Subjekty a objekty sociálnej politiky a sociálneho zabezpečenia

Subjekty a objekty sociálnej politiky a sociálneho zabezpečenia

Subjekty sociálnej politiky

Subjektom je každý jednotlivec alebo organizácia, ktorá vykonáva sociálne činnosti, pre uspokojenie sociálnych potrieb. Niekedy je objekt a subjekt totožný (rodina).

Subjektom je:

1) jednotlivec,
2) rodina,
3) obec,

4.)obč.združenia
5,)charity a rehole

6.)Odbory

7.) Zamestnávatelia

8.) Štát prichádza až na koniec, keď všetci ostatní zlyhajú štát má vtedy pomôcť.

Sociálna politika sa realizuje prostredníctvom určitých subjektov, z ktorých ako hlavný vystupuje štát. Je to tým, že štát určuje obsah, ciele, úlohy i chápanie sociálnej politiky v rôznych etapách rozvoja spoločnosti. Na nižších stupňoch či úrovniach riadenia, ale aj v jednotlivých územných celkoch pôsobí veľa ďalších subjektov.

V súvislosti s integračnými procesmi hovoríme o tzv. nadnárodných subjektoch. V najvšeobecnejšom chápaní členíme subjekty na štátne a neštátne. Možné členenie je i na štátne, trhové, netrhové subjekty. Subjekty koncipujú, pripravujú a realizujú sociálnu politiku v rámci svojej pôsobnosti.

Základnú štruktúru sociálnych subjektov tvoria:

– štát a jeho orgány

– zamestnávatelia

– zamestnávateľské a zamestnanecké odborové orgány

– obce

– charitatívne organizácie, organizácie občianskych iniciatív

– cirkev /ako charita/

– občania, rodiny a domácnosti.
V rámci takéhoto širokého ponímania subjektov sociálnej politiky si štát /v našich podmienkach/ ponecháva svoju rozhodujúcu a integrujúcu úlohu.

Objekty sociálnej politiky

Pod objektmi sociálnej politiky rozumieme všetkých obyvateľov štátu, ale i určité skupiny obyvateľov a jednotlivcov, ku ktorým sociálne opatrenia subjektov smerujú.

Objekty sociálnej politiky sú podľa charakteru a potrebnosti jednotlivých sociálnych opatrení rôzne štruktúrované. Môžu byť podľa ekonomickej aktivity, vzdelania, podľa príjmu, pohlavia či veku. Sociálna politika sa usiluje o starostlivosť, o blahobyt ľudí. Jednoznačne sa orientuje na ľudskú bytosť, jej jedinečnosť, schopnosť, záujem, potreby.

Ciele sociálnej politiky charakterizujeme ako žiaduce, chcené stavy sociálnej sféry v budúcnosti. Vždy ide o sústavu cieľov, ktorými sa napĺňa všeobecný cieľ, tzv. rozvoj človeka /indivídua/, spôsob jeho života, jeho tvorivé sily a dispozície. Tento ciel sa dosahuje uplatňovaním všeobecných princípov sociálnej politiky, ale tiež čiastkových sociálnych politík.

Celý proces tvorby, formulácie a napĺňania cieľov je značne konfliktný. Konflikty vznikajú tak medzi subjektami, ako aj v rámci voľby prostriedkov a nakoniec cieľov.

Objekt sú adresáti , ku kt. smeruje soc. politika majú z nej prospech. Sú to skupiny a jednotlivci. Jednotlivec je objektom soc. politiky alebo pre svoju účasť v systéme, že platí príspevok poistenca alebo pre svoju potrebu.

Objektom sociálnej politiky sú:

1. všetci ľudia (zdravie)

2. určité skupiny, ako napríklad nezamestnaní alebo rodiny s deťmi.)