Sociálna práca so seniormi

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: Chlapec primak (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 17.08.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 686 slov
Počet zobrazení: 24 486
Tlačení: 831
Uložení: 794
Sociálna práca so seniormi. Formy činnosti a postupy pri práci s klientmi vyššieho veku.

Starnutie je proces zákonitý, biologický, nerovnomerný, nezvratný.
 
Staroba je z gerontologického hľadiska komplexnou charakteristikou funkčného stavu orgánových systémov, ich adaptability, výkonnosti a rezerv z pohľadu času a výkonov. Je kríza života, je najnepríjemnejšia, úbytok síl, spomalenie motoriky, únava, zmena vonkajšku. Človek v tomto období stráca nezávislosť a začína byť odkázaný na inej osobe, alebo spoločnosti.  Staroba je zavŕšením ľudského života, spojená so špecifickými problémami, osobitnými potrebami, ekonomicky náročná, ohrozená nehodovosťou, kriminalitou a zneužívaním, obohacuje ľudskú spoločnosť preto si zaslúži úctu.
 
Vek je výsledkom procesu starnutia, ktorý sa prejavuje:
- poklesom adaptačných mechanizmov
- akumuláciou patologických procesov
- špecifickou zmenou v zmysle involúcie a špecifickým priebehom degeneratívnych zmien
- medicínskymi, psychologickými, sociálnymi a ekonomickými problémami človeka.
 
Obdobie ľudského života z biologického hľadiska:
4.  detstvo a dospievanie – 0 – 18 rokov
5.  dospelosť – 19 – 45 rokov
6.  stredný vek – 49 –59  rokov
7.  staroba – 60 rokov.
8.  Delí sa ďalej na včasnú starobu (60-74 r.), vlastnú (75-79r.), dlhovekosť (90 r.). používa sa aj delenie na mladých starých ľudí (65-74r.), starí starí ľudia ( 75-84 r.) a veľmi starí ľudia (85 a viac r.).
z ekonomického hľadiska je dôležité delenie na vek predproduktívny, produktívny a postproduktívny.

Starý človek je charakteristický úbytkom fyzických a psychických síl, aj keď samozrejme v individuálnej rovine

Image starého človeka:

- staroba je vek nad 60 rokov života
- sociálny status a rola starého človeka v spoločnosti
- sociálna klíma
- komunikácia
- ovplyvňovaný je sociálnymi kontaktami
- sociálne konflikty, interakcia
- sociálna izolácia starého človeka
- generačné vzťahy
- ageizmus – vytláčanie a znevažovanie ľudí nad 60 rokov v spoločnosti
 
Sociálny rozmer starnutia
Odchod do dôchodku spôsobuje prudký pokles príjmov, zmenu spoločenského postavenia, syndróm prázdne hniezdo – odchod detí z domova, žiarlivosť strata životného partnera, stávajú sa závislí na cudzej pomoci.
Typické problémy spojené so stárnutím:
-  pokles financií
-  energetický pokles
-  osteoporóza
-  degeneratívne choroby: diabetes, artróza
-  Alzheimerova choroba
-  Problémy s deťmi a rodinou
-  Strata dychu s dobou – staromódnosť
-  Strata partnera
-  Strata rodičov
-  Neschopnosť vedenia domácnosti
-  Strach zo smrti
Problémy s rodinou, neschopnosť postarať sa o starých ľudí, pasivita starých ľudí, snaha prekonať starnutie, agresivita obrátená proti sebe samým

Potreby starých ľudí:
- stravovanie
- hygiena
- bezpečnosť
- zdravotnícka starostlivosť
 
Rizikové skupiny starých ľudí:
-  Osoby nad 80 rokov veku
-  Staré osoby v jednočlenných domácnostiach
-  Osamelé alebo ovdovené staré ženy
-  Starí ľudia žijúci v ústavoch
-  Bezdetní starí ľudia
-  Staré páry, kde jeden je ťažko chorý
-  Starí ľudia so zdravotnými problémami
-  Starí ľudia s minimálnym príjmom
 
