Trest smrti – áno či nie?

Spoločenské vedy » Právo

Autor: ofelia (19)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 20.06.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 923 slov
Počet zobrazení: 1 446
Tlačení: 133
Uložení: 130

Trest smrti – áno či nie?

ÚVOD

Slovo poprava vo mne vždycky vzbudzovalo hrôzu a strach. Ako by som počul krutosť a hrôzu jeden z najstrašnejších spôsobov, ako skončí ľudský život. A práve poprava znamená trest smrti – odsúdený väzeň bude právoplatne zbavený svojho života. Moderná definícia trestu smrti ako takého: je to prostriedok štátneho donucovania, ktorý slúži k ochrane záujmov spoločnosti, ústavného zriadenia a práv oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb; jeho účelom je predovšetkým chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť im v ďalšom páchaní zločinnosti a pokiaľ možno napraviť ich a prevychovať tak, aby byli schopný sa začleniť späť medzi ľudskú spoločnosť a viesť riadny život, a tím v podstate pôsobiť výchovne i na ostatní. Nemal by mať len represívnu funkciu – čo u trestu smrti je represia totálna a čo je vykonané, je nezvratné.

Trest smrti je legitímnym nástrojom spravodlivosti už od samotného počiatku ľudstva. Každá spoločnosť v dejinách sa celkom oprávnene obávala o svoje bezpečie a dobro a blaho spoločenstva, preto vydala množstvo zákonných predpisov, ktoré obvykle obsahovali udelenie trestu smrti, pretože to vtedajším zákonodarcom i celej spoločnosti prišlo normálne, prirodzené a spravodlivé. Snáď najznámejším počinom v tejto oblasti je pre nás zákonník babylonského panovníka z Mezopotámie Chammurabiho, fungujúceho na princípe „oko za oko, zub za zub“ – miesto spravodlivého trestu je teda zreteľne presadzovaná akási „spravodlivá pomsta“, odstupňovaná podľa spoločenského postavenia a prestíže páchateľa i obetí.

SÚČASNÝ STAV

V mnohých štátoch USA, v Číne, Saudskej Arábii či Iráne ešte existuje trest smrti. Celosvetové diskusie o treste smrti nabrali na intenzite po decembrovej poprave bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna. 31. januára 2007 (nedávno) Európska únia vyzvala vlády všetkých krajín, ktoré ešte nezrušili trest smrti, aby tak urobili a podporili tým okamžité vyhlásenie moratória na tento druh trestu. Nemecké predsedníctvo vydalo toto vyhlásenie v mene EÚ pri príležitosti 3. Svetového kongresu proti trestu smrti. EÚ sa zasadzuje za úplné zrušenie trestu smrti za akýchkoľvek okolností a podľa dnešného vyhlásenia má v úmysle pokračovať v týchto snahách, pretože považuje tento trest za krutý a neľudský. Berlín obzvlášť kritizuje vykonávanie trestu smrti v prípade mladistvých, ktoré sa praktizuje ešte stále v niekoľkých krajinách. Nemecké predsedníctvo tiež pripomína, že hrozba trestu smrti nemá odstrašujúci účinok na páchateľov. EÚ je presvedčená, že jeho zrušenie prispeje k tomu, aby mala ľudská dôstojnosť väčšiu hodnotu, a takisto to podporí uplatňovanie ľudských práv.

Napriek pokrokom dosiahnutým v uplynulých rokoch nemecké predsedníctvo so znepokojením sleduje pretrvávajúcu diskusiu o obnovení trestu smrti, ktorá sa rozpútala v niektorých krajinách. Trest smrti doteraz úplne zrušilo 88 štátov. V 11 krajinách si ho ponechali pre mimoriadne zločiny, ďalších 29 krajín trest smrti síce nezrušilo, ale za uplynulých desať rokov tam nikoho nepopravili. Trest smrti sa aj naďalej udeľuje v 69 krajinách sveta, vrátane Saudskej Arábie, Číny alebo Afganistanu. Poslednou krajinou, ktorá úplne zrušila trest smrti, boli v júni minulého roku Filipíny. Podľa údajov Amnesty International v roku 2005 skončilo na popraviskách 22 štátov dovedna 2148 ľudí.

