Psychologická analýza príčin neprospievania žiakov

Psychologická analýza príčin neprospievania žiakov

Neprospievajúci žiak – je žiak, ktorý z jedného, alebo viacerých učebných predmetov sústavne nedosahuje učebné výsledky predpísané učebnými osnovami a cieľovými požiadavkami.

Z pedagogicko-psychologického hľadiska za neprospievajúceho žiaka považujeme aj neúspešného žiaka, t.j. žiaka, ktorý nedosahuje učebné výsledky primerané svojim schopnostiam /napr. žiak má inteligenčný kvocient 120, ale jeho výsledky v učení sú slabé/. Tento jav sa nazýva relatívna školská neúspešnosť.

Reálna školská neúspešnosť- žiak neprospieva na základe zníženej úrovne schopností v kombinácii s mnohými osobnostnými a vonkajšími príčinami. Neprospech sa chápe ako porucha v učení žiaka, ktorá mu bráni dosahovať požadované výsledky. Poruchy učenia vznikajú v dôsledku narušenia normálneho vývinu osobnosti.

Neprospievanie má osobné aj spoločenské dôsledky:

· zasahuje celú osobnosť žiaka,

· nižšie vzdelanie vedie k menšej možnosti zamestnať sa, k nižšej životnej úrovni, k nespokojnosti so sebou.
Pri odstraňovaní neprospievania treba postupovať individuálne, treba ho chápať ako utváranie priaznivých podmienok na normálny a zdravý vývin žiakovej osobnosti.

Typy neprospievania žiakov a ich príčiny

1. Typické neprospievanie sa vyznačuje sústavným zlyhávaním žiaka vo viacerých predmetoch. Najčastejšie príčiny sú:

· mentálna zaostalosť,

· výchovná zanedbanosť žiaka – nedostatočná príprava na školu,

· chýba motivácia k učeniu,

· poruchy – disharmonický vývin osobnosti, ADHD /poruchy pozornosti a hyperaktivita/,

· školská nezrelosť.

2. Nerovnomerné výkony žiaka v jednotlivých predmetoch. Príčiny môžu byť:

· špecifické poruchy učenia – dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia,

· špeciálne nadanie, vyhranený záujem,

· negatívny vzťah k učiteľovi daného predmetu.

3. Epizodické neprospievanie – výrazné rozdiely v školských výkonoch sa prejavujú v závislosti od času. Príčiny môžu byť:

· zhoršenie zdravotného stavu,

· únava, vyčerpanosť,

· negatívna udalosť v rodine.

4. Náhly a výrazný pokles školského prospechu žiaka. Príčiny môžu byť:

· adaptačné problémy pri prechode na vyšší stupeň školy,

· nástup puberty,

· reakcia na – problémy v rodine /rozvod/,osobné problémy/nešťastná láska/,

· choroba, najmä psychické ochorenia – neuróza, psychóza, degeneratívne problémy CNS.

Osobnosť neprospievajúceho žiaka

· Má zníženú schopnosť zapamätania – podržania informácií a ich vybavenia z pamäti.

· Má poruchy pozornosti – pozornosť býva plytká, sústredí sa iba na krátky čas, žiak podlieha rušivým vplyvom.

· Má zníženú schopnosť logického myslenia – chýbajú mu súvislosti v poznatkoch.

· Má poruchy v citovej oblasti – výskumami sa zistilo, že až 80 % neprospievajúcich žiakov má slabo rozvinutú citovú oblasť, čo sa prejavuje zatrpknutosťou, zlosťou, necitlivosťou, rozladenosťou a neschopnosťou kontrolovať svoje emócie a city.

· Má problém v sociálnej oblasti v oblasti disciplíny – objavujú sa priestupky v správaní, ktoré môžu byť spojené s podceňovaním žiaka zo strany učiteľa a spolužiakov/sociálna frustrácia – lebo je v triede neobľúbený/.

