Rodinné právo – Rodinné právo, manželstvo, rodina, rozvod, spôsobilosť na manželstvo, deti, rodičia

Rodinné právo – Rodinné právo, manželstvo, rodina, rozvod, spôsobilosť na manželstvo, deti, rodičia

1. Aká je Charakteristika rodinného práva?

Rodinné právo upravuje najmä práva a povinnosti osobnej povahy medzi manželmi, medzi rodičmi, medzi deťmi a medzi ďalšími členmi rodiny.

Rodinné právo je súhrn právnych noriem upravujúcich osobné vzťahy a niektoré nimi súvisiace a nimi podmienené vzťahy majetkovej povahy medzi snúbencami a následne manželmi, medzi rodičmi a ich deťmi ako aj vzťahy napodobňujúce alebo nahrádzajúce vzťahy rodičov a detí.

V objektívnom slova zmysle rodinné právo je súhrn právnych predpisov a noriem

V subjektívnom slova zmysle rodinné právo sú jednotlivé práva a povinnosti vyplývajúce subjektom rodinného práva z právnych noriem.

Slovenské rodinné právo považuje za základnú jednotku spoločnosti práve rodinu tvorenú mužom- ženou- dieťaťom.

V rodinnom práve iných krajín sa za istý druh nerodinného zväzku považuje aj spolužitie muža a muža alebo ženy a ženy.

Rodinné právo obsahuje súhrn právnych predpisov, ich predmetom sú práva a povinnosti osôb vystupujúcich v rôznych rolách v rodine a vo spoločnostiach rodiny obdobných. Jedná sa predovšetkým o úpravu práv a povinnosti medzi manželmi navzájom, medzi rodičmi a deťmi a medzi deťmi a ostatnými osobami.

1. Aká je Charakteristika všeobecného princípu rodinného práva?

Pojmom princíp určitého právneho odvetvia sa rozumie súbor obecných právnych kategórii, ktoré treba formulovať na základe teoretického zovšeobecnenia tých Charakteristík spoločenských vzťahov, ktoré sú pre právnu reguláciu týchto vzťahov zásadné. 

1. Čo je predmetom rodinného práva?

Predmetom rodinného práva sú rodinnoprávne vzťahy.

1. Aké sú 3 základné druhy rodinnoprávnych vzťahov?

Medzi tri základné druhy rodinnoprávnych vzťahov patria:

1. Vzťahy medzi manželmi
2. Vzťahy medzi rodičmi a deťmi
3. Vzťahy náhradnej rodinnej výchovy
4. Aké je postavenie rodinného práva v systéme práva?

Postavenie rodinného práva v systéme práva je nasledujúce:

1. Rodinné právo je samostatné právne odvetvie
2. Úzka spojitosť s občianskym právom
3. Osobitná oblasť práva súkromného s mnohými prvkami verejného práva
4. Aká je Charakteristika pojmu rodina?

Rodina je primárna skupina, s ktorou sa jedinec na svete stretáva. Etymologický základ slova pochádza z rímskeho výrazu familia. V slovenskom jazyku má slovo rodina základ v slove rod.

Sociológovia vysvetľujú rodinu ako skupinu osôb, ktorá je vzájomne prepojená pokrvnými zväzkami, prípadne zväzkom manželským a ich primárna funkcia je starostlivosť a výchova detí, pričom základnú rodinu tvorí otec, matka a deti.

Peter MurdoCk uverejnil v roku 1949 definíciu rodiny, ktorú založil na 4 základných univerzálnych znakoch

Rodina je založená na 4 základných univerzálnych znakoch

1. Rodina je založená na sexuálnom spolužití rodičov
2. Rodina je založená na legitímnej reprodukcii potomstva
3. Rodina je založená na starostlivosti o deti a zodpovednosti za ich výchovu
4. Rodina je založená na účel ekonomickej spotreby

Rodina je považovaná za najzákladnejšiu bunku spoločnosti. Ide o skupinu ľudí, ktorí sú navzájom spojení a to nielen manželskými a príbuzenskými vzťahmi, ale aj partnerstvom vytvoreným mimo inštitútu manželstva.