Napríklad vo Veľkej Británii by trest smrti znovu zaviedlo 72 % občanov.
U nás sú najväčšími propagátormi tohto trestu extrémistické strany. Argumenty pre trest smrti sú hlavne dokonalá ochrana pred extrémne nebezpečnými jedincami. Kalkuluje sa aj s tým, že likvidácia človeka vyjde lacnejšie ako doživotné väzenie, ale všetky náklady spojené s procesom, v ktorom je trest smrti vynesený, dosahujú vysokých čiastok. Naopak jeho odporcovia zdôrazňujú, že nikto nemá právo zbaviť iného človeka života. Ale k poprave bývajú odsúdení práve vrahovia, ktorí tiež nemali právo zabíjať.

Proti trestu smrti hovorí tiež možnosť justičného omylu. Aj keď by k nemu nemalo dochádzať, stáva sa to. V USA bolo za posledných 90 rokov popravených viac ako 20 nevinných a aj u nás bolo smrťou potrestaných nespravodlivo mnoho osôb, hlavne z politických dôvodov. Mnohí ľudia hovoria o tom, že po zrušení trestu smrti v roku 1989, vzrástol počet vrážd. Dôvodom má byť práve absencia trestu smrti, ktorý by mal odstrašujúci účinok. Bohužiaľ, pohľad na štatistiky hovorí, že po prevrate nestúpol iba počet vrážd, ale kriminalita celkovo. Nárast trestnej činnosti nastal predovšetkým v dôsledku zmeny politického systému, a tiež orientáciou spoločnosti na materiálne hodnoty. To potvrdzuje fakt, že podiel počtu vrážd zo zištnosti stúpol za posledných 10 rokov o 20 %.

TREST SMRTI – ARGUMENTY PRE A PROTI

Čo je horšie? Väzenie alebo smrť?“ Na túto otázku hľadalo už veľa ľudí odpoveď, ale bez úspechu. Je to tým že nikto nevie čo bude po smrti, „bude to peklo alebo vykúpenie? Či už v podobe raju alebo v podobe toho že po smrti nebude nič“ A tak sa teda sám seba pýtam: čo je lepšie? Vybrať si smrť alebo doživotné trápenie sa vo väzení?

Naozaj nezávidím nikomu kto takéto rozhodovanie musí zažiť. Na druhej strane je však pravda že akcia nepredchádza reakcií. Je naozaj ťažké písať o takejto téme, ale ako všetko ostatné aj toto je súčasťou života ktorý žijeme, či už je to život spravodlivý alebo nie. Treba priznať, že história i názor verejnosti (ako vyplýva z prieskumov verejnej mienky uskutočnených bezprostredne pred alebo po zrušení trestu smrti) sú trestu smrti nie priaznivo naklonené.

Osobne sa nestaviam proti trestu smrti en bloc (ak by niekomu povraždili celú rodinu a aj napriek tomu by bol proti poprave, tak potom by som dal pred ním klobúk dole), ale chápem všetky argumenty proti tomuto trestu. Stručne teda zhrniem pre a proti.

Pravidlo kompenzácie hovorí, že je spravodlivé zladiť trest so závažnosťou zločinu, podľa neho sa teda vylučuje ukladanie trestu smrti za iné skutky ako vražda. Ukladanie hrdelného trestu napríklad za krádež môže byť kontraproduktívne, ak za samotné lúpenie hrozí smrť, zlodejovi neprekáža, ak odstráni svedkov, možnosť jeho odhalenia sa zníži. Odporcovia tohto pravidla argumentujú tým, že je iba skrytou formou pomsty a samotný zločin už neodčiní. Odporcovia veria v nápravu zločinca.