Sociálne dôsledky choroby pre starého človeka
Starý človek potrebuje vždy sociálnu pomoc.
Komunikácia- môže byť narušená zo sociálnych príčin, vývojom kognitívnych porúch (sluch, zrak), demencia, stráca sa schopnosť zapamätať si, čo druhý hovorí.
Psychické poruchy – depresia, demencia, agresivita
Stravovanie
Poruchy správania
Zmeny osobnosti
 
Zlé zaobchádzanie so starými ľuďmi
Na týranie je upozorňované v súvislosti najmä s deťmi, no v súčasnosti sa objavuje nový fenomén a to syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného geronta. Tento problém sa týka etických noriem spoločnosti, má výrazný vplyv na zdravotný a sociálny stav obete.
Môže byť:
-  pasívne – nedostáva potrebné lieky, zanedbávaný po spoločenskej stránke
-  aktívne – psychické alebo fyzické násilie, finančné vydieranie, zlosť a vyhráženie sa, časté zranenie, dekubity a pod.
prejavuje sa u nich syndróm vyhasnutia – pasivita, apatia, nezáujem
 
Starostlivosť o seniorov by mala byť v štyroch oblastiach:
7.  individuálnej
8.  sociálnej
9.  zdravotnej
10.  hmotnej
 
Z historického hľadiska bola v prvom rade riešená oblasť materiálna, neskôr zdravotná. Vývoj starostlivosti o seniorov prešiel dlhou cestou, od tradičnej rodinnej starostlivosti, cez stredoveké starobince, chudobince a špitály, až k novodobým formám ústavnej a domácej starostlivosti. V súčasnosti sa na starostlivosti o starých občanov participuje rodina spolu s rôznymi zdravotníckymi a sociálnymi inštitúciami. Neinštitucionalizovaná pomoc je poskytovaná odborníkmi v domácom prostredí.
Zákon 448/ 2008 Z. z. o soc. Službách sú ponúkané seniorom tieto služby:
11.  Opatrovateľská služba
12.  Prepravná služba
13.  Sprievodcovska a predčitateľska služba
14.  Tlmočnícka služba
15.  Sprostredkovanie tlmočníckej služby
16.  Sprostredkovanie osobnej asistencie
17.  Požičiavanie pomôcok.
Veľkú časť poradenskej činnosti pre seniorov a poskytovania soc. Služieb poskytujú aj zariadenia soc. Služieb pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom:
-  Zariadenie podporovaného bývania
-  Zariadenie pre seniorov
-  Zariadenie opatrovateľskej služby
-  Rehabilitačné stredisko
-  Domov sociálnych služieb
-  Špecializované zariadenie
-  Denný stacionár
V týchto zariadeniach sa poskytuje soc. Poradenstvo, rehabilitácia, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie, údržba šatstva a bielizne, zdravotná starostlivosť,...
 
Základom SP so staršími ľuďmi je práca so vzťahom a dôverou , práca s jeho rodinou.
Sociálny pracovník ktorý pracuje zo seniormi – by mal mať základné poznatky z geriatrie, pozitívny vzťah k seniorom. Ak chce sociálny pracovník poskytnúť adekvátnu pomoc seniorovi musí poznať a rešpektovať jeho potreby. Identifikácia skutočných potrieb si vyžaduje komplexné zručnosti, empatiu, úctu k človeku, schopnosť načúvať potrebám. Zdrojom informácií je aj poznanie rodinného  prostredia. Teda niekedy je potrebná aj návšteva seniora v jeho domácom prostredí. Na základe toho si utvoriť obraz o potrebách klienta.
 
Zariadenia pre dôchodcov: Domov sociálnych služieb, Zariadenie opatrovateľskej služby, Zariadenie pre seniorov.
Sociálny pracovník plánuje príchod klienta do inštitúcie, zabezpečuje stretávanie klienta s rodinou, návštevy, nákupy, socioterapiu, kontakt s inštitúciami, s úradom sociálnych  vecí a rodiny,  dohliada na dodržiavanie etických práv, vypracúvava adaptačný a predadaptačný plán.
 
