Problematika medzikulturálnej sociálnej práce
Autor: primak
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 17.08.2011
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 587 slov
Počet zobrazení: 4 458
Počet zobrazení: 4 458
Tlačení: 451
Uložení: 504
Uložení: 504
Problematika medzikulturálnej sociálnej práce. Špecifiká sociálnej práce v období globalizácie.
Globalizácia je
proces narastania medzinárodného prepojenia vo všetkých oblastiach (ekonomika, politika, kultúra, komunikácia, životné prostredie atď.) pozorovaný najmä v posledných desaťročiach. Extrémna interpretácia tohto procesu často označuje globalizáciu ako pokročilý kapitalizmus, ktorý stiera lokálne tradície a regionálne rozdiely a vytvára homogenizovanú svetovú kultúru.
Globalizácia a jej odraz v sociálnej práci
Od 80. rokov 20. storočia sa termínom globalizácia označuje súbor procesov prepojenia sveta a tým zoslabuje význam štátnych hraníc.
Toto prepojenia sa realizuje
- ekonomickej,
- informačnej,
- technologickej,
- surovinovej,
- energetickej,
- dopravnej,
- vojenskej,
- politickej,
- právnej,
- ekologickej,
- mediálnej,
- ale aj kultúrnej rovine.
Stúpa vplyv nadnárodných spoločností, prehlbuje sa ekonomická nerovnosť, narastá sociálne vylúčenie.
- Globalizácia je rozporuplný proces, ktorý s negatívami prináša aj pozitíva:
- rozširovanie demokracie,
- posilňovanie ľudských práv,
- odstraňovanie rôznych bariér.
Na Slovensku globalizácia prináša nárast sociálnych problémov ako sú:
1. sociálno-patologické javy,
2. nárast žiadateľov o azyl,
3. nárast závislostí,
4. nárast chudoby nielen na Slovensku, ale aj vo svete
5. dnes celo svetová hospodárska kríza
Z pohľadu sociálnej práce sa otvára nová úroveň sociálnej práce - metaúroveň alebo globálna úroveň sociálnej práce (Prof. MUDr. V. Krčméry, DrSc., Dr.h.c. rektor VŠZaSP sv. Alžbety, Bratislava = humanitárne projekty
Sociálny pracovník pôsobiaci na tejto úrovni pracuje v nadnárodných inštitúciách - medzinárodných, ktoré sú zamerané na oblasť humanitnej a rozvojovej pomoci.
Sociálny pracovník by mal mať:
- jazykové kompetencie,
- znalosť sociálnych,
- ekonomických,
- náboženských,
- etnických a iných osobitostí krajiny či komunity v ktorej bude pôsobiť.
K ďalším požiadavkám patrí:
- prispôsobivosť sa novým geografickým podmienkam,
- odolnosť voči pracovnej záťaži,
- ako aj praktické zručnosti (ako je vedieť správne a rýchlo analyzovať problémové situácie, plánovať zmenu a oslovovať ľudí k spolupráci).
Súčasný svet je charakterizovaný nerovnomerným hospodárskym vývojom, ktorý tento svet polarizuje, prehlbuje rozdiely medzi ľuďmi žijúcimi vo vyspelých, ekonomicky rozvinutých krajinách a v zaostalých častiach sveta. V dôsledku toho narastá násilie, ozbrojené konflikty, rasová, národnostná, etnická a iná forma diskriminácie, náboženská neznášanlivosť a intolerancia, extrémistické prejavy nacionalizmu a terorizmu, bieda, hlad, chudoba, choroby.
Ako sa vyrovnať s následkami týchto problémov - nedodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, predovšetkým práva na život, práva na dôstojný život, práva na uspokojovanie základných životných potrieb, práva na vzdelanie, práva na zdravotnú starostlivosť, práva na ochranu životného prostredia a pod., aby v správaní ľudí neprevládli egoizmus, závisť, ziskuchtivosť, nenávisť, či skupinové záujmy? Potrebné je rozvíjať a formovať pozitívne etické hodnoty, ako sú úcta k sebe a úcta k iným, dobro a dobroprajnosť, čestnosť, empatia, láska, spolupráca, ochota pomôcť a podeliť sa, tolerancia, zodpovednosť, schopnosť rozhodovať so znalosťou vecí, pokojne riešiť konflikty a pod.