Je to najdôležitejšia skupina ľudí, v ktorej človek žije. V rodine dochádza k uspokojovaniu fyzických, psychických a sociálnych potrieb.

Rodina je spojenie dvoch partnerov za účelom spoločného života s Cieľom vychovania detí.

V rodine sa objavujú najrozmanitejšie sociálne interakcie, ktoré sú v rámci nej jedinečné.

Rodina je definovaná najmä:

1. Vzťahmi medzi manželmi, medzi súrodencami, medzi rodičmi a deťmi, vzťahmi so širšou rodinou
2. Zabezpečovaním ochrany a starostlivosti o členov rodiny
3. Zamestnanie, ekonomické hospodárenie rodiny, zabezpečenie jedla, oblečenia, tepla, hygieny a bývania
4. Vytváraním bezpečia v rodine
5. Napĺňanie vývinových potrieb

Naposledy rodinu definoval Obecný zákon občiansky z roku 1811

Rodinou sa rozumejú rodičia so všetkými svojimi potomkami. Pomer medzi týmito osobami sa nazýva príbuzenstvom, pomer, ktorý vzniká medzi jedným manželom a príbuzným druhého manžela sa nazýva švagorstvom. 

1. Do akého systému patrí rodinné právo?

Rodinné právo patrí do systému všeobecného súkromného práva t.j. do občianskeho práva.

1. Čo znamenajú rodinno-právne vzťahy?

Rodinno-právne vzťahy znamenajú vzájomné práva a povinnosti detí a rodičov.

1. Čo znamená vzájomnosť práv?

Vzájomnosť práv znamená právo dieťaťa, ktoré zodpovedá povinnosti rodiča a naopak. Často to, čo je právom rodiča je aj jeho povinnosťou.

1. V akom zákone sú upravené rodinnoprávne vzťahy vo vyspelých krajinách?

 Rodinnoprávne vzťahy sú upravené v občianskych zákonníkoch.

1. Aké sú Charakteristické znaky rodinného práva?

Medzi Charakteristické znaky rodinného práva patria:

1. Vznik právnych vzťahov priamo zo zákona
2. Viazanosť na subjekty
3. Nemožno právami a povinnosťami rodinného práva disponovať
4. Sú premlčateľné
5. Nie sú predmetom dedenia
6. Chýba im vynútiteľnosť
7. Aká je Charakteristika týchto znakov rodinného práva?
8. Vznik právnych vzťahov priamo zo zákona

Práva a povinnosti z rodinnoprávnych vzťahov nemožno vylúčiť alebo upraviť odlišne, pretože tak ukladá priamo zákon.

1. Viazanosť na subjekty

Viazanosť na subjekty znamená, že tieto práva a povinnosti patria len a len konkrétne určeným osobám. 

1. Nemožno právami a povinnosťami rodinného práva disponovať

Rodinné práva nemožno previesť, vzdať si ich a to platí aj pre majetkové práva.

1. Sú premlčateľné

Napríklad právo na výživné sa nepremlčuje. Premlčať sa dajú len jednotlivé opakujúce sa plnenia. 

1. Nie sú predmetom dedenia

Toto podobne platí pre majetkové práva v rodinnom práve.

1. Chýba im vynútiteľnosť

Nemožno sa ich domáhať na súde a uložiť za ich porušenie sankciu. Jedinou nepriamou sankciou je pozastavenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností alebo odňatie dieťaťa od rodiča.

1. Aké sú špecifické znaky rodinného práva?

Medzi špecifické znaky rodinného práva patria:

1. Prítomnosť osobného prvku v rodinných vzťahoch
2. Dôležité miesto pri realizácii rodinnoprávnych vzťahov majú morálne normy
3. faktické vzťahy
4. dlhotrvajúce vzťahy
5. častá imperatívnosť noriem a prítomnosť neobvyklých procesných pravidiel
6. Aké sú základné princípy uplatňujúce sa v rodinnom práve?

Medzi základné princípy uplatňujúce sa v rodinnom práve patria:

1. Princíp blaha dieťaťa
2. princíp rovnosti subjektov rodinného práva
3. princíp solidarity
4. princíp zvýšenej ochrany manželstva a rodičovstva
5. Akým je hlavnom prameňom rodinného práva?