Hmotnú a sociálnu núdzu seniora je možné riešiť:
· sociálnym poradenstvom
· sociálnoprávnou ochranou
· sociálnymi službami
· dávkami a príspevkami v hmotnej núdzi
· sociálnymi službami a príspevkami na kompenzáciu
 
Soc. poradenstvo pre osoby vyššieho veku
Žiadna právna úprava v našom štáte neukladá zainteresovaným subjektom poskytovať sociálne poradenstvo pre skupinu osôb vo vyššom veku. Táto pomoc sa zabezpečuje prostredníctvom posudzovania starých ľudí v súvislosti s poskytovaním dávok hmotnej núdze, príspevku na bývanie, ale najmä poskytovaním niektorých soc. služieb, predovšetkým opatrovateľskej, ošetrovateľskej a prepravnej služby.

Veľkú časť poradenskej činnosti preberajú priamo zariadenia soc. služieb ako napr. domovy dôchodcov, alebo stanice opatrovateľskej služby.
Obec môže poskytovať poradenstvo pre osoby vyššieho veku individuálne ale aj prostredníctvom klubu dôchodcov, ktorého je zriaďovateľom. Soc. poradenstvo pre osoby vyššieho veku, ktoré sa stávajú klientmi SP z dôvodu veku, sa dostatočne neuplatňuje, napriek tomu, že z hľadiska ich mobilizácie, aktivizácie a motivácie pre ďalšie plnohodnotné pôsobenie v spoločenskom, ale aj v osobnom živote nachádzame množstvo inšpirácii pre prácu soc. pracovníka.

Na poskytovaní poradenstva pre túto skupinu obyvateľstva majú podiel predovšetkým neštátne subjekty, obce, mestá a príslušné oddelenia, najmä pri posudzovaní ich zdravotného stavu a stupňa odkázanosti na pomoc inej osoby.
 
Zdravotnícka starostlivosť:
Zabezpečovaná lekármi a špecialistami
- geriatria má oddelenia: liečebne pre dlhodobo chorých
-  geriatrické oddelenie (krátkodobé pobyty)
-  zaistenie domáceho ošetrovateľstva
- neinštitucionálna starostlivost – pomôcky
- poloinštitucionálna starostlivosť – denný pobyt
- inštitucionálna starostlivosť -
 
Geriatrický pacient – chorý, spĺňajúci kritériá kalendárnej staroby, charakteristický vekom, poly a multimorbiditou /množstvo rozličných ochorení u jedinca/, zvýšenou mortalitou, funkčným stavom /zdravotným, psychologickým, emocionálnym, ekonomických/, bremenami staroby, sociálnym stavom a potrebou pomoci.
 
Najdôležitejšou z dimenziíí interpersonálnych vzťahov sociálneho pracovníka a starého človeka je komunikácia. Medzi ďalšie patrí interakcia /vzájomné pôsobenie, spolupráca, kooperácia, pomoc, ochota/ a percepcia /vzájomné vnímanie, poznávanie a pochopenie/. Všetky tri dimenzie vzťahov vystupujú spoločne a nie je možné ich od seba oddeľovať.
Dobrá komunikácia so seniorom napomáha sociálnemu pracovníkovi v zložitom pracovnom procese, chráni ho v prípade nedorozumenia a sporu s klientom alebo jeho blízkymi. Pozitívna komunikácia prináša obojstranné pozitívne emočné uspokojenie za predpokladu obojstranného korektného jednania pri absencii paternalizmu a pochopenia pre vek a prípadné hendikepy starého človeka – psychologického, psychického a emočného stavu pacienta alebo jeho blízkych – je výsledkom dostatočnej odbornej erudície a povahových vlastností sociálneho pracovníka.
Zlá komunikácia má za následok nespokojnosť a sťažnosti klienta a jeho blízkych. Je príznačná pre nedostatočné chápanie geriatrickej problematiky, ignoráciu problémov geronta, nedbalosť, rutinérstvo, nezdôvodnené riskovanie v liečbe a experimentovanie s krehkým organizmom starého človeka, ako aj zanedbávanie medicínskej etiky, ľudských práv a práv seniorov.

