Správne právo – práve povedomie, vymáhateľnosť, vymožiteľnosť

Správne právo – práve povedomie, vymáhateľnosť, vymožiteľnosť

Pojmy pri správnom práve

Medzi pomenovania správneho práva patria administratívne právo a právo verejnej správy.

Charakteristiky práva

1. Právo je súbor všeobecne záväzných pravidiel správania sa, ktorý sa vyznačuje štátom uznávanou formou, ktorých dodržiavanie je vynútiteľne štátnou mocou.
2. Právo je súbor platných právnych noriem, pravidiel, ktorý vydáva štát, sú všeobecne záväzne, vynútiteľne štátnou mocou a dodržiavanie, ktorých sa sankcionalizuje.
3. Právo je subjektívna možnosť subjektu konať spôsobom aprobovaným právnou normou a domáhať sa ochrany tohto oprávnenia.
4. Právo je usporiadaný súbor právnych noriem platných na určitom území.
5. Právo je formálne zdieľaný, spoločenský a regulatívny systém, ktorý je vytváraný alebo uznávaný štátom na dosiahnutie určitých spoločenských cieľov a na presadenie a ochranu určitých všeobecných spoločenských záujmov , ktorého normy sú vynútiteľne štátnou mocou.

Právo je označenie pre rozličné nároky a voľnosti.

Právo sú skutočné spoločenské sily a vplyvy pôsobiace na vytváranie určitého právneho stavu.

Druhy práva

Právo môže byť objektívne a subjektívne, volebné, pod právom sa rozumejú ľudské práva, v minulosti sa právom nazývalo súdne konanie,

Charakteristika právnych noriem

Právne normy sú obsahom normatívnych právnych aktov alebo iných prameňov práva sú vyjadrené prostredníctvom normatívnych a permísivnych viet.

Charakteristika správy

Správa je spoločenské riadenie, ktoré má určité špecifické rysy a realizuje sa v špecifických formách.

Charakteristika správneho práva

Správne právo je osobitné odvetvie verejného práva, ktoré zahŕňa verejnoprávne normy upravujúce organizáciu a činnosť verejnej správy vrátane administratívno-právnych vzťahov, ktoré vznikajú medzi správnymi orgánmi, fyzickými osobami, právnickými osobami a správnymi orgánmi navzájom.

Charakteristika právneho vedomia

Právne vedomie je špecifická forma spoločenského vedomia predstavujúca súhrn právnych názorov, ideí a predstáv ľudí práve, v ktorých sa prejavuje ich vzťah k právu, poznanie a hodnotenie práva, ako aj požiadavky v oblasti tvorby a realizácie práva.

Predmet správneho práva

Predmetom správneho práva je verejná správa, ktoré zložkami sú štátna správa, územná a záujmová samospráva a ostatná verejná správa, ktorú prevažne vykonávajú verejnoprávne korporácie.

Pri predmete správneho práva musí byť splnená podmienka, že musí byť ovládaná administratívno-právnou metódou regulácie.

Pramene správneho práva

Pramene správneho práva sa delia na:

1. Vo formálnom zmysle

Štátom stanovené alebo uznávané formy práva, ktoré obsahujú normy jednotlivých právnych odvetví.

1. V materiálnom zmysle

Sú prírodné, geografické, demografické, sociálne, ekonomické, politické a technologické podmienky, ktoré ovplyvňujú tvorbu práva.

Výklad práva

Výkladom práva sa rozumie zisťovanie zmyslu a obsahu platných právnych noriem za účelom ich správneho používania. Výkladom zisťujeme nielen obsah, ale aj ich zmysel.

Subjekty správneho práva

Je potenciálny alebo skutočný účastník právnych vzťahov, ktorý je spôsobilý byť nositeľom práv a povinností.

Medzi subjekty správneho práva patria štát, orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, záujmová samospráva, verejnoprávne korporácie, právnické osoby a fyzické osoby.

Formy činnosti verejnej správy

Medzi formy činnosti verejnej správy patria normotvorné a pravnorealizačné činnosti, správne dohody, spoločensko-organizačne alebo technicko-organizačné opatrenia, technické operácie a kontrolné operácie.

Delenie právnej spôsobilosti

• Spôsobilosť na právne úkony

Spôsobilosť na právne úkony je spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti vlastnými právnymi úkonmi, vlastným právnym konaním a vo vlastnom mene nadobúdať, meniť a rušiť oprávnenia a brať na seba povinnosti, číže zakladať, meniť alebo rušiť právne vzťahy.

Spôsobilosť na právne úkony môže determinovať vek, duševné zdravie, profesia a vzdelanie.