Hlavným prameňom rodinného práva je Zákon o rodine.

1. Aké sú ďalšie pramene rodinného práva?

Medzi ďalšie pramene rodinného práva patria

1. Občiansky zákonník a ústava Slovenskej republiky
2. Civilný mimosporový poriadok
3. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom
4. Zákon o matrikách
5. Zákon o mene a priezvisku
6. Zákon o náhradnom výživnom
7. Zákon o sociálnej pomoci
8. Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa
9. Zákon o sociálnom poistení
10. Zákon o rodičovskom príspevku
11. Z koľkých časti sa skladá Zákon o rodine?

 Zákon o rodine sa skladá zo 6 časti.

1. Aké sú to časti?

Týmito časťami Zákona o rodine sú:

1. Základné zásady, články
2. Manželstvo
3. Vzťahy medzi rodičmi, deťmi a ostatnými príbuznými
4. Výživné
5. Určenie otcovstva a osvojenie
6. Spoločné, prechodné a zrušovacie ustanovenia
7. Aké sú hlavné zásady rodinného práva?

Medzi hlavné zásady rodinného práva patria:

1. Zásada heterosexuality- manželstvo muža a ženy
2. Rodina je základná bunka spoločnosti- Chráni všetky jej slobody
3. Rodičovstvo je spoločnosťou uznávaným posolstvom muža a ženy
4. Vzájomná pomoc členov rodiny
5. Aká je základná Charakteristika týchto zásad
6. Zásada heterosexuality

Spoločnosť tento jednostranný zväzok všestranne Chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

1. Rodina je základná bunka spoločnosti

Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne Chráni.

1. Rodičovstvo je spoločnosťou uznávaným posolstvom muža a ženy

Spoločnosť uznáva, že pre všestranný vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej matkou a otcom dieťaťa.

Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností

1. Vzájomná pomoc členov rodiny

Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

Rodičovské práva a povinnosti patria všetkým rodičom.

1. Aké percento súdnych pojednávaní tvoria súdne pojednávania tykajúce sa rodinného práva?

Súdne pojednávania tykajúce sa rodinného práva tvoria 13,6 % zo všetkých súdnych pojednávaní.

1. Aké je percentuálne zastúpenie súdnych pojednávaní čo sa týka jednotlivých podkategórii rodinného práva?

Percentuálne zastúpenie súdnych pojednávaní čo sa týka jednotlivých podkategórii rodinného práva je nasledujúce:

1. Vyživovacie povinnosti- 4,2 % zo všetkých súdnych pojednávaní rodinného práva
2. Starostlivosť o maloletých- 3 % zo všetkých súdnych pojednávaní rodinného práva
3. Rozvody- 2,8 % zo všetkých súdnych pojednávaní rodinného práva
4. Ostatné oblasti rodinného práva- 3,6 % zo všetkých súdnych pojednávaní rodinného práva
5. Aké sú subjekty rodinnoprávnych vzťahov?

Subjektmi rodinnoprávnych vzťahov sú fyzické osoby výnimočne právnické osoby.

1. Čo je predmetom rodinnoprávnych vzťahov?

Priamym predmetom je ľudské správanie, nepriamym predmetom je to čoho sa správanie týka.

1. Aká je Charakteristika pojmu manželstvo?

Manželstvo je trvalý zväzok muža a ženy, ktorý vznikol zákonom stanoveným spôsobom, ktorého hlavným Cieľom je založenie rodiny a riadna výchova detí.

K uzatvoreniu manželstva môžu mať ľudia rôzne dôvody a to zdravotné, ekonomické alebo psychologické.

1. Aká je ochrana manželstva zo strany štátu?

Ochrana manželstva zo strany štátu spočíva právnej ochrane a hmotnej podpore.

1. Aký je priebeh vzniku manželstva?

Manželstvo vzniká súhlasným vyhlásením snúbencov, vyhlásenie manželstva sa koná verejne a slávnostne za prítomnosti dvoch svedkov pred orgánom obce alebo registrovanej Cirkvi alebo registrovanej náboženskej spoločnosti.