· Motivácia neprospievajúceho žiaka k učeniu je znížená, lebo má málo záujmov, pasívne trávi voľný čas.
Príčiny neprospievania delíme na :

– vnútorné – osobnosť žiaka,

– vonkajšie – učiteľ,

– vonkajšie – rodina, prostredie.

1.Príčiny na strane žiaka :

· poruchy telesného vývinu a zdravotné problémy,

· poruchy duševného vývinu,

· nesprávne postoje – postoje k sebe, učeniu, učiteľom, budúcnosti, spoločnosti, nerealistické postoje,

· poruchy motivácie – nedostatok záujmu o učenie, málo záujmov, snaha vyhnúť sa neúspechu, chýbanie vnútornej motivácie k učeniu,

· záporné osobnostné črty – žiak má nízke, nenáročné ciele, nevie prekonávať prekážky, je narušená autoregulácia a disciplína, nemá vytrvalosť a húževnatosť na dosahovanie cieľov,

· emocionálne poruchy – jedná sa o záporné city k škole, k vzdelávaniu, strach z neúspechu /neuspokojené potreby istoty, uznania, priateľstva/,

· ťažko sa prispôsobuje škole, má narušenú sociabilitu. Neprospievajúci žiaci sú často izolovaní a ostatní ich odsudzujú/.

2.Príčiny na strane učiteľa:

· záporný vzťah učiteľa k žiakovi – žiak to vníma tak, že učiteľ ho nespravodlivo hodnotí, je zaujatý a keď si chce opraviť známku, nedá mu možnosť,

· autoritatívny prístup učiteľa k žiakovi – vyvoláva u neprospievajúceho žiaka úzkosť, strach, napätie, nervozitu. Medzi žiakmi neochotu navzájom si pomáhať. Opakom je zhovievavý postoj učiteľa – ktorý dostatočne nekontroluje a nehodnotí , žiaci nevedia čo majú robiť čo môže tiež spôsobiť slabé vyučovacie výsledky,

· individuálny postoj učiteľa k neprospievajúcemu žiakovi– hrá dôležitú úlohu v tom ako zlepšiť jeho vzdelávacie výsledky. Nevšímavosť a odsúvanie neprospievajúceho žiaka na okraj triedy vedie k zvýšeniu nervozity a knapätiu u neprospievajúceho žiaka, prehlbuje sa pocit menejcennosti a objavuje sa agresivita,

· nezrozumiteľné vysvetľovanie učiva a nedostatočné upevňovanie učiva – vedie k problémom pri osvojovaní si ďalšej látky,

· nesprávna alebo chýbajúca motivácia – učiteľ si žiakov málo všíma, otázky a požiadavky na nich nediferencuje, hodnotí ich negatívne, neustále ich kritizuje , používa iróniu, sarkazmus, nevytvára situácie, kde môže žiaka pochváliť.

3.Príčiny na strane rodiny sú najčastejšie:

· zlé materiálno-ekonomické podmienky rodiny – chudoba,

· zlé bytové podmienky –žiak nemá miesto na učenie, pri učení ho stále niekto vyrušuje,

· nízka kultúrna úroveň rodiny – rodičia majú len základné, alebo nedokončené základné vzdelanie, v rodine nie sú knihy,

· narušená štruktúra rodiny – chýba jeden z rodičov, náhradná rodina, dlhodobá absencia jedného z rodičov napr. choroba, alebo práca mimo bydliska,

· postavenia žiaka v rodine – veľa súrodencov v rodine /väčšie pracovné zaťaženie/, jedináčik/rozmaznávanie/,

· egoizmus a nezrelosť pre rodičovstvo – nepriaznivá rodinná klíma napr. časté hádky, fyzické násilie.
Na navodenie zmien v rodinnej výchove je potrebná spolupráca rodiny a školy. Z pohľadu pedagogickej psychológie je práca s neprospievajúcimi žiakmi a ich rodinami v náplni pedagógov, výchovného poradcu a v prípade vážnejších problémov školského psychológa . Spolupráca školy a rodiny s neprospievajúcim žiakom je často ťažká a neúčinná.

