Terénna sociálna práca a streetwork

Terénna sociálna práca a streetwork. Špecifiká sp v otvorenom
Prostredí.
 
V minulosti, skôr ako sa z dobrovoľnej pomoci vyvinula organizovaná pomoc – špecifická oblasť ľudskej činnosti označovaná pojmom sociálna práce, sa stretávame so snahou dobrovoľníkov hľadať a odhaľovať tých jedincov, ktorí potrebovali pomoc. Dobrovoľníci – väčšinou ženy, chodili do terénu, na miesta, kde sa ich klienti pohybovali. Koncom 19. a zač.20.storočia sa terénna práca objavila medzi základnými formami SP a jej realizátori sa označovali ako vizitátori, návštevníci, technickí asistenti, terénni pracovníci a pod.
 
Terénna sociálna práca je vykonávaná mimo inštitúciu, v ktorej soc. pracovník pracuje.
TSP širšie vymedzenie
je to vzťah zamestnanca danej inštitúcie a jeho klienta, pokiaľ sa odohráva mimo prostredia danej inštitúcie.
TSP užšie vymedzenie
je to práca s klientom, alebo jeho rodinnými príslušníkmi priamo v jeho rodinnom prostredí, návšteva klienta na pracovisku, domácnosti, škole, proste všade tam, kde sa klient bežne vyskytuje, návšteva pestúnskych rodín, alebo návšteva v rôznych inštitúciách, s ktorými soc. pracovník nie je v pracovnom pomere.
 
Dôvody vzniku TSP
· Cieľové skupiny populácie sa nedarí účinne oslovovať existujúcimi spôsobmi intervencie
· Existujúce metódy intervencie neposkytujú také služby, ktoré cieľové skupiny populácie /Rómovia/ potrebujú /záškoláctvo rómskych detí/.
Klienti TSP
15.  deti a mládež
16.  rodina
17.  zdravotne postihnutí
18.  chorí a umierajúci
19.  starí ľudia a osamelí starí ľudia
20.  drogovo závislé osoby
21.  bezdomovci
22.  prostitúti a homosexuáli
23.  subkultúry mládeže (patologicky orientovaní – drog. závislosť, vandalizmus)
24.  osoby vo výkone trestu odňatia slobody
25.  deti a mládež na ulici
26.  niektoré mládežnícke scény (skinhead, fanúšikovia futb. zápasov)
Hlavný cieľ TSP
27.  pomáhať
28.  poskytovať riešenie
29.  oslovovať klienta
30.  sprevádzanie v rôznych inštitúciách
Typy TSP (podľa Staníčka) Rhodes hovorí o troch typoch terénnej sociálnej práce:
5.  Nezávislá práca v teréne – vykonáva sa na verejných miestach, kde sa rizikoví jednotlivci alebo skupiny bežne pohybujú.
6.  Terénna práca v domácnostiach – ide o šetrenie v domácnosti, o odhaľovanie a zabraňovanie soc.-patologických javov páchaných na deťoch, mládeži a ženách v domácnosti.
7.  Komunálna terénna práca – má informatívno-propagačný charakter a vykonáva sa v rôznych inštitúciách, napr. v domove dôchodcov, detskom domove, vo väzniciach.
8.  Terénna práca vo veľkej komunite – ide o včlenenie sa terénneho pracovníka do komunity a postupné formovanie jednotlivých členov komunity. (Rómovia)
Fázy TSP
31.  hodnotenie potrieb
32.  plánovanie cieľov, spôsobov, zámerov intervencie
33.  výber, najímanie a výcvik osôb pre terénnu prácu
34.  výkon práce v teréne, riadenie samotných zásahov
Pôsobenie TSP
35.  voľnočasové aktivity
36.  pomoc, poradenstvo, krízová intervencia
37.  sprostredkovanie, sprevádzanie
38.  mobilné voľnočasové aktivity
39.  prevencia, informovanie a osvetová činnosť
Úrovne oblasti TSP
5.  Oblasť streetworku – práca na ulici, práca v kluboch, staničná práca
6.  Oblasť terénneho občianskeho poradenstva – rozšíriť TSP o možnosť poskytovania odborných rád a informácií klientom, ktorí potrebujú pomoc, priamo v jeho prirodzenom prostredí.
7.  Oblasť azylového ubytovania – terénny pracovník sa snaží o prechodné alebo dočasné ubytovanie svojich klientov (azylové domy – bezdomovci)
8.  Participácia na analytickom spracovaní výstupov z TSP – zhromažďovanie empirických dát alebo téz a ich oznamovanie verejnosti
9.  Analýza trendov v soc. prostredí klientely
 