1. Aký je princíp uzavretia manželstva pred matričným úradom?

Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia snúbenci na matričnom úrade určenom pre obvod, v ktorom jeden z nich má trvalý pobyt, pred starostom alebo primátom, pred povereným poslancom obecného zastupiteľstva za prítomnosti matrikára.

Matričný úrad môže povoliť uzavretie manželstva pred iným matričným úradom a na ktoromkoľvek inom vhodnom mieste.

Ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, manželstvo je možné uzavrieť pred ktorýmkoľvek matričným úradom a na ktoromkoľvek vhodnom mieste bez vyžadovania súhlasu matričného úradu.

1. Aký je princíp uzavretia manželstva pred orgánom Cirkvi?

Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia snúbenci pred osobou vykonávajúcou činnosť duchovného registrovanej Cirkvi alebo náboženskej spoločnosti ako príslušným orgánom.

Manželstvo pred orgánom Cirkvi sa uzaviera v kostole alebo na inom vhodnom mieste určenom vnútornými predpismi Cirkvi.

Ak je život jeden zo snúbencov priamo ohrozený, manželstvo možno uzavrieť na ktoromkoľvek vhodnom mieste.

Orgán Cirkvi, pred ktorým bolo manželstvo uzavreté, je povinný do 3 pracovných dní doručiť zápisnicu o uzavretí manželstva.

1. Aké sú vyhlásenia, ktoré sú povinní predložiť snúbenci pred uzavretím manželstva?

Snúbenci sú povinní predložiť nasledujúce vyhlásenia:

1. Nie sú im známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva
2. Poznajú svoj zdravotný stav
3. Priezvisko jedného z nich bude ich spoločné priezvisko alebo si ponechajú svoje doterajšie priezvisko
4. Aké sú hlavné podmienky vzniku manželstva?

Medzi hlavné podmienky vzniku manželstva patria:

1. Vek nad 18 rokov
2. Muž a žena musia byť právne slobodní
3. Miesto sobáša je určený štátom
4. Len oprávnení ľudia môžu vykonať sobáš
5. Platí tam rovnosť Cirkevného a Civilného sobáša
6. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí
7. Manželia by mali poznať svoj zdravotný stav, Charakter navzájom
8. Ako je to s menom pri manželstve?

Muž môže prijať ženine priezvisko alebo žena mužovo priezvisko, manželia si môžu nechať priezvisko za slobodna, manželia meno dieťaťa musia určiť.

1. Aké sú prekážky pri uzatváraní manželstva?

Medzi prekážky pri uzatváraní manželstva patria:

1. Blízky príbuzenský vzťah
2. Maloletosť
3. Nespôsobilosť na právne úkony
4. Bigamia
5. Aké sú okolnosti zániku manželstva?

Medzi okolnosti zániku manželstva patria:

1. Smrť manžela alebo manželky
2. Rozvod
3. Vyhlásenie manželstva za neplatné
4. Kedy je vyhlásenie manželstva považované za neplatné?

Vyhlásenie manželstva je považované za neplatné v nasledujúcich prípadoch:

1. Ak nebolo uzavreté slobodne, vážne a zrozumiteľne
2. Ak ho uzavrie osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony
3. Ak ho uzavrie osoba, ktorá je už v manželstve s inou osobou
4. Kedy manželstvo nevznikne?

Manželstvo nevznikne v nasledujúcich prípadoch:

1. Ak vyhlásenie manželstva bolo vynútené
2. Ak ho uzavrie osoba mladšia ako 16 rokov
3. Ak vyhlásenie manželstva bolo pred neregistrovanou Cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou alebo neoprávnenou osobou
4. Aké sú rodičovské práva a povinnosti?

Medzi rodičovské práva a povinnosti patria:

1. Vyživovacia povinnosť
2. Zastupovanie detí
3. Spravovanie majetku
4. Dokedy je vyživovacia povinnosť rodičom voči deťom?