Spôsobilosť na právne úkony je aktívna stránka právnej subjektivity.

Spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu nadobudajú fyzické osoby dovŕšením 18.roku života alebo staršie ako 16 rokov, ktoré majú povolenie súdu na uzavretie manželstva.

Plnoletej osobe možno vo výnimočných prípadoch obmedziť spôsobilosť na právne úkony a to v dôsledku duševnej poruchy alebo v dôsledku požívania omamných látok.

Za takú osobu konajú zákonní zástupcovia alebo súdom určení opatrovníci.

Termín svojprávnosť

Do roku 1950 termín svojprávnosť v Československu znamenala spôsobilosť k právnym činom.

Od roku 1950 boli používané pojmy svojprávnosť a spôsobilosť na právne úkony súčasne

Od roku 1964 bol používaný len 1 pojem a to spôsobilosť na právne úkony.

Od roku 2014 sa v Česku používa historický názov svojprávnosť.

 V Rakúsku od leta 2018 nahradil pojem svojprávnosť, pojem spôsobilosť na rozhodovanie a v niektorých termínoch aj pojem plnoletosť

• Deliktuálna spôsobilosť

Deliktuálna spôsobilosť je spôsobilosť mať právnu spôsobilosť za protiprávne konanie.

Spôsobilosť na protiprávne úkony môže mať osoba mladšia ako 18 rokov alebo osoba, ktorá trpí duševnou chorobou.

Podmienkou je schopnosť ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky.

Skutková podstata priestupku má 4 základne charakteristické znaky:

• Subjekt

Subjektom je páchateľ trestného činu, môže to byť len fyzická osoba, podmienkou je deliktuálna spôsobilosť, teda spôsobilosť na protiprávne konanie.

• Subjektívna stránka
• Objekt
• Objektívna stránka
• Procesná spôsobilosť

Procesná spôsobilosť je spôsobilosť byť účastníkom konania a vystupovať samostatne v konaní.

Procesná spôsobilosť znamená spôsobilosť účastníka samostatne vykonávať pred súdom procesné úkony.

Úplna procesná spôsobilosť vzniká dovŕšením 18.roku života pred dosiahnutím tohto veku úplná procesná spôsobilosť vzniká len uzavretím manželstva.

Systém správneho práva

Delenie systému správneho práva :

1. Všeobecnú časť

Všeobecná časť verejného práva je základom pre tvorbu, realizáciu a aplikáciu práva.

1. Osobitnú časť  

Osobitná časť verejného práva upravuje inštitúty typické pre určité odvetvie verejnej správy.

1. Správne právo hmotné

Správne právo hmotné upravuje napríklad práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. 

1. Správne právo procesné

Správne právo procesné upravuje procesné postupy subjektov.

1. Objektívne správne právo

Objektívne správne právo je súbor noriem správneho práva.

Objektívne právo dáva odpoveď na otázku, čo v danom prípade platí ako právo, aká právna norma v danom prípade platí, dáva odpoveď na otázku čo je v súlade s právom a čo je protiprávne.

Objektívne právo upravuje práva a povinnosti fyzických, pravnických osôb, ale aj štátu a jeho jednotlivých orgánov a jednotiek územnej samosprávy, objektívnym právom je jednotlivý právny predpis.

1. Subjektívne správne právo

Subjektívne správne právo je vyjadrenie správneho práva v konkrétnom prípade.

Subjektívne právo je moc odvode

Subjektívne právo je moc odvodená z právneho poriadku.

Klasifikácia subjektívneho správneho práva

1. Rodinné práva

Rodinné práva chránia záujmy súvisiace so sociálnymi a morálnymi rodinnými vzťahmi.

1. Majetkové práva

Majetkové práva sa vzťahujú k majetku.

1. Vecné práva

Vecné práva sú subjektívne práva zabezpečujúce panstvo nad vecou.

1. Záväzkové práva

Záväzkové práva sú subjektívne práva vyplývajúce zo vzťahu medzi veriteľom a dĺžníkom, ktorého predmetom je určité plnenie.

1. Dedičské práva

Dedičské práva sú subjektívne práva zabezpečujúce vstup do majetkových práv zomretej osoby.

1. Súkromné právo

Súkromné právo je časť právneho poriadku tradične zahŕňajúca občianske právo, obchodné právo a rodinné právo.

1. Verejné právo

Verejné právo je časť právneho poriadku zameraná na ochranu verejných vecí ako sú verejné inštitúcie a verejný poriadok.

1. Písané právo

Písané právo je tvorené právnymi normami zachytenými časovo stálym spôsobom na vhodnom substráte.

