Klient sp, typy a rozdelenie klientov

Klient sp, typy a rozdelenie klientov
 
Definícia klienta
- Klientom vo všeobecnosti označujeme osobu, ktorá aktívne vyhľadáva odborníka s cieľom požiadať ho o odbornú, profesionálnu pomoc.
25.  v soc. práci pod týmto pojmom rozumieme toho, kto v dôsledku sociálnej situácie potrebuje na jej vyriešenie rôznu formu spoločenskej pomoci.
26.  v praxi soc. práci sa pod pojmom klient rozumie:
·  jednotlivec – osobnosť – individualita, teda konkrétny človek, ktorý sa ocitol v preňho neriešiteľnej situácii
·  rodina – ktorá sa stáva klientom vtedy, keď jej reálne sociálne problémy presahujú možnosti riešenia v rámci rodinnej interakcie, pričom tieto problémy musia byť takého charakteru, ktoré patria do kompetencie soc. pracovníka
·  skupina
·  komunita
·  spoločnosť ( nezamestnanosť)
 
J. Levická hovorí, že pre klienta je charakteristické, že nie je schopný riešiť kolíznu situáciu, v ktorej sa ocitol vlastnými silami a prostriedkami, čiže okrem existencie sociálne problémovej situácie musí byť zrejmá aj neschopnosť, respektíve momentálna neschopnosť vyriešiť túto situáciu vlastnými silami.
 
Sociálny klient je osoba, s ktorou soc. pracovník bezprostredne pracuje. Konečná fáza soc. práce s klientom môže mať rôznu intenzitu, môže dôjsť k úplnému vyrovnaniu a včleneniu sa do nových podmienok a ich zvládnutiu, k čiastočnému vyrovnaniu alebo trvalému neprijatiu nových podmienok, nevčleneniu sa do existujúcich podmienok.
Medzi ďalšie charakteristiky soc. klienta patrí jeho osobná spoluúčasť, teda participácia na riešení sociálne nepriaznivej situácie, v ktorej sa nachádza.
 
Pre soc. klienta je typické:
27.  je v problémovej situácii
28.  nie je schopný ju riešiť vlastnými silami
29.  aktívne spolupracuje so soc. pracovníkom
 
Rozdelenie klientov: podl'a určitých znakov do skupín, kde členovia majú určité spoločné znaky
 
1. typológia na základe aktivity klienta
a) dobrovoľný klient – je základ. typ klienta, prichádza za soc prac. dobrovoľne
b) tzv. klient – odberateľ – využiť všetko vo svoj prospech, nejde mu o riešenie problému, prichádza za soc. pracovníkom s cieľom, aby prostredníctvom neho získal niektorú službu, dávku alebo inú formu pomoci. Jeho konečným cieľom v podstate nie je riešenie vlastnej situácie. Naopak, mohli by sme vo vzťahu k takémuto typu klientov uvažovať o možnom zneužívaní soc. systému.
 
c) nedobrovoľný klient – je odoslaný treťou osobou (súdom), je s ním ťažká komunikácia
d) nenáročný klient – chýba mu vedomie, že má problém (anorektik, pri zajakavaní)
 
2. typológia na základe veku klienta
a) detský klient (do 15r.) – záškoláctvo, poruchy správania
b) mládež ( 15 – 20 r.) – najrizikovejšia skup., alkohol, drogy ,gamlérstvo
c) dospelý klient  – najlepší klient
d) klient v staršom veku (80 r. a viac) – práca s nimi náročná, majú zdravot. problémy
treba ohľaduplnosť, trpezlivosť,
 
3. typológia na základe správania sa klienta
– spolupracujúci klient
– nespolupracujúci klient
– rizikový – vyžaduje špecifické spôsoby práce (delikventi, suicidiálny)
– mlčanlivý – obtiažne sa nadväzuje kontakt, potrbuje podporu, nádej
– klient v odpore – svojím správaním neguje, popiera, že mu chce soc. prac. pomôcť
– manipulatívny – usiluje sa o získanie určitých výhod
– agresívny – treba veľkú odbornosť, zachovať pokoj. Fyzická aj verbálna agresivita
– apatický  - rezignoval na riešenie a pomoc
 
4. typológia na základe problémovej situácie
- bezdomovci
- nezamestnaní
- psychiatrický
- so zdravotným postihnutím
- páchajúci tresnú činnosť
-  osvietený – sčítaný, vzdelaný ale má problémy
 
Soc. klientom môže byť:
30.  občan SR, emigrant, žiadateľ o soc. dávky a služby, na ktoré má zo zákona nárok
31.  občania SR a emigranti, ktorí sa dostali do situácie soc. odkázanosti
32.  bezdomovci
33.  všetci tí, ktorí sa ocitli v soc. kolíznych situáciách (nezamestnaní, ľudia pred a po rozvode, občania vo výkone trestu, po výkone trestu, asociáli, osamelí, starí ľudia)
34.  príslušníci minorít
35.  sociálne narušení jednotlivci
 
Členenie typov klientov z hľadiska ich príčin a prejavov:
-  sociálna patológia: patria sem klienti, u ktorých sa prezentovali sociálno-patologické javy, ako delikvencia, kriminalita, poruchy správania, prostitúcia, násilie, závislosti, suicidálne prejavy
-  problémy veku: rizikoví klienti z hľadiska vývinových aspektov, obdobie detstva, puberty a staroby
-  sociálne skupiny: ľudia, ktorí sa identifikujú s normami a ideológiou rôznych kultúrnych, sociálnych a extrémistických skupín, charakteristický je pre nich iní životný štýl
-  zdravotné problémy: somatické a psychické ochorenia, príznaky porúch, dlhodobá hospitalizácia, chronicky chorí pacienti, nesamostatnosť
-  sociálno-ekonomické aspekty: nezamestnaní, bezdomovci, ľudia žijúci na hranici chudoby
-  zdravotné postihnutie: mentálne, zmyslové a telesné postihnutie
 