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je do osamostatnenie, počas školy do 26. Roku

1. Aké sú druhy vyživovacích povinností?

Medzi druhy vyživovacích povinností patria:

1. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
2. Vyživovacia povinnosť detí k rodičom
3. Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými
4. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
5. Príspevok na výživu rozvedeného manžela
6. Príspevok na výživu a úhradu nákladov nevydatej matke
7. Aké sú Charakteristické znaky vyživovacích povinností?
8. Vyživovacia povinnosť rodičom k deťom

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

1. Vyživovacia povinnosť detí k rodičom

Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopnosti, možností a majetkových pomerov k schopnostiam.

1. Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými

Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú.

1. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní , súd na návrh jedného z manželov určí jej rozsah, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.

1. Príspevok na výživu rozvedeného manžela

Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopnosti, možností a majetkových pomerov.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie do 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. 

1. Príspevok na výživu a úhradu nákladov nevydatej matke

Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

1. Čo je povinný urobiť rodič po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa?

Rodič je povinný odovzdať dieťaťu majetku do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti.

1. Aké sú práva detí v rodine?

Medzi práva detí v rodine patria:

1. Právo na názor
2. Právo byť vypočuté
3. Aké sú povinnosti detí v rodine?

Medzi povinnosti detí v rodine patria:

1. Vzdelávať sa ( primerane svojim schopnostiam)
2. Pomáhať ( primerane k veku)
3. Vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by ohrozoval dieťa
4. Prispievať na domácnosť ( ak brigáduje)
5. Spolupracovať na výchove
6. Mať úctu k rodičom ( primerane)
7. Aký je princíp majetkových vzťahov v rodine?

 Majetkové vzťahy sú v rámci rodinného práva vždy späté s osobným vzťahom. Napríklad inštitút výživného je majetkovým vzťahom, ale môže vznikať len medzi rodičmi a deťmi alebo predkami a potomkami alebo medzi manželmi navzájom.

Rovnako to platí aj pre bezpodielové spoluvlastníctvo, ktoré môže vznikať len medzi manželmi.

Majetkové vzťahy v rodine môžu vzniknúť len v súvislosti s osobným vzťahom.

1. Aká je stručná Charakteristika náhradnej starostlivosti?

Náhradná starostlivosť vzniká rozhodnutím súdu medzi dieťaťom a osobou.

1. Aké sú formy náhradnej starostlivosti?

Medzi formy náhradnej starostlivosti patria:

1. Pestúnska starostlivosť
2. Ústavná starostlivosť
3. Adopcia
4. Aká je Charakteristika týchto foriem náhradnej starostlivosti?
5. Pestúnska starostlivosť

Pestúnska starostlivosť poskytuje dieťaťu náhradné rodinné prostredie, pokiaľ sa biologickí rodičia nechcú alebo nevedia postarať.

Pestúnom môže byť len fyzická osoba, ktorá absolvovala prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť a nemajú voči deťom vyživovaciu povinnosť.

Pestúnom môže byť fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a má osobnostné, morálne a zdravotné predpoklady na výkon pestúnskej starostlivosti.

Rodičmi dieťaťa naďalej zostávajú biologickí rodičia. 

Zánik pestúnskej starostlivosti

Pestúnska starostlivosti zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa ( môže byť predĺžená o 1 rok od dosiahnutia plnoletosti), umiestnením dieťaťa do ochrannej výchovy alebo nástupom na výkon trestu, rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti a rozvodom manželov, ktorým bolo dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti. 

1. Ústavná starostlivosť

Ústavnú starostlivosť súd nariaďuje v prípade ak je výchova maloletého vážne ohrozená a iné formy nevedú k úprave.

Medzi formy ústavnej starostlivosti patrí detský domov, profesionálna rodina alebo diagnostický ústav.  

Zánik ústavnej starostlivosti

Ak rodičia upravia rodinné a soCiálne pomery v súdom stanovenej lehote, ak možno dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti, ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená ústavná starostlivosť.

1. Adopcia

Adopcia je forma náhradnej rodinnej starostlivosti, pri ktorom vzniká rovnaký vzťah aký je medzi biologickými rodičmi a deťmi. Dieťa nadobúda mená adoptívnych rodičov, adoptívni rodičia nadobúdajú práva a povinnosti v plnom rozsahu

Adoptovať je možné len maloleté dieťa. Pokiaľ žijú biologickí rodičia je potrebný súhlas na osvojenie. Výnimka je, ak rodičia neprejavujú o dieťa záujem. Adopcii predchádza predosvojiteľská starostlivosť.