Soc. asistent - špecifická funkcia soc. pracovníka, ktorý pôsobí v teréne. Úlohy sú zhrnuté do 4 základných okruhov (zameraná najmä na prácu s deťmi a mládežou):
1. Vyhľadávanie – kontakt
2. Poskytovanie pomoci
3. Poradenská činnosť
4. Sprevádzanie
 
STREETWORK
nie je považovaná za oficiálnu metódu
pojem streetwork – pouličná práca
pojem terénna práca, (ktorým sa často zamieňa) je oveľa širší   streetwork je metóda zaradená do terénnej sociálnej práce
Začiatky streetworku boli v aktivitách duchovných, ktorí navštevovali najchudobnejšie štvrte, aby najchudobnejším boli nablízku duchovne i hmotne. Známe sú aktivity saleziánov v Taliansku, ale i u nás a po celom svete, i keď sa nehovorilo o treetworku v dnešnom význame. O streetworku sa začalo hovoriť až v 20. storočí. Známe boli aktivity s gangami mládeže, s delikventnými skupinami v USA a v západných krajinách Európy predovšetkým s drógovo závislými. Po páde totalitných režimov v strednej a východnej Európe sa táto preventívna forma sociálnej práce šíri i u nich.
Ide napr. o deti, ktoré trávia voľný čas na ulici, tz. Deti s kľúčom na krku. Jednostranne orientované skupiny, punkovia, skinheadi, vyznávajúci grafiti a pod. Prostitútky, prostitúti, ľudia závislý na návykových látkach, bezdomovci, extrémne sa chovajúci športoví fanuškovia v Čechách známi ako vlajkonoši.
 
prvé aktivity streetworku sa objavili na začiatku 20. st.
vtedy bola zlá hospodárska a sociálna situácia v USA vznikli chudobné štvrte – getá, prisťahovalci a pod. zistilo sa, že u týchto ľudí sa nedá použiť bežná sociálna práca – neboli ochotní prísť do sociálnej inštitúcie, ktorá poskytovala pomoc
sociálny pracovník priamo na ulici vyhľadával ľudí (klientov)
Európa – veľký nápor prisťahovalcov, podobný problém ako v USA
výsledky streetworku boli také, že sa táto metóda začala používať aj pri iných skupinách – bezdomovci – po vojne
po II. svetovej vojne – prostitúcia na uliciach
50 -  60-te roky – drogovo závislí
streetwork – definícia – je to metóda sociálnej práce, zaoberá sa rizikovými skupinami klientov, ktorých životný štýl je priamo spojený s pouličným životom
pouličný život – ak tam trávia väčšinu  svojho času, zarábajú na ulici, ...
tieto osoby sú kontaktované vo svojom prirodzenom prostredí
streetwork sa orientuje na podporu skupín a jednotlivcov
podpora – v zmysle uľahčenia ich životnej situácie + znižovanie rizika (infikované injekcie) a tiež ich akceptácia (pochopenie zo strany spoločnosti)
na tieto skupiny klientov sa ľudia často pozerajú ako na okrajové, škodlivé, potrebná ich izolácia, odpad spoločnosti a pod....
 
Cieľové skupiny:
21.  detskí klienti
dlhodobo alebo krátkodobo (útek z domu, z detského domova, diagnostického ústavu) žijúce na ulici
u nás je ťažké prežiť na ulici – deti si vždy niekto všimne, resp. vracajú sa aj samé
- dlhodobo na ulici – detskí bezdomovci (najmä v Argentíne, latin. + južná Amerika ) – sú nútení žiť na ulici – utiekli z ústavov, majú tam veľmi zlé podmienky; domáce násilie, nemožnosť ich uživiť a pod.
vek 5 – 13 roční,sú zneužívané na detskú prostitúciu, na krádeže
nedožívajú sa dospelosti – choroby, obete trestných činov, ...
streetwork sa snaží zabezpečiť deťom jedno teplé jedlo denne, ošatenie adopciu
22.  mládež:  dočasne sa pohybujúci na ulici – sú relatívne zabezpečené od rodičov – sú tam z nudy,
časom si nájdu inú zábavu alebo sa vrátia k obvyklému, normálnemu spôsobu života – ak nie, tak sa z nich stanú 
dlhodobo žijúci na ulici: - drogovo závislí, prostitúcia (homo, hetero), príslušnosť ku subkultúre – je ich niekoľko a určujú spôsob správania sa a životný štýl (napr. skniheads, punkeri, mládež vyznávajúca graffiti)
23.  dospelí klienti:
bezdomovci – je ich niekoľko typov:
-  zo subjektívnych príčin:
12.  závislí na alkohole – stratia prácu, rodinu, potom strechu nad hlavou
13.  ľudia po výkone trestu – nemá sa kam vrátiť
-  z objektívnych príčin: - vplyvom životných udalostí (rozvod, finančné problémy) táto skupina má prognózu – ich situácia sa môže zmeniť, je tam motivácia
-  tzv. bezdomovec – aristokrat – pre bezdomovectvo sa rozhodol z vlastnej vôle, dobrovoľne, bežný život im nevyhovuje
aristokrat preto, lebo sú to často šikovní ľudia a taký štýl života majú radi; sú to aj ľudia bohatí (pr. vo Francúzsku)
u nás volia skôr život v prírode, mestu sa vyhýbajú
24.  klienti, ktorí sa živia prostitúciou – riziko prenosu chorôb
dobrovoľný – ako spôsob obživy
nútený násilím – obete obchodu s bielym mäsom – daný stav vďaka naivite, dôvere (sexuálne otroctvo)
je to veľký problém aj v Európe (centrum Bosna – Hercegovina – aukcie, kde sa predávajú dievčatá)
 