Pre uspokojenie potrieb starého človeka nesmú chýbať údaje o:

6.  stave,
7.  bydlisku, kde a s kým býva, od koho sa mu dostáva pomoc,
8.  vierovyznaní,
9.  výške dôchodku a poplatkov za bývanie,
10.  stravovaní,
11.  liekoch, ktoré užíva a ich množstve,
12.  spoločenskej komunikácii,
13.  pohyblivosti v byte, mimo bytu, vonku,
14.  záujmoch,
15.  zaobchádzaní so starým človekom,
16.  zdravotných ťažkostiach.
 
Ak má byť pomoc účinná, je dôležité zistiť, či sa jedná o geronta:
17.  sebestačného, ktorý je schopný zvládnuť zákl. sebaobslužné výkony a výkony potrebné pre život v samostatnej domácnosti,
18.  nesebestačného, ktorý nie je schopný sa o seba postarať. V tomto prípade hovoríme o závislostiach, kde rozlišujeme tri stupne:
- ľahká – ak chorý starý človek vyžaduje občasný dohľad a výpomoc,
- stredného stupňa – klient vyžaduje pravidelný dohľad alebo pomoc druhej osoby pri niektorých zákl. sebaobslužných výkonoch,
- ťažká – vyžaduje trvalý dohľad a opatrovateľskú, ošetrovateľskú alebo aj 
  lekársku starostlivosť,
Zabezpečenosť – umožňuje závislému chorému človeku zostať v domácom prostredí. Ide o úpravu v domácnosti /odstránenie bariér, zabezpečenie polohovacieho lôžka a pod./, vybavenie kompenzačnými a rehabilitačnými pomôckami, zavedenie opatrovateľskej agentúry ošetrovateľskej starostlivosti a pod.
 
Starý človek vždy potrebuje sociálnu pomoc a predovšetkým chorý starý človek, nakoľko v uspokojovaní potrieb sa takýto geront stáva závislí na svojom okolí.
U starých ľudí dochádza k poruchám v:
19.  komunikácii – stráca sa slovná zásoba, geront začína používať jednoduché vety so všeobecným významom. V takomto prípade je dôležité rozprávať sa s ním pomaly, zreteľne, nekričať, zopakovať vetu aj viackrát bez nervozity, dôležitým prvkom je neverbálna komunikácia.
20.  Obliekaní – základným pravidlom je povzbudzovanie geronta k tomu, aby sa obliekal sám, ale pomôcť mu pri výbere oblečenia, príp. pripomenúť mu nezabudnúť si obliecť niektorú časť odevu,
21.  Stravovaní – mala by byť vyvážená s obsahom všetkých zákl. zložiek,
22.  Správaní – v prípade ak sa jedná o geronta postihnutého demenciou alebo inými mozgovými poruchami.
 
Zdravotnícka starostlivosť, okrem iného,  spočíva aj v hospicovskom hnutí a kultúre umierania.
Hospicovské hnutie vyjadruje filozofiou komplexnej starostlivosti, ktorá sa sústreďuje na kvalitu života zomierajúceho pacienta  a jeho rodiny. Hospicová starostlivosť vytvára novú kultúru zomierania. Zákl. činnosťou tohto úsilia je boj proti bolesti a ľudský sprievod je odpoveďou na eutanáziu.
Rozlišujeme tri formy hospicovskej starostlivosti:
23.  domácu,
24.  stacionárnu /denný pobyt/ z dôvodov diagnostiky, liečby, psychoterapie a azylácie,
25.  lôžkovú /krátkodobá, opakovaná, trvalá/.
 
Cieľom je predĺženie prežitia a zlepšenie kvality prežívania.
 
Eutanázia – konanie zdravotníka, ktorého cieľom je spôsobiť alebo urýchliť smrť ťažko chorého človeka na jeho žiadosť, na žiadosť príbuzných, na základe predpokladu, že by si to prial.
Rozlišujeme eutanáziu:
26.  aktívnu /vedomý bezprostredný zásah spôsobujúci predčasnú smrť/,
27.  pasívnu /vedomé zastavenie účinnej liečby, odmietnutie výživy a pod/.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6.5)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014