Zánik adopcie

Adopcia zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa alebo smrťou dieťaťa prípadne náhradného rodiča, rozhodnutím súdu alebo rozvodom manželov, ktoré bolo dieťa zverené do spoločnej adopcie.

Najlepšou formou život dieťaťa je práve náhradná starostlivosť o dieťa ( adopcia), lebo práve táto forma najlepšie zastupuje funkciu skutočnej rodiny s jej sociálnymi interakciami.

1. Poručníctvo

Súd ustanoví poručníka v prípade ak obaja rodičia zomreli, boli pozbavení rodičovských práv a povinnosti alebo boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.

Poručník nie je povinný osobne sa starať o dieťa, je povinný mať dohľad nad starostlivosťou dieťaťa, má povinnosť spravovať majetok maloletého.

Medzi poručníkom a dieťaťom nevzniká vyživovacia povinnosť.

Poručníctvo zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, smrťou poručníka alebo maloletého dieťaťa, zánikom dôvodu, pre ktorý bol poručník ustanovený, rozvodom manželov- poručníkov. 

1. Opatrovníctvo

Opatrovníctvo vzniká vtedy, keď bol trvalo neusporiadaný život, rodičia si neplnia povinnosti, rodičia nezabezpečujú výchovu.

Opatrovníkom môže byť fyzická osoba alebo obec.

1. Osvojenie

Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah aký je medzi rodičmi a deťmi.

Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.

Kto môže byť osvojiteľom?

Osvojiteľom môže byť fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

Medzi osvojiteľom a osvojencom má byť primeraný vekový rozdiel.

Kto sa môže stať osvojencom?

Osvojencom môže byť len maloleté dieťa, ak osvojenie je v jeho záujme.

Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojeného dieťaťa, ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia je potrebný aj jeho súhlas.

Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa.

Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou.

Osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa.

Osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.

1. Aké sú výchovné opatrenia ohľadom maloletého zo strany štátu?

Výchovné opatrenia ohľadom maloletého zo strany štátu sú nasledujúce:

1. Určenie dohľadu
2. Uloženie obmedzenia
3. Uloženie povinnosti podrobiť sa sociálnemu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach
4. Kedy sú nevyhnutné zásahy štátu do rodičovských práv a povinností?

Zásahy štátu do rodičovských práv a povinnosti sú nevyhnutné v nasledujúcich prípadoch:  

1. Ak rodičovi na výkon rodičovských práv a povinnosti bráni závažná prekážka
2. Za týranie, zneužívanie, zlé zaobchádzanie s dieťaťom napriek upozorneniam
3. Rodičia vedú trvalo neusporiadaný život, rodičia si neplnia povinnosti a nezabezpečujú výchovu dieťaťa
4. Aký je princíp určenia materstva?

Matka je tá, ktorá dieťa porodí, ak sú pochybnosti, tak zistí súd na základe skutočnosti zistených o pôrode.

1. Kto sa považuje za otca dieťaťa?

Za otca dieťaťa sa považuje manžel matky, zo zákona za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo vyhlásené súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou alebo na súde, ak ide o maloletých rodičov.

1. Aké sú definície dieťaťa?

 V prvom rade dieťa je definované ako potomok, ktorý má trvalý príbuzenský pomer k vlastným rodičom.

Právny poriadok nahliada na pojem dieťa z roviny veku. Podľa právneho poriadku je dieťa osoba, ktorá má menej ako 18 rokov.

Dieťa nie je len objektom, ale aj vlastným subjektom vzťahu dieťa- rodič.

Pre rodiča, prípadne pre všetky zúčastnené subjekty pri dieťati je rozhodujúcim hľadiskom pri rozhodovaní záujem dieťaťa.

1. Aká je definícia pojmu blaho dieťaťa?

Blaho dieťaťa znamená akési priateľské prostredie vhodné deťom, ktoré majú zákonodarcovia zaistiť prijatím právnych predpisov.

