Verejná animácia

VEREJNÁ ANIMÁCIA, animácia a verejno-spoločenský priestor
Závažným javom v našej civilizácii je silné a stále pokračujúce oslabovanie spoločenských väzieb, rozklad tradičných spoločenstiev. Človek je stále viac ponechaný sám na seba, oddeľovaný od ostatných...
V masovej kultúre sa umenie akoby zriekalo rôznorodosti svojich funkcií a klesá na úroveň povrchnej a lacnej zábavy.
Ako obnoviť tradičnú očistnú a povznášajúcu silu umenia a kultúry?
 
Verejnou animáciou môžeme nazvať animácie v rámci verejno-spoločenského priestoru.
 
Verejno-spoločenský priestor  pre potreby animácie označuje
  situácie, čas, miesta, v rámci ktorých sa uskutočňujú podujatia, (programy, aktivity) zamerané na oživenie (podnietenie, posilnenie) pocitu spolupatričnosti ľudí
  cieľom je, aby ľudia neboli len obyčajným „zhlukom“ jednotlivcov, ale aby tvorili skutočné spoločenstvo
  aby si uvedomili svoju spolupatričnosť 
  aby preciťovali všetko to, čo ich vlastne spája
  aby vytvárali rôzne formy medziľudských vzťahov a aby jednali v rámci týchto vzťahov
 
Ciele verejnej animácie
-  zviditeľňovať rôzne formy medziľudských vzťahov a väzieb tak, aby boli čitateľné pre všetkých členov spoločenstva
-  vytvárať komunikáciu, ktorá bude viesť k pocitu príslušnosti k spoločenstvu (obci, spolku, združeniu, skupine...)
-  používať animáciu v tom najširšom význame ako oživenie, oduševnenie, podnet, výzvu k spoločnej činnosti
-  podnecovať vznik a utvárať nové, modernej dobe zodpovedajúce spoločenské väzby
 
PREČO ???  je potrebná verejná animácia
-  rozpad tradičných spoločenstiev, oslabovanie spoločenských väzieb (rodina, spolky, mestské a obecné spoločenstvá...)
-  atomizácia spoločnosti  =  rozpad spoločnosti na jej najmenšie čiastočky  -  jednotlivcov (atómy)
-  izolácia jednotlivca od spoločnosti (človek je tvor čriedový – k životu potrebuje spoločnosť iných ľudí, bez ich opory a podpory chradne a trpí...)
-  masová spoločnosť  =  spoločenské činnosti sú organizované podľa vzoru masovej (hromadnej) výroby tovaru, ktorá sa prejavuje v školstve, v zdravotníctve, pri vydávaní časopisov, tvorbe filmov, pri cestovaní...
· rovnaký vzhľad, rovnaký materiál
· vyrobené čo najjednoduchšie, s čo najmenšími nákladmi
· rýchlo a vo veľkom množstve, aby sa to oplatilo
-  snaha umenia “ísť na odbyt“  =  umenia stráca svoju schopnosť vypovedať o ľudských a spoločenských hodnotách
-  pokles umenia na úroveň pudovosti  =  tým sa stáva prístupná všetkým, lebo pudový základ majú všetci ľudia spoločný

Podoby verejnej animácie
zjemňovanie medziľudských vzťahov
- stretnutia jubilantov
- vítania nových občanov, prváčikov v školách
- stretnutia, súťaže, besedy viacerých generácií
- spoločné akcie pre rodiny s deťmi

