Problematika medzikulturálnej sociálnej práce

Problematika medzikulturálnej sociálnej práce

Problematika medzikulturálnej sociálnej práce. Špecifiká sociálnej práce v období globalizácie.

Globalizácia je

proces narastania medzinárodného prepojenia vo všetkých oblastiach (ekonomika, politika, kultúra, komunikácia, životné prostredie atď.) pozorovaný najmä v posledných desaťročiach. Extrémna interpretácia tohto procesu často označuje globalizáciu ako pokročilý kapitalizmus, ktorý stiera lokálne tradície a regionálne rozdiely a vytvára homogenizovanú svetovú kultúru.

Globalizácia a jej odraz v sociálnej práci

Od 80. rokov 20. storočia sa termínom globalizácia označuje súbor procesov prepojenia sveta a tým zoslabuje význam štátnych hraníc.

Toto prepojenia sa realizuje

– ekonomickej,

– informačnej,

– technologickej,

– surovinovej,

– energetickej,

– dopravnej,

– vojenskej,

– politickej,

– právnej,

– ekologickej,

– mediálnej,

– ale aj kultúrnej rovine.

Stúpa vplyv nadnárodných spoločností, prehlbuje sa ekonomická nerovnosť, narastá sociálne vylúčenie.

– Globalizácia je rozporuplný proces, ktorý s negatívami prináša aj pozitíva:

– rozširovanie demokracie,

– posilňovanie ľudských práv,

– odstraňovanie rôznych bariér.

Na Slovensku globalizácia prináša nárast sociálnych problémov ako sú:

1. sociálno-patologické javy,

2. nárast žiadateľov o azyl,

3. nárast závislostí,

4. nárast chudoby nielen na Slovensku, ale aj vo svete

5. dnes celo svetová hospodárska kríza

Z pohľadu sociálnej práce sa otvára nová úroveň sociálnej práce – metaúroveň alebo globálna úroveň sociálnej práce (Prof. MUDr. V. Krčméry, DrSc., Dr.h.c. rektor VŠZaSP sv. Alžbety, Bratislava = humanitárne projekty

Sociálny pracovník pôsobiaci na tejto úrovni pracuje v nadnárodných inštitúciách – medzinárodných, ktoré sú zamerané na oblasť humanitnej a rozvojovej pomoci.

Sociálny pracovník by mal mať:

– jazykové kompetencie,

– znalosť sociálnych,

– ekonomických,

– náboženských,

– etnických a iných osobitostí krajiny či komunity v ktorej bude pôsobiť.

K ďalším požiadavkám patrí:

– prispôsobivosť sa novým geografickým podmienkam,

– odolnosť voči pracovnej záťaži,

– ako aj praktické zručnosti (ako je vedieť správne a rýchlo analyzovať problémové situácie, plánovať zmenu a oslovovať ľudí k spolupráci).
Súčasný svet je charakterizovaný nerovnomerným hospodárskym vývojom, ktorý tento svet polarizuje, prehlbuje rozdiely medzi ľuďmi žijúcimi vo vyspelých, ekonomicky rozvinutých krajinách a v zaostalých častiach sveta. V dôsledku toho narastá násilie, ozbrojené konflikty, rasová, národnostná, etnická a iná forma diskriminácie, náboženská neznášanlivosť a intolerancia, extrémistické prejavy nacionalizmu a terorizmu, bieda, hlad, chudoba, choroby.

Ako sa vyrovnať s následkami týchto problémov – nedodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, predovšetkým práva na život, práva na dôstojný život, práva na uspokojovanie základných životných potrieb, práva na vzdelanie, práva na zdravotnú starostlivosť, práva na ochranu životného prostredia a pod., aby v správaní ľudí neprevládli egoizmus, závisť, ziskuchtivosť, nenávisť, či skupinové záujmy? Potrebné je rozvíjať a formovať pozitívne etické hodnoty, ako sú úcta k sebe a úcta k iným, dobro a dobroprajnosť, čestnosť, empatia, láska, spolupráca, ochota pomôcť a podeliť sa, tolerancia, zodpovednosť, schopnosť rozhodovať so znalosťou vecí, pokojne riešiť konflikty a pod.

V súčasnosti existuje množstvo informácií o rozvojovom svete a globálnych témach, napriek tomu sa domnievame, že vyčleniť osobitný priestor pre globálne rozvojové vzdelávanie na vysokých školách a univerzitách má svoj význam hlavne preto, aby sa s nimi študenti mali možnosť hlbšie oboznámiť s týmito témami.

Hlavným cieľom je priispieť prostredníctvom vzdelávania ku kritickému chápaniu vzájomnej interdependencie rozvinutých a rozvojových štátov a spolupráci vedúcej k trvalo udržateľnému rozvoju krajín vo svete.
Globálne rozvojové vzdelávanie je definované v rôznych štátoch podobne, ale v terminológii je možné nájsť odlišnosti.

Prienikom týchto definícií je lepšie pochopenie sveta, globálnych problémov, poznanie nespravodlivosti, snaha prispieť k spravodlivejšiemu svetu, rovnosti práv pre všetkých na svete. Globálne rozvojového vzdelávanie obsahuje najrozličnejšie témy.

Sú to: globalizácia, rozvojová spolupráca, humanitárna pomoc, miléniové rozvojové ciele, ľudské práva, demokracia, mierové spolunažívanie, predchádzanie konfliktov, spravodlivý obchod, chudoba a hlad, korupcia medzikulturálne rozdiely a hodnoty, rovnosť pohlaví, prístup k vzdelaniu v rozvojových krajinách, environmentálne aspekty rozvoja a iné.