1. Aká je Charakteristika pojmu syndrómu zavrhnutého dieťaťa?

Syndróm zavrhnutého dieťaťa je porucha, ktorá sa objavuje spravidla u dieťaťa po rozchode alebo rozvode jeho rodičov a prejavuje sa tak, že dieťa jedného z rodičov odmieta, nerešpektuje a postupne ho môže verbálne urážať, prípadne nenávidieť.

Gardener definoval 7 prejavov syndrómu zavrhnutého dieťaťa:

1. Bezdôvodné zhadzovanie rodiča
2. Chýbajúce zdôvodnenie nenávisti
3. Čiernobiele vnímanie rodiča
4. Podpora a obhajoba “ lepšieho rodiča“
5. Rozšírenie nenávisti na rodinu zavrhnutého rodiča
6. Chýbajúce výčitky a scenáre, ktorým vo svojom veku nemôže rozumieť
7. Aký je historický vývoj rodinného práva?

Počiatky rodinného práva nájdeme v rímskom práve. Rímske rodinné právo bolo definované otcovskou mocou.

Rodinné právo na našom území bolo ovplyvnené kresťanstvom a rímskokatolíckou Cirkvou. V tomto období 13. storočia nebola medzi manželmi rovnosť, manželka bola podriadená manželovi, manžel manželku mohol v prípade nevery dokonca aj zabiť. Deti narodené v manželstve boli podriadené otcovskou mocou a mali rozdielne povinnosti než deti narodené mimo manželstva, ktorý oproti ním nemali napríklad dedičské práva.

Snaha o reformu rodinného práva bola počas vojny husitov, ale všetky tieto reformy skončili nezdarom.

Po Tridentskom koncile bola problematika rodinného práva sledovaná ešte prísnejšie.

Výrazné reformy nastali až po príchode Habsburgovcov k moci a reforiem Márie Terézie a Jozefa II. Za vlády Márie Terézie nadobudlo platnosť nariadenie, v ktorom neplnoletí nemohli uzatvárať manželstvo bez súhlasu zákonných zástupcov.

Jozef II. v reformách pokračoval.

 Najvýznamnejším dekrétom Jozefa II. v oblasti rodinného práva bol “ Manželský patent “. Manželský patent zrušil manželské veCi Cirkevným súdom a prikázal, aby o manželských záležitostiach rozhodovali štátne orgány, čím zrušil Cirkevnú jurisdikciu v sporoch medzi manželmi.

Vladimír Kindl sa k manželskému patentu vyjadril nasledovne:

Manželstvo kvalifikuje ako občiansku zmluvu. Za trvania manželského zväzku môžu byť účinky manželskej zmluvy modifikované rozvodom od stolu a lóže. Rozvod ( zrušenie spoločného života) je koncipovaný ako mimosúdne. Manželstvo katolíkov alebo zmiešané je nerozlučiteľné.

Behom 19. a 20. Storočia postupne dochádzalo k obmedzovaniu otcovskej moci. Spoločnosť začala identifikovať potreby malých detí, ktoré lepšie uspokojujú matky ako otcovia.

Dôvodom tejto zmeny mohla byť priemyselná revolúcia a postupná emancipácia žien v spoločnosti.

Po konci 1. svetovej vojny bola nariadená tzv. recepčná norma, do platnosti bola uvedená aj tzv. manželská novela alebo rozlukový zákon.

Po zriadení Protektorátu Čechy a Morava existovali na našom území z hľadiska právneho postavenia 3 skupiny obyvateľstva a to občania nemeckej ríše, občania protektorátu a občania s obmedzenými občianskymi právami.

Občanom Protektorátu bolo zakázané uzatvárať manželstvo s osobou židovského pôvodu, v prípade porušenia bolo toto manželstvo vyhlásené za neplatné a ak manželia porušili zákaz zmiešaného manželstva mohli byť potrestaní väzením.

Zákon o rodine z roku 1964 už neupravoval úpravu majetkovýCh pomerov manželov a majetkové pomery manželov boli premiestnené do občianskeho zákonníka.