1. Nepísané právo

Nepísané právo nie je zachytené na vhodnom substráte, ale existuje a podáva sa iba ústnou tradíciou a v nepriamych zdrojoch napríklad odborná právnická literatúra.

1. Pozitívne právo

Pozitívne právo je také objektívne právo, ktoré sa dá odvodiť v danej dobe platného systému právnych noriem.

1. Prirodzené právo

Prirodzené právo je právo, ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi, nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva.

1. Štátne právo

Štátne právo je súhrn právnych noriem, ktoré upravujú spoločenské vzťahy spojené s realizáciou štátnej moci.

Pramene správneho práva

 Prameňom správneho práva sú všeobecné záväzné právne predpisy, ktoré sú vydané štátnymi orgánmi.

Medzi pramene správneho práva patria normatívne právne akty, právna obyčaj, pravnotvorný precedens, normatívna zmluva a ostatné pramene

Druhy prameňov správneho práva

1. Normatívne záväzné právne akty

Medzi normatívne záväzné právne akty patria ústava, nariadenia vlády, vyhlášky, výnosy, všeobecné záväzne nariadenia obcí a vyšších územných celkov a vyhlášky krajských a obvodných úradov.

1. Právna obyčaj

Právna obyčaj je pravidlo, ktoré vzniklo z dlho používanej tradície a postupom času sa začalo pokladať za záväzok

1. Právotvorný precedens

Právotvorný precedens je primárne riešenie nejakého prípadu, ktoré pre svoju prvotnosť a novosť sa stáva záväzné pre všetky prípady v budúcnosti.

1. Normatívna zmluva

Normatívna zmluva je hlavný prameň medzinárodného práva hlavne medzinárodné zmluvy.

Je druhom zmluvy, ktorej ustanovenia majú všeobecnú normatívnu povahu a obsahujú právne normy ako všeobecné záväzné pravidlá správania sa

1. Právne záväzné akty Európskej únie a Európskych spoločenstiev

Medzi právne záväzné akty Európskej únie a Európskych spoločenstiev patria nariadenia Rady a komisie, smernice Európskeho parlamentu a smernice Rady a komisie.

Normatívny správny akt

Normatívny správny akt je všeobecne záväzným právnym predpisom , ktorého pôvodcom je orgán výkonnej správy.

Individuálny správny akt

Individuálny správny akt je síce vydaný orgánom verejnej správy, ale nie je prameňom správneho práva.

Delenie individuálnych správnych aktov

1. Konštitutívne individuálne správne akty

Konštitutívne individuálne správne akty zakladajú, menia alebo rušia správnoprávne vzťahy.

1. Deklaratórne individuálne správne akty

Deklaratórne individuálne správne akty autoritatívne potvrdzujú existenciu alebo neexistenciu správnoprávneho vzťahu alebo vzťahov.

1. Hybridné individuálne správne akty

Hybridné individuálne správne akty deklarujú určitý právny stav a zároveň tým konštitutívne pôsobia na iný právny vzťah. Je to kombináciu konštitutívneho a deklaratórneho individuálneho správneho aktu.

Vymožiteľnosť práva vo verejnej správe

1. Riadne a mimoriadne opravné prostriedky
2. Inštančnosť a hierarchické usporiadanie
3. Sťažnosti a petície
4. Súdna ochrana

Vymáhateľnosť vs. vymožiteľnosť práva

 Vymáhateľnosť práva znamená proces vymáhania práva istým subjektom

Vymožiteľnosť práva znamená výsledok procesu vymáhania práva teda o nejakom finálnom stave tohto procesu, čí už je v konečnom dôsledku úspešný alebo neúspešný. 

Nečinnosť vo verejnej správe

Ak orgán verejnej správy nekoná napriek tomu, že má byť aktívny na základe zákonov alebo ústavy.

Nečinnosťou orgánov verejnej správy treba rozumieť nielen jeho absolútnu nečinnosť, ale aj porušovanie určitého práva.

Opatrenia na nečinnosť orgánov verejnej správy

• Devolúcia kompetencie
• Lehota na vybavenie
• Fikcia pozitívneho rozhodnutia
• Fikcia negatívneho rozhodnutia
• Sťažnosť na nečinnosť
• Disciplinárna zodpovednosť
• Pokuta za nečinnosť
• Príkaz konať 

Kodifikácia správneho práva

Špecifikom správneho práva je, že ako celok kodifikované. Normy správneho práva hmotného sú obsiahnuté v desiatkach zákonov pre jednotlivé odvetvia verejnej správy. Do počtu a rozsahu tvoria najväčšiu časť slovenského práva. Príkladom sú zákony z jednotlivých odvetví verejnej správy.

Naproti tomu správne právo procesné je čiastočne kodifikované Správny poriadkom.