Formy streetworku:
·  priama práca – spätá s klientom na ulici – je najdôležitejšia
streetwork – depistáž (vyhľadávanie, kontakt s nimi)
skupinová (volí sa radšej) + individuálna práca (riziková intervencia)
títo ľudia sú viac odolnejší  voči stresu, záťaži
no prepuknutie krízy sa u nich dá očakávať veľmi rýchlo – má ťažší priebeh
 
K-centrá – (komunitné, nízkoprahové) – lebo bariéry medzi klientom a sociálnym pracovníkom sú malé, nízke
nízkoprahové v zmysle  poskytnutie pomoci klientovi anonymne, bez nutnosti jeho identifikácie a overenia totožnosti
poskytuje sa strava (teplá), hygienické zariadenia, oddychová zóna (slúžia na to, aby si ten človek mohol v bezpečí odpočinúť – nie v zmysle ubytovania), informácie (o zdravotníckych zariadeniach, kde sú lekári, ktorí ich ošetria ochotne, lebo bezdomovci zvyčajne nemajú zdravotný preukaz), právna pomoc – kde sa poskytuje zadarmo, azylové domy – kde sú, čo poskytujú, stravovanie, ...
 
znižovanie rizika – HARM REDUCTION – distribúcia – kondómy, ihly, injekčné striekačky
bežní ľudia sú často proti tomu, vnímajú to ako podporu tých skupín, často sa nájdu pohodené striekačky, ...
má verejnoprospešný charakter – ochrana spoločnosti
 
·  nepriama  práca – činnosti, ktoré nesúvisia priamo s klientom
príprava projektov – získavanie financií na túto činnosť
medializácia – osvetová činnosť, aby verejnosť mala informácie o tejto problematike
vzdelávanie v tejto oblasti – napr. pre policajtov ...
 
·  presmerujúce aktivity
supervízia
mediácia
sociálna asistencia – doprovod klienta pri vybavovaní na úradoch
 
dôležitý je aj monitoring – mapovanie terénu, je zameraný na poznanie charakteru lokalít, sieť pomáhajúcich zariadení, miesta kde sa vykonáva nežiadúca činnosť a pod.
vyhľadávanie sa orientuje na výskyt nápadných skupín ľudí so sklonom k násiliu a protispoločenskému správaniu
nadviazanie prvého kontaktu je najrizikovejšie  existujú isté formy prvého kontaktu, dôležité je zvoliť  správnu
44.  aktívny – streetworker priamo osloví vybranú skupinu – iniciatíva vychádza od neho
45.  pasívny – streetworker dlhodobo trávi čas v určitom priestore (kde sa skupiny vyskytuje), získava si ich dôveru a čaká na iniciatívu zo strany cieľovej skupiny
46.  cez tretiu osobu – tento typ je najistejší, ale vyžaduje mať isté kontakty v danom priestore
 
