosť sociálneho pracovníka voči kolegom- zaoberá sa slušnosťou a zdvorilosťou, prácou s klientmi kolegov

– etická zodpovednosť sociálnych pracovníkov voči zamestnávateľom- záväzky voči zamestnávateľským organizáciám

– etická zodpovednosť sociálneho pracovníka voči spoločnosti- udržanie profesionálnej cti, služba spoločenstvu, rozvoj poznatkov, podpora všeobecného blaha

Etický kódex na jednej strane napomáha sociálnemu pracovníkovi pri riešení etického problému a na strane druhej je akousi pomocnou barličkou pri prístupe ku klientovi. Pochopiť jeho situáciu ,vybrať možnú terapiu a účinné vedecké postupy a metódy pre riešenie problémov klienta v praxi Etický kódex je zodpovednosť na oboch stranách podieľajúcich sa na sociálnej intervencií u klienta .V našej republike je Etický kódex platný z roku 1997.

– Role sociálneho pracovníka:-

– Defenzívna prax- sociálny pracovník jedná podla predpisov a plní si svoje povinnosti definované zákonom

– reflexívna prax – reflektuje dokáže reagovať na etické problémy klienta je si istejší svojou osobnosťou .je schopný sa vyrovnať s neistotu ,ktorá sociálnu prácu sprevádza ,snaží sa o integráciu hodnôt znalostí a uvádza ich do praxe. je autonómna osobnosť.

Typológia prístupu k praxi sociálneho pracovníka

– (Banksová1995) z hľadiska k prístupu k praxi

– Angažovaný sociálny pracovník – (rovnocenný partner)chápe svoju prácu ako spôsob ktorým uplatňuje osobné a morálne hodnoty .vychádza z toho že sociál. prac má sa venovať a starať o klienta,jednať s nimi ako s priateľmi .v dnešnom kontexte je tento prístup dosť problematický realizovateľný.

– Radikálna sociálna pracovník–(rovnocenný partner )poňatie s predchádzajúcim má spoločné to,že vkladá osobné hodnoty do praxe .nerobí to pre klienta ide mu zn´menu týchto zákonov v oblastí sociálnej praxea politiky .

– Byrokratický sociálny pracovník – ( úradník technik )v tomto medele sa odporúča oddeliť osobné hodnoty od pracovných hodnôt a od hodnôt zamestnávateľa .cieľom soc práce je manipulácia s ľuďmi v záujme ich zmeny .patrí tu aj vytváranie ilúzia starostlivosti o klienta ,na druhej strane pôsobí prísne rozdelenie je nutné kvôli tomu aby sa soc. pracovníci necítili previnilo ,že manipulujú s klientmi a užívajú vzťah ,ktorý bežnom živote nepovažujú za čestný.

– Profesionálny pracovník – (profesionál)je to autonomný profesionál vzdelaný v odbore vedení etickým kódexom jeho identitu tvorí členstvo v profesii. Prioritou sú práva klientov a záujmy klientov Tu je vzťah definovaný ako spolupráca na rovnej úrovní podieľanie sa na oboch stranách .treba tu vyvážiť moc medzi klientom a pracovníkom upevnením práv klienta .klienta s podieľa na riešení problému .

-Syndróm vyhorenia
Prejavom je nezáujem o klientove problémy ,zbavovanie sa zodpovednosti za rozhodnutia ,presúvanie svojich klientov kolegom ,v niektorých prípadoch u žien najmä nástup na materskú dovolenku .riešenie:
nájsť si spôsob relaxovania ,komunikovať o tom s inou osobou .Prípadne využiť poradenské služby psychológa ,požiadať o dovolenku zmena prostredia prospeje v takej situácií.