4.Ďalšie okolnosti :

· nevyhovujúce sociálne prostredie v ktorom žiak žije – nevhodní kamaráti, gangy, skupiny požívajúce alkohol, drogy,

· nevhodné sociálne a materiálne podmienky školy – preplnenosť tried, nevhodné prostredie triedy, školy, skladba triedy /pohlavie, schopnosti žiakov/,

· nadmerné trávenie času žiaka – pri počítači, televízii, sledovanie nevhodných programov, hranie agresívnych hier, nevhodné “chatovanie“... .

Možnosti odstraňovania neprospievania žiakov

– základnou zásadou je presné a objektívne zistenie príčin,

– neprospievanie žiaka treba ako problém celej jeho osobnosti,

– pri práci s neprospievajúcim žiakom je dôležitý pedagogický optimizmus a akceptácia žiaka,

– pedagóg musí používať vhodné metódy a individuálny prístup k žiakovi, napriek dodržiavaniu tejto zásady, nie je možné každé zaostávanie odstrániť.

– z psychologického hľadiska je dôležité, že nie je potrebné sa vždy len zamerať na prospech. Z hľadiska hodnotenia žiaka treba hodnotiť aj iné stránky osobnosti žiaka, ktoré sú pozitívne a oceniť aj malý pokrok v učení .
Konkrétne opatrenia

Pre žiakov so slabými rozumovými schopnosťami:

· znížiť učebné nároky,

· posilňovať samostatnosť myslenia,

· pri preverovaní vedomostí – predĺžiť čas odpovede,

· oceniť aj malé pokroky v učení,

· slabšie výsledky žiakov v učení nahrádzať ich zapájaním do praktických a záujmových činností.

Pre žiakov s medzerami vo vedomostiach:

· zistiť, ktoré učivo žiak zanedbal, alebo zameškal /choroba/a pomocou didaktických testov , opakovaním učebnej látky doplniť,

· posúdiť, či žiak látku dobehne sám. alebo potrebuje pomoc,

· navrhnúť postup ako učebnú látku doplniť,

· zabezpečiť doučovanie, doučovať iba podstatné veci,

· doučovanie spolužiakmi treba robiť na základe dobrovoľnosti a pod dohľadom učiteľa.

Pre žiakov s nedostatočnou motiváciou:

· zistiť, ktorých predmetov sa negatívny vzťah týka,

· pokúsiť sa zistiť príčiny demotivácie – či sú v žiakovi, v rodine, v učiteľoch, v náročnosti učiva,

· vytvoriť žiakovi príjemnú klímu, venovať mu pozornosť, poskytnúť v prípade potreby pomoc a vytvárať príležitosti aby žiak mohol zažívať pocit úspechu,

· motiváciu navodzovať aj znižovaním nárokov na memorovanie učiva – poskytnúť žiakom možnosť povedať svoj názor, prejaviť tvorivosť,

· ukázať prepojenie učiva na prax .

Pre žiakov s nedostatkami v učebných návykoch:

· rozvíjať u žiakov vôľu a návyky potrebné pre správne učenie,

· pravidelne kontrolovať domáce úlohy, viesť žiaka k dodržiavaniu noriem a pravidiel,

· učiť žiaka organizovať si čas – vytvoriť si denný a týždenný režim, čas rozvrhnúť na povinnosti, záujem a odpočinok,

· osvojiť si technológiu učenia – naučiť sa štruktúrovať učivo, učiť sa podstatné veci,

· rozvíjať autoreguláciu, rozhodnosť, vytrvalosť – učiť ich, aby si sami zadávali úlohy a následne ich plnenie kontrolovali,

· plnenie úloh je potrebné kontrolovať taktne, ale dôsledne, čím postupne rozvíjame u žiaka sebakontrolu.
Predchádzanie neprospievaniu a jeho odstraňovanie je jednou zo základných úloh PPs, lebo mnohé príčiny neprospechu žiaka sú práve z oblasti psychológie.