Právna kultúra

Právna kultúra

Pojem a história vzniku právnych kultúr

Niekedy dochádza k splývaniu resp. k zámene pojmov civilizácia a kultúra. Pod civilizáciou sa chápe vyšší stupeň organizácie spoločnosti s oporou v mestskom spôsobe života. V súčasnosti sa rozlišujú tri hlavné civilizačné prúdy: západný kresťanský alebo aj euroatlantický, ázijský a africký. Kultúra predstavuje užší pojem. Vo všeobecnosti sa pod pojmom kultúra chápe spôsob organizovania a uskutočňovania špecifických ľudských činností, ktoré sa premietajú do konkrétnych materiálnych a nemateriálnych (duchovných) výsledkov.

Duchovná kultúra zahrňuje najmä systém riadenia spoločnosti, vrátane jej sociálnych regulatívov, ako aj aktivity, pri ktorých vznikajú umelecké, náboženské, mravné a vedecké hodnoty.

Právna kultúra je súčasťou kultúry spoločnosti, ktorá sa prejavuje ako súhrn národných a miestnych zvláštností v právnom myslení a praxi.

Vznik právnych kultúr bol v histórii ľudstva spojený so vznikom štátu, ktorý organizuje fungovanie spoločnosti pomocou práva. Uplatnenie práva je totiž nemysliteľné bez existenciou verejnej autority (štátu), ktorá je spôsobilá vynucovať jeho dodržovanie. V období úpadku štátu dochádza aj k rozkladu právneho systému.

Organizovaný zápas človeka o prežitie bol už od vzniku neolitického štátu (9. až 2. tisícročie pred Kr.) spojený so vznikom zodpovedajúcej právnej kultúry. Diferenciácia spoločnosti, spoločenské rozdiely, ktoré neboli kompenzované účinným právnym systémom viedli vždy k deštrukcii štátu a k jeho podrobeniu. Predstavu o prvých právnych kultúrach poskytuje až prvý zachovaný zákonník kráľa Chammurapiho Babylonského (1792 – 1750 pred Kr.), ktorého prosperujúci centralizovaný systém štátnej správy sa opieral o prísne právne predpisy s tvrdými sankciami, ale určoval aj práva jednotlivcov.

Právna regulácia spoločenských vzťahov v starovekom Egypte bola súčasťou štátneho náboženstva. V obdobiach vzostupu ríše schopní faraóni často rekodifikovali právne predpisy nielen v smere účinnej centralizácie správy, ale aj ochrany produkčných vrstiev obyvateľstva pred svojvôľou oligarchie a regionálnej šľachty.

Skutočné základy európskej právnej kultúry vznikli v archaických gréckych mestských štátoch. Napr. Solón sociálne konflikty medzi chudobou a boháčmi riešil r. 594 pr. Kr. vypracovaním nových zákonov, ktoré o i. jasne zakotvili vlastnícke práva (najmä k pôde), umožnili účasť chudobných na vláde a na tvorbe zákonov.

V rámci Délskeho spolku grécke štáty akceptovali už aj určité normy medzištátneho práva, ktoré síce umožňovali Aténam

„legálne“ zasahovanie do vnútorných vecí ostatných gréckych štátov, avšak objektívne mali z neho prospech i chudobnejší občania spojeneckých obcí s oligarchickou vládou. Vrchol dosiahlo aténske zákonodarstvo za Perikla, avšak už čoskoro po porážke Spartou sa grécka právna kultúra začala meniť v prospech oligarchie, čo viedlo k narastaniu sociálneho napätia a oslabeniu gréckych štátov až po stratu ich nezávislosti.

Mimoriadne organizačné a riadiace schopnosti Rimanov sa osobitne prejavili vo vybudovaní najdokonalejšieho starovekého právneho systému, ktorého vplyv sa prejavuje dodnes.

Viac v dokumente nižšie.