Členenie typov klientov s rôznymi osobnostnými charakteristikami, ktoré sa prezentujú v samotnom prejave klienta. Môže ísť o: 
1. nedobrovoľného klienta  prichádza za sociálnym pracovníkom na základe nariadenia alebo tlaku okolia a blízkych. Takýto klient často odmieta spoluprácu, pri poradenskej práci je potrebné jasne stanoviť pravidlá vzájomnej spolupráce, možnosti sociálneho pracovníka a povinnosti klienta. Ak sa nepodarí podnietiť klienta k spolupráci, potom intervencia končí bez pozitívneho efektu u oboch strán.
 2. manipulatívneho klienta má tendenciu vyriešiť problém vo svoj prospech nečistými prostriedkami. Takýto klient môže manipulovať so sociálnym pracovníkom aj v snahe robiť sa iným, lepším. Od sociálneho pracovníka si práca s manipulatívnym klientom vyžaduje dobrú prípravu z hľadiska orientácie v probléme (napr. legislatívne normy), kedy sociálny pracovník musí byť dostatočne zručný.
3. agresívneho klienta má tendenciu dosiahnuť riešenie svojho problému vo svoj prospech prostredníctvom agresívnych prejavov správania, medzi ktoré patria vyhrážanie, verbálne aj fyzické napádanie. Klienti v hmotnej a sociálnej núdzi, často so zníženým intelektovým potenciálom, bez schopnosti spracovať určité súvislosti a procedúry administratívneho riešenia sociálnych problémov, neprimerane reagujú a prezentujú svoje vnútorné prežívanie navonok.
 
Členenie klientov podľa Řezníčka
- Nedobrovoľný – osoba jednajúca v rozpore so zákonom, alebo na jej hranici, ktorá je v súdnom alebo správnom konaní.
- Osoby závislé na alkohole – majú množstvo problémov, zdravotných, sociálnych, právnych. Sú nespoľahliví a nedôverčiví.
- Manipulatívny – klientovi nejde tak o spoluprácu, ale o získanie výhod, navodenie neformálneho až familiárneho vzťahu so soc. pracovníkom a získanie psychologickej nadvlády nad ním.
- Nebezpečný – najlepšie je pracovať vo dvojici, informovať kolegov o nebezpečnosti klienta, neprovokovať, vyvarovať sa telesnému kontaktu.
- Rizikový – nadštandardne sa správajúca osoba.
 
Typy rizikový klientov:
a) zo strany klienta
- nedobrovoľný – nespolupracujúci
- mlčanlivý
- manipulatívny
- depresívny
- suiscidálny
- agresívny
- závislý
- delikventný
- prostitujúci
- v akútnom smútku - potrebuje emocionálnu podporu, umožnenie výlevu emócií, potrebuje nádej a optimizmus. 
 
b) zo strany spoločnosti
- nezamestnaný
- chudobný
- utečenec
- bezdomovec
- príslušník etnickej, náboženskej, sexuálnej či inej minority
c) ostatné
- rodina
- deti a mládež
- zdravotne postihnutí
 
Úlohou soc. pracovníka je v prvom rade nadviazať kontakt a vytvoriť vzťah. Základným predpokladom je tu schopnosť a snaha prijať klienta takého, aký im je. Základná náklonnosť ku klientovi ako človeku musí existovať nezávisle od všetkých opatrení, ktoré bude soc. pracovník prijíma a realizovať.
Klient prichádza za soc. pracovníkom väčšinou v stave dlhodobého stresu. Často dáva najavo svoju pasivitu a očakáva pomoc.
 V takýchto situáciách radí Kopřiva dodržiavať kritéria, ktoré umožnia zachovať vzťah dvoch samostatných, autonómnych osôb, a to sú
36.  pýtať sa klienta, čo potrebuje, hovoriť s ním o jeho potrebách. Je potrebné zo strany soc. pracovníka vyhnúť sa posudzovania a odsudzovania klienta. Klient je zodpovedný sám za seba, aj keď často (alebo pri prvých kontaktoch so soc. pracovníkom) nechce sa s tým stotožniť
37.  zo strany soc. klienta neprijímať také požiadavky na pomoc, ktoré by podľa názoru soc. pracovníka klientovi nepomohli alebo o ktorých soc. pracovník ešte nedokáže zodpovedne rozhodnúť
38.  definovať podmienky, za ktorých môže byť poskytnutá pomoc klientovi. Bez vážnych dôvodov tieto podmienky nemeniť ani ich neobchádzať
39.  náklonnosť voči klientovi zachovať aj po tom, keď neplní dohodnuté pravidlá alebo iné zásady, dohovory. Naporušenie týchto zásad reagovať opatreniami, o ktorých klient je informovaný.
Pri dodržiavaní týchto zásad vzťahu k soc. klientovi soc. pracovník nemá mať pocit sklamania z výsledkov svojej práce, ak klient nie je ochotný resp. z iných dôvodov nie je vyriešená problémová situácia klienta. A ak sklamanie cíti, je to jeho problém a musí si ho sám vyriešiť.
Pri práci s klientom je dôležité:
-  rešpektovanie prirodzenej dôstojnosti klienta
-  rešpektovanie slobodného rozhodovania klienta
-  dodržiavanie dôvernosti informácií o klientovi