vlastná práca je založené na dôvere, ktorá vzniká na základe dlhodobého kontaktu, vzájomného poznávania sa  a vymedzovaní hraníc,
aby skupina prijala streetworkera ako dôveryhodného, ten musí prijať a akceptovať ich životný štýl (obliekanie, prejavy, názory), nemoralizovať, nenapomínať  zároveň by nemal strácať svoju identitu
jeho úlohou je ponúknuť cieľovej skupine alternatívny spôsob trávenia voľného času, ukázať možnosťi riešenia problémov, konfliktov, ukázať novú cestu
stretworker môže pomáhať aj pri styku s úradmi, pomáha nájsť si prácu, zabrániť vzniku závislostí, prevencia násilia, sprostredkovať lekársku pomoc, apelovať na ich zodpovednosť, ...
Streetwork - je vyhľadávacia, doprevádzajúca, mobilná soc. práca s nízkoprahovou ponukou v soc. pomoci, ktorá je zameraná na rizikových jednotlivcov a neformálne skupiny, ktoré sa kontaktujú v dobe a na miestach, kde sa obvykle združujú, spontánne sa schádzajú a trávia svoj voľný čas.
Streetworker - je osoba, ktorá sa orientuje na podporu záujmov skupín alebo jednotlivcov pri akceptovaní ich videnia sveta, ich názorov a spôsobu života.

Činnosť streetworkera – tri skupiny
- Priama práca . konkrétna činnosť vykonávaná s cieľovou skupinou v terénne alebo v zariadení
- Nepriama práca – aktivity spojené  so zaistením a plánovaním všetkých aktivít a činností, prezentáciu práce a adminmistratívu
- Presahujúca práca – zmiešaná – kombinácia priamej a nepriamej
Streetwork  je predovšetkým zameraný na osoby, ktoré sú nositeľmi soc. – patologických  javov a skupinu občanov, ktorí sú soc. – patologickými javmi ohrození.
 
Cieľové skupiny streetworku
5.  Klienti s vážnymi problémami – osoby závislé od užívania drog – najmä tvrdých drog
6.  Klienti, ktorí patria do ohrozených skupín, zatiaľ bez vážnych problémov, ale s predpokladom, že sa do nich dostanú – mladiství stretávajúci sa na diskotékach
7.  Neklasickí klienti – členovia alternatívnych skupín bez vážnych problémov. 
 
STREETWORK S JEDNOTLIVCOM-  používané metódy: soc. poradenstvo, soc. intervencia, socioterapia, rozhovor, doprevádzanie klienta v soc. inštitúciách.
STREETWORK SO SKUPINOU-  sa zmeriava na deti a mládež, ktoré sa ocitli mimo siete soc. služieb a zámerne sa im vyhýbajú. Cieľové skupiny: deti a mládež na ulici, graffiti, skinhead, pouličné prostitútky a prostitúti, bezdomovci
Práca streetworkera spočíva v:
40.  zoznámenie sa so skupinou a jej jednotlivými členmi
41.  naplánovanie si krátkodobých a dlhodobých cieľov práce so skupinou
42.  výber vhodných metód na vyriešenie problému skupiny
Používané metódy:
43.  poradenská činnosť
44.  prednášková činnosť
45.  psychosociálny výcvik
46.  pozorovanie
47.  pomoc materiálna a nemateriálna
STREETWORK S KOMUNITOU -  sa vyznačuje špecifickými javmi:
48.  získať čo najviac informácií o komunite, jej potrebách a problémoch
49.  zapojiť do práce čo najviac členov komunity
50.  odhaľovať a odstraňovať negatívne faktory, ktoré vplývajú na prácu s komunitou
51.  hľadanie vlastných zdrojov pomoci
Zahŕňa aktivity: Komunitné vzdelávanie, Komunitná starostlivosť, Komunitná rozvoj, Kom. Plánovanie, Rozvoj komunitných organizácii
5 etáp práce s komunitou: Zber informácií o komunite, Diagnostická etapa , Návrh postupov práce , Realizácia projektu, Prezentovanie výsledkov

STREETWORK S DROGOVO ZÁVISLÝMI OSOBAMI
52.  podporovanie zmien smerom od rizikového správania, pokiaľ zmena nastane, snažiť sa o udržanie pozitívnej zmeny
53.  minimalizovať riziká spojené s užívaním drog
54.  poskytovanie vzdelávacích materiálov a preventívnych prostriedkov priamo v teréne, nie v inštitúcií
55.  nasmerovanie a odosielanie klientov do zariadení poskytujúcich liečbu a podporné služby.