Trest smrti ako ochrana spoločnosti, likvidácia nebezpečných jedincov definitívne vylúči ich ďalšiu trestnú činnosť (vzburami a vraždami vo väzení počnúc a útekom z väzenia končiac, po príklady netreba chodiť ďaleko – vzbura a útek väzňov v Leopoldove v roku 1990 s vodcom skupiny Tiborom Polgárym). Otázne je, či zvýšenie (teoretické) bezpečnosti spoločnosti je vhodné aj za cenu prípadných justičných omylov.

Samotné justičné omyly sú asi najvyššou kartou odporcov, analýza DNA najmä v poslednom období preukázala nevinu viacerých väzňov v USA odsúdených na trest smrti. Možnosti analýzy DNA však čiastočne hrajú do karát aj obhajcom, keďže môžu argumentovať vyššou presnosťou určenia vinníka. Pri všetkých trestných činoch však nie sú zaistené stopy DNA páchateľa. Popravenie nevinného je však v každom prípade neospravedlniteľný akt a je absurdné komparovať ho s úmrtiami pri autonehodách. Odstrašujúci efekt trestu smrti nebol nikdy dokázaný a žiadna krajina, ktorá zrušila tento trest, nezaznamenala nárast vrážd. Relevantná korelácia medzi trestom smrti a počtom vrážd jednoducho neexistuje.

Morálny odporcovia argumentujú tým, že človek nemá právo nikomu zobrať život, často však títo odporcovia sú zároveň bojovníci za práva ženy na voľbu v otázke interrupcie. Logicky sa to vylučuje. Častý argument obhajcov je založený na ekonomických otázkach a skutočnosti, že trest smrti je lacnejší ako doživotné väzenie. V demokratických krajinách, kde sa dodržiava procesné právo, nie je táto skutočnosť pravdivá. Po prvé, samotný odsúdenec trávi mnoho rokov vo väzení a absolvuje mnoho opravných a odvolacích konaní. Obhajcovia odsúdeného hrajú hlavne obštrukčne o čas, čo je pochopiteľné.

Poprava (vrátane celého odvolacieho procesu) tak celkovo vyjde o mnoho viac ako doživotné väzenie. V súčasnosti používaná smrtiaca injekcia je síce ekonomicky výhodnejšia ako elektrické kreslo či plynová komora. (V Marylande zistili, že jedna poprava v plynovej komore stojí 7 miliónov dolárov, náklady na väznenie jednej osoby po dobu štyridsať rokov sú 560 000 dolárov). Celkové náklady sú však neúmerne vysoké. Ekonomická výhodnosť teda obstojí iba v rozvojových krajinách, kde často medzi odsúdením a popravou prejde iba okamih. Vyvstáva však otázka náhrady trestu smrti a skutočnosť, či je doživotný trest bez možnosti prepustenia vôbec racionálny.

Ak ide pri treste nielen o potrestanie, ale aj o snahu napraviť zločinca, tak potom doživotie nemá racionálny zmysel. Mnohé, hlavne európske krajiny, preto nastúpili cestu zmierňovania trestov vo svojich zákonníkoch. Sú to hlavne socialisticky orientované krajiny (ako Švédsko), ktoré vychádzajú z učenia J.J. Rousseaua, ktorý tvrdil, že človek je vo svojej podstate dobrý a zločincom sa stáva iba vplyvom spoločnosti. V niektorých extrémnych (a absurdných prípadoch) sú dokonca zločinci braní ako obete (systému). Doživotné väzenie by sa však malo ponechať ako výnimočný trest pre brutálne zločiny (ako jediná zodpovedná alternatíva k trestu smrti). Problém nastáva v prípade skupiny nebezpečných a nenapraviteľných zločincov, ktorých niekedy nazývajú aj sociálne netvory. Väčšina ľudí by pravdepodobne súhlasila s popravou masových a brutálnych vrahov. Posledným bodom je trest smrti za výnimočných okolností, teda počas vojnového stavu, v tomto prípade je viacero krajín benevolentnejších a počítajú s eventualitou dočasného obnovenia hrdelného trestu.