V súčasnosti existuje množstvo informácií o rozvojovom svete a globálnych témach, napriek tomu sa domnievame, že vyčleniť osobitný priestor pre globálne rozvojové vzdelávanie na vysokých školách a univerzitách má svoj význam hlavne preto, aby sa s nimi študenti mali možnosť hlbšie oboznámiť s týmito témami.
Hlavným cieľom je priispieť prostredníctvom vzdelávania ku kritickému chápaniu vzájomnej interdependencie rozvinutých a rozvojových štátov a spolupráci vedúcej k trvalo udržateľnému rozvoju krajín vo svete.
Globálne rozvojové vzdelávanie je definované v rôznych štátoch podobne, ale v terminológii je možné nájsť odlišnosti. Prienikom týchto definícií je lepšie pochopenie sveta, globálnych problémov, poznanie nespravodlivosti, snaha prispieť k spravodlivejšiemu svetu, rovnosti práv pre všetkých na svete. Globálne rozvojového vzdelávanie obsahuje najrozličnejšie témy. Sú to: globalizácia, rozvojová spolupráca, humanitárna pomoc, miléniové rozvojové ciele, ľudské práva, demokracia, mierové spolunažívanie, predchádzanie konfliktov, spravodlivý obchod, chudoba a hlad, korupcia medzikulturálne rozdiely a hodnoty, rovnosť pohlaví, prístup k vzdelaniu v rozvojových krajinách, environmentálne aspekty rozvoja a iné.
Globalizácia je
proces narastania medzinárodného prepojenia vo všetkých oblastiach (ekonomika, politika, kultúra, komunikácia, životné prostredie atď.) pozorovaný najmä v posledných desaťročiach. Extrémna interpretácia tohto procesu často označuje globalizáciu ako pokročilý kapitalizmus, ktorý stiera lokálne tradície a regionálne rozdiely a vytvára homogenizovanú svetovú kultúru.
Globalizácia a jej odraz v sociálnej práci
Od 80. rokov 20. storočia sa termínom globalizácia označuje súbor procesov prepojenia sveta a tým zoslabuje význam štátnych hraníc.
Toto prepojenia sa realizuje
- ekonomickej,
- informačnej,
- technologickej,
- surovinovej,
- energetickej,
- dopravnej,
- vojenskej,
- politickej,
- právnej,
- ekologickej,
- mediálnej,
- ale aj kultúrnej rovine.
- Globalizácia je rozporuplný proces, ktorý s negatívami prináša aj pozitíva:
- rozširovanie demokracie,
- posilňovanie ľudských práv,
- odstraňovanie rôznych bariér.
Na Slovensku globalizácia prináša nárast sociálnych problémov ako sú:
1. sociálno-patologické javy,
2. nárast žiadateľov o azyl,
3. nárast závislostí,
4. nárast chudoby nielen na Slovensku, ale aj vo svete
5. dnes celo svetová hospodárska kríza
Z pohľadu sociálnej práce sa otvára nová úroveň sociálnej práce - metaúroveň alebo globálna úroveň sociálnej práce (Prof. MUDr. V. Krčméry, DrSc., Dr.h.c. rektor VŠZaSP sv. Alžbety, Bratislava = humanitárne projekty
Sociálny pracovník pôsobiaci na tejto úrovni pracuje v nadnárodných inštitúciách - medzinárodných, ktoré sú zamerané na oblasť humanitnej a rozvojovej pomoci.
Sociálny pracovník by mal mať:
- jazykové kompetencie,
- znalosť sociálnych,
- ekonomických,
- náboženských,
- etnických a iných osobitostí krajiny či komunity v ktorej bude pôsobiť.
K ďalším požiadavkám patrí:
- prispôsobivosť sa novým geografickým podmienkam,
- odolnosť voči pracovnej záťaži,
- ako aj praktické zručnosti (ako je vedieť správne a rýchlo analyzovať problémové situácie, plánovať zmenu a oslovovať ľudí k spolupráci).
Súčasný svet je charakterizovaný nerovnomerným hospodárskym vývojom, ktorý tento svet polarizuje, prehlbuje rozdiely medzi ľuďmi žijúcimi vo vyspelých, ekonomicky rozvinutých krajinách a v zaostalých častiach sveta. V dôsledku toho narastá násilie, ozbrojené konflikty, rasová, národnostná, etnická a iná forma diskriminácie, náboženská neznášanlivosť a intolerancia, extrémistické prejavy nacionalizmu a terorizmu, bieda, hlad, chudoba, choroby.
Ako sa vyrovnať s následkami týchto problémov - nedodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, predovšetkým práva na život, práva na dôstojný život, práva na uspokojovanie základných životných potrieb, práva na vzdelanie, práva na zdravotnú starostlivosť, práva na ochranu životného prostredia a pod., aby v správaní ľudí neprevládli egoizmus, závisť, ziskuchtivosť, nenávisť, či skupinové záujmy? Potrebné je rozvíjať a formovať pozitívne etické hodnoty, ako sú úcta k sebe a úcta k iným, dobro a dobroprajnosť, čestnosť, empatia, láska, spolupráca, ochota pomôcť a podeliť sa, tolerancia, zodpovednosť, schopnosť rozhodovať so znalosťou vecí, pokojne riešiť konflikty a pod.
V súčasnosti existuje množstvo informácií o rozvojovom svete a globálnych témach, napriek tomu sa domnievame, že vyčleniť osobitný priestor pre globálne rozvojové vzdelávanie na vysokých školách a univerzitách má svoj význam hlavne preto, aby sa s nimi študenti mali možnosť hlbšie oboznámiť s týmito témami.
Hlavným cieľom je priispieť prostredníctvom vzdelávania ku kritickému chápaniu vzájomnej interdependencie rozvinutých a rozvojových štátov a spolupráci vedúcej k trvalo udržateľnému rozvoju krajín vo svete.
Globálne rozvojové vzdelávanie je definované v rôznych štátoch podobne, ale v terminológii je možné nájsť odlišnosti. Prienikom týchto definícií je lepšie pochopenie sveta, globálnych problémov, poznanie nespravodlivosti, snaha prispieť k spravodlivejšiemu svetu, rovnosti práv pre všetkých na svete. Globálne rozvojového vzdelávanie obsahuje najrozličnejšie témy. Sú to: globalizácia, rozvojová spolupráca, humanitárna pomoc, miléniové rozvojové ciele, ľudské práva, demokracia, mierové spolunažívanie, predchádzanie konfliktov, spravodlivý obchod, chudoba a hlad, korupcia medzikulturálne rozdiely a hodnoty, rovnosť pohlaví, prístup k vzdelaniu v rozvojových krajinách, environmentálne aspekty rozvoja a iné.
Kľúčové slová
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#náboženská neznášanlivosť #extremisticke skupiny #ludska dostojnost a nabozenska etika #mierové spolunažívanie #socialna intolerancia #programatika vedy o sociálnej práci #Medzikulturalna socialna praca #azyl #socialna praca so ziadatelmi o azyl #ľudské spolunažívanie #vzdelávanie v iných krajinách #náboženskej neznášanlivosti #problematika mladych ludi v literature #problemove dosledky socializacie #sociálna nespravodlivost #náboženská etika #misijnám a charitaívna práca v 20.st. #ludska dostojnost #medzikulturalna spDiskusia: Problematika medzikulturálnej sociálnej práce
Pridať nový komentárVygenerované za 0.017 s.