STREETWORK S PROSTITÚTMI A HOMOSEXUÁLMI
Rozoznávame 2 druhy prostitúcie:
·  Prostitúti – ktorí vykonávajú túto činnosť ako svoj hlavný príjem
·  Prostitúti – ktorí si za peniaze z prostitúcie kupujú drogu.
Hlavné zameranie:
56.  zabránenie prenášaniu pohlavných chorôb
57.  sprevádzanie a doprevádzanie klientov do soc. a zdravotníckych inštitúcií
58.  odstraňovanie druhotných javov – alkoholizmus, drogová závislosť
59.  intervencia klientovho problému
60.  riešenie individuálnych problémov klientely 
Streetwork s homosexuálmi
príčiny vzniku homosexuality: alkoholizmus, rozvod rodičov
Hlavným cieľom streetworku s homosexuálmi je znižovanie zdravotných rizík

STREETWORK SO SKUPINOU SKINHEAD
práca so skupinou skinhead si vyžaduje poznať ideológiu skupiny a skúmať do akej miery sa približuje ideológii hnutia.
Hlavné úlohy streetworkera:
61.  mať cieľ a plán práce so skupinou skinhead
62.  poznať jednotlivých členov skupiny
63.  akceptovať ich názory
64.  ponechávať priestor na komunikáciu
65.  streetworker nesmie odsudzovať postoje k mladistvým ani ich slovný prejav
66.  streetworker nezdieľa ideológiu skupiny, ale orientuje sa na subjekt
67.  akceptuje postoje skupiny voči spoločnosti
 
SUPERVÍZIA v STREETWORKU
Hl. ciele supervízie:
68.  overovanie správnosti postupov
69.  nahradzovanie neefektívnych postupov
70.  prevencia poškodzovania klienta poradcom
Typy supervízie
· TÚTORSKÁ – základné osvojenie si práce s klientom pod odborným dohľadom
· RIADIACA
· KONZULTANTSKÁ
· VÝCVIKOVÁ
 
Supervízor – je osoba, ktorá vedie iného pracovníka alebo študenta jednotlivými fázami jeho prípravy
Superviziant  - je vedený pracovník alebo študent supervízora.
Supervízia s klientom v teréne:
71.  nadväzovanie kontaktov s klientom v jeho prirodzenom prostredí
72.  rozhovor s klientom
73.  pozorovanie klienta
74.  akceptácia osobnosti klienta
75.  výber vhodných spôsobov riešenia klientovho problému
76.  zvládanie incidentov
77.  poskytovanie praktickej pomoci a informácií

NÍZKOPRAHOVÉ ZARIADENIA
sú postavené na princípoch:
·  Voľný vstup a pobyt v zariadení
·  Minimum pravidiel (žiadny alkohol, drogy, násilie)
·  Bezplatné využívanie služieb
·  Anonymita klienta
·  Zachovanie dôverných informácií poskytnutých klientom

Služby, ktoré poskytujú nízkoprahové zariadenia:
1. Fakultatívne – základná ponuka zariadenia
2. Obligatórne – služby poskytované podľa možností zariadenia
Charakteristika služieb poskytovaných nízkoprahovými zariadeniami
1. Voľný vstup a pobyt v zariadení – deti a mládež, ktoré prichádzajú do zariadenia sa nemusia zapájať do akejkoľvek štruktúrovanej činnosti
2. Voľnočasové aktivity – si nevyžadujú žiadnu registráciu ani pravidelnú dochádzku
3. Soc. služby
78.  základné poradenstvo
79.  kontaktná práca  - nadväzovanie kontaktov s deťmi a mládežou v zariadení
80.  situačná intervencia – ide o pomoc pri riešení bežných problémov

ORGANIZÁCIE ZAOBERAJÚCE SA STREETWORKOM v SR
PRIMA (1998) – Občianske združenie, nezisková organizácia
81.  hlavným cieľom je minimalizovať zdravotné a soc. riziká spojené s užívaním drog a prostitúciou, prevencia HIV, infekčných chorôb, hepatitídy.
Programy, ktoré združenie poskytuje:
1. informačno-vzdelávacie programy
2. poradenský servis
3. program čiastočnej resocializácie
4. program základného ošetrenia v teréne
MOST a ODYSEUS – Občianske združenie v BA
82.  zameriava sa na projekt HARM REDUCTION (zmenšovanie škôd) – znižovanie rizík a škôd spojených s užívaním drog.
IUVENTA – príspevková organizácia riadená Ministerstvom školstva SR, ktorá zabezpečuje metodické vzdelávanie.
Odbory IUVENTY
1.  Národná agentúra pre informácie o mládeži (NAFYI) – zabezpečuje informačnú a konzultačnú činnosť smerom k subjektom, ktoré sú aktívne v oblasti voľného času detí a mládeže v SR.
2.  Národná agentúra pre rozvoj mládeže (NAFYD) – zaoberá sa výskumom a oblasťou vzdelávania
Národná agentúra pre mobilitu mládeže (NAFYM)  - podporuje mobilitu mládeže organizovaním seminárov, školení, publikačnou činnosťou