sprístupňovanie kultúrnych hodnôt a aktivít ľuďom zo zníženou možnosťou sebarealizácie (pozitívna diskriminácia)
ü  činnosti a aktivity pre nevidiacich, nepočujúcich, mentálne postihnutých...
ü  činnosti a aktivity pre bezdomovcov...
  propagácia kultúry iných národov a menšín
ü  činnosti a aktivity na zoznámenie sa z „inou“ kultúrou (festivaly, prehliadky, výstavy, amatérske divadlá  -  hudba, spev, obrazy, literatúra...)
  podpora neprofesionálnej tvorby a miestnej kultúry
ü  miestne amatérske divadlá
ü  výstavy miestnych poľnohospodárov (ovocie, zelenina, kvetiny...
ü  remeselnícke trhy  (moderné techniky), workshopy, tvorivé dielne
ü  miestne záujmové krúžky a združenia
  podpora zachovania tradičných hodnôt (ľudové zvyky, remeslá, umenie...)
ü  miestne ľudové slávnosti (dožinky, vinobrania, iné oberačkové slávností, fašiangové slávností)
ü  miestne remeselné zvyky (dni, slávnosti, prehliadky, výstavy...) – napríklad banícky Salamander v B. Štiavnici, korunovačné slávnosti v Bratislave, pálenie Jánskych ohňov...
ü  tradičné remeselné trhy podľa regiónov  -  hrnčiarstvo, keramika, kováčstvo
ü  folklórne hudobné festivaly
ü   ľudový rozprávači, živé obrazy, koledovanie, vítanie zimy, pálenie Moreny
ü  výstavy regionálneho umenia a amatérskych umelcov  -  maľby, výšivky, čipkárstvo, miestne výtvarne techniky...

stmeľovanie spoločenstva prostredníctvom kultúrnych hodnôt
ü  oživovanie miestnych dejín prostredníctvom rôznych druhov umenia (divadlo, koncerty, výstavy) – napríklad rôzne vystúpenia v dobových kostýmoch
ü  spoznávanie významných osôb regiónu a histórie  -  napríklad rôzne náučne chodníky (po stopách Ľ. Štúra), didaktické hry (pomocou mapiek a indícií hľadať miestne pamiatky)

kultivácia životného prostredia
ü  činnosti a aktivity na skrášlenie okolia  - napríklad súťaže o najkrajší balkón, predzáhradku, najkrajšiu vianočnú výzdobu
ü  ekologické aktivity -  úprava prostredia, separovaný zber
ü  poznanie a záchrana miestneho ekosystému  -  čistenie potokov, jazier, studničiek, náučne chodníky...
ü  činnosti a aktivity v prírode  -  napríklad Deň zeme, zber plodov a výtvory z nich...

hľadanie nových ciest kultúrny hodnôt k užívateľovi
ü  nové (moderné) činnosti a aktivity, ktoré by priviedli človeka k človeku:
· pripomínanie si významných dni a výročí (napríklad Deň úsmevu, povedzme vojne nie...)
· živé obrazy a sochy v uliciach miest a obcí
· flashmob (pozri text o flashmobe)
· happening (akčné umenie, v ktorom sa spájajú prvky divadla, hudobného koncertu, poézie a výtvarného umenia s cieľom aktívne zapojiť diváka do akcie  – môže mať rôznu obsahovú náplň  -  napríklad Deň radosti, Snúbenie jari...)
· pouličné výstavy umelecký diel (napríklad knihy z police do ulice - výstava kníh, grafiti)
· letné, zimné tvorivé dielne (maľovanie kraslíc, stavba snehuliaka, strašiakov do viníc...)
· činnosti a aktivity v miestnych kluboch, parkoch, námestiach...

metodické odporúčania k verejnej animácii
-  animáciu by sme nemali spájať len s dovolenkou a cestovným ruchom  -  mala by sa stať súčasťou bežného života ako nedirektívna (neprikazujúca) forma výchovy každého z nás
-  verejná animácia by mala viesť k osvojovaniu si kultúrnych hodnôt a k ich uplatňovaniu v medziľudských vzťahoch
-  verejná animácia by nemala skĺznuť do pozície poučujúceho
-  verejná animácia by mala ponúkať činnosti, aktivity, ktoré ponúkajú ľuďom určitý poznatok, postoj, zručnosť FORMOU OSOBNE PREŽITÉHO ZÁŽITKU