Abolicionizmus proti trestu smrti

Argumenty proti trestu smrti:
- každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť,
- porušovanie ľudských práv,
- trest smrti by nemal byť v demokratickej spoločnosti, kde neplatí zásada pomstiť smrť smrťou (oko za oko),

- justičné omyly,
- sklon k udeľovaniu trestu smrti určitým etnickým skupinám,
- odplata, krvná pomsta,
- nie je účinný, ak nie je dostatočne odstrašujúci,
- môže mať opačný účinok (teroristi → hrdinovia),
- necivilizovaný, barbarský čin,
- považovaný za vraždu.

Mortikalizmus je smer zastávajúci trest smrti

Argumenty pre trest smrti:

- živiť doživotných väzňov vo väzniciach je finančne nákladné → šetrenie,
- dobré pre chorobných masových vrahov, nevyliečiteľných recidivistov a delikventov,
- satisfakcia pre pozostalých,
- oprávnená forma odplaty, uspokojenie, zdá sa byť spravodlivý,
- pôsobí odstrašujúco.

ZÁVER

Ak by som sa mal vyjadriť, aký je môj názor na túto problematiku, tak by som sa priklonila k názoru, že trest smrti by mal byť v niektorých prípadoch povolený. Trest smrti nie je nástroj na výstrahu ale na riešenie. Na absolútnu elimináciu určitých ľudí zo spoločnosti. Myslím tým niekoľkonásobných vrahov. Každý má právo no ľudský život. No, čo v prípade, ak tento človek odoprel toto právo iným ľuďom? Niektorí ľudia odsudzujú trest smrti, pretože si tvrdia, že pre takýchto zločincov je doživotný trest horší ako smrť. S týmto nesúhlasím, pretože podľa mňa takíto ľudia, ktorí dokážu chladnokrvne usmrtiť niekoľkých ľudí si naozaj zaslúžia trest smrti, keďže náprava tu už asi nie je možná. A zaslúži si takýto človek žiť si relatívne spokojne vo väzení, dostávať trikrát denne stravu, pozerať televízor, chodiť na vychádzky atď. a to všetko z našich daní, medzi iným aj daní ľudí, ktorí „vďaka“ nemu prišli o svojich najbližších? Je teda trest smrti konzervatívny? Vychádzajúc z idei konzervativizmu, že treba ctiť tradície a uchovávať to, čo sa osvedčilo, v letmom pohľade do histórie vidieť, že trest smrti ako nástroj nápravy a prevencie kriminality sa pravdepodobne neosvedčil. V určitých špeciálnych prípadoch je možné ho aplikovať, ale skutočne iba ako výnimočný (teda v žiadnom prípade nie bežný) trest.

Na záver dostali sme sa do obdobia kedy žijeme pod neustálym tlakom a ťarchou stúpajúcej kriminality, sexuálnych útokov na deti, rastúcej drogovej mašinérie, terorizme, práve tieto chladnokrvné zločiny sa neraz stretávajú s nespravodlivým trestaním a zároveň sú hlavnou príčinou na zamyslenie znovu schválenie trestu smrti vo výnimočných prípadov (Anders Breivik, masaker na ostrove Utoya). Odsúdiť niekoho na stratu života znamená určiť, že tento človek už nemá nijakú nádej na nápravu nejakých svojich činov. Rad by som zopakovala, že práve v tomto bode argumenty prudko na seba narážajú a utvrdzujú sa v neplodných protikladoch.

V tomto bode však nikto z nás nemôže rozhodnúť, lebo sme súčasne sudcom aj stránkou. Bez absolútnej neviny niet najvyššieho sudcu. My všetci sme však vo svojom živote robili aj zlo. Niet spravodlivých ľudí, sú len srdcia, ktorým viac alebo menej chýba spravodlivosť. Tomu nás učí náš život a to nám aj dovoľuje, aby sme do svojich činov vložili občas kúsok dobra, ktoré čiastočne odčiní zlo, ktoré sme priviedli na svet. Právo žiť je súčasne možnosť napraviť minulé zlo, a je to prirodzené právo každého človeka, aj toho najskazenejšieho.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Právo

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu