Nový Občiansky zákonník a dedenie: Čo sa mení po schválení v roku 2026?

Nový Občiansky zákonník a dedenie: Čo sa mení po schválení v roku 2026?

Slovensko čaká jedna z najväčších zmien súkromného práva za posledné desaťročia. Národná rada SR 1. októbra 2026 schválila nový Občiansky zákonník, ktorý má nahradiť zákonník pochádzajúci ešte z roku 1964. Výrazne sa pritom menia aj pravidlá dedenia.

Nová úprava dá človeku väčšiu možnosť rozhodnúť o tom, čo sa po jeho smrti stane s jeho majetkom. Objaví sa dedičská zmluva, odkaz, príkaz, negatívny závet či správca dedičstva. Zmenia sa povinné podiely detí, pravidlá vydedenia a rozšíri sa aj okruh príbuzných, ktorí môžu dediť zo zákona.

Dôležité však je, že nové pravidlá dedenia nezačínajú platiť v roku 2026. Účinnosť nového Občianskeho zákonníka je stanovená na 1. júla 2027.

Dedenie sa po novom bude môcť riadiť dedičskou zmluvou, závetom aj zákonom. Pribudne negatívny závet, odkaz konkrétnej veci, správca dedičstva či možnosť zrieknuť sa dedičského práva vopred.

Najväčšia zmena dedenia za desaťročia

Doterajšie slovenské dedičské právo je v porovnaní s viacerými európskymi krajinami pomerne jednoduché. Človek dnes môže svoj majetok po smrti rozdeliť predovšetkým prostredníctvom závetu. Ak závet neexistuje alebo nepokrýva celý majetok, nastupuje dedenie zo zákona.

Nový Občiansky zákonník túto filozofiu mení. Hlavnou myšlienkou je väčšia autonómia vôle poručiteľa – teda väčšia sloboda človeka rozhodnúť, komu a za akých podmienok jeho majetok po smrti pripadne.

Po novom sa má dediť na základe troch hlavných právnych dôvodov:

• dedičskej zmluvy,
• závetu,
• zákona.

Tieto možnosti môžu existovať aj vedľa seba. Časť majetku tak môže pripadnúť dedičovi podľa dedičskej zmluvy, ďalšia podľa závetu a zvyšná časť zákonným dedičom.

Nový Občiansky zákonník prináša výrazné zmeny v dedení – od dedičskej zmluvy a väčšej slobody poručiteľa až po nižšie povinné podiely detí a širší okruh zákonných dedičov. Nové pravidlá majú začať platiť od 1. júla 2027.

Dedičská zmluva: jedna z najväčších noviniek

Úplnou novinkou bude dedičská zmluva. V súčasnom slovenskom dedičskom práve tento nástroj nepoznáme.

Na rozdiel od závetu nejde iba o jednostranné rozhodnutie poručiteľa. Dedičská zmluva vzniká dohodou medzi poručiteľom a budúcim dedičom a má sa uzatvárať vo forme notárskej zápisnice.

Dedičská zmluva bude mať silnejšie postavenie ako závet. Ak by človek najskôr uzavrel dedičskú zmluvu a neskôr napísal závet, ktorý by jej odporoval, prednosť bude mať dedičská zmluva.

Ako môže dedičská zmluva fungovať v praxi?

Predstavme si staršieho človeka, ktorý vlastní rodinný dom. Jeho deti žijú v zahraničí a každodenne sa o neho stará napríklad neter alebo iná blízka osoba.

Po novom sa bude môcť s touto osobou dohodnúť, že ju za určitých podmienok ustanoví za svojho dediča. Dohoda môže súvisieť napríklad so zabezpečovaním starostlivosti alebo zaopatrenia.

Pre budúceho dediča tak vznikne väčšia istota než pri obyčajnom závete, ktorý môže poručiteľ za života jednostranne zmeniť.

Deti už nebudú mať taký vysoký garantovaný podiel

Jednou z najvýraznejších a pre rodiny pravdepodobne aj najdiskutovanejších zmien je zníženie povinného podielu potomkov.

Deti patria medzi takzvaných neopomenuteľných dedičov. Ani dnes ich preto rodič nemôže pri závete bez ďalšieho úplne obísť, pokiaľ neexistuje zákonný dôvod na vydedenie.

Potomok	Súčasná úprava	Nová úprava
Maloletý potomok	celý jeho zákonný dedičský podiel	3/4 jeho zákonného podielu
Plnoletý potomok	1/2 jeho zákonného dedičského podielu	1/4 jeho zákonného podielu

Najvýraznejšie sa teda zmena dotkne plnoletých detí. Ich zákonom chránené minimum klesne z polovice zákonného podielu na jednu štvrtinu.

Príklad: otec má dve dospelé deti

Predstavme si otca, ktorý nemá manželku a má dve dospelé deti. Ak by sa dedilo zo zákona, každé dieťa by dostalo polovicu dedičstva.

Podľa novej úpravy však povinný podiel plnoletého potomka predstavuje iba štvrtinu jeho zákonného podielu. Keďže zákonný podiel dieťaťa je v tomto príklade 50 %, jeho povinne chránený podiel predstavuje 12,5 % celého dedičstva.

Poručiteľ tak bude mať podstatne väčší priestor rozhodnúť, komu pripadne zvyšok jeho majetku.

Bude možné dieťa úplne vynechať z dedičstva?

Samotný závet nebude automaticky stačiť na to, aby rodič pripravil potomka aj o jeho povinný podiel. Ak má potomok dostať menej, než predstavuje zákonom chránené minimum, do hry vstupujú pravidlá o vydedení.

Nový zákonník však zároveň upravuje aj samotné vydedenie.

Medzi situácie, ktoré môžu viesť k vydedeniu potomka, patrí napríklad:

• správanie odporujúce dobrým mravom voči poručiteľovi alebo jeho blízkej osobe,
• trvalý nezáujem o poručiteľa,
• odsúdenie za úmyselný trestný čin na zákonom stanovenú dobu,
• trvalo márnotratný alebo neusporiadaný život.

Pri vydedení pritom nebude stačiť všeobecná veta. Dôvod bude potrebné v listine dostatočne konkrétne opísať.

Negatívny závet: určíte, kto dediť nemá

Nový Občiansky zákonník počíta aj s takzvaným negatívnym závetom.

Klasickým závetom človek určuje, kto má dediť. Negatívnym závetom môže naopak vyjadriť, kto zo zákonných dedičov dediť nemá.

Treba ho však odlišovať od vydedenia. Pri potomkoch zostáva dôležitá ochrana ich povinného podielu. Negatívny závet preto nebude jednoduchým spôsobom, ako bez zákonného dôvodu pripraviť dieťa o všetko.

Odkaz: konkrétnemu človeku môžete nechať konkrétnu vec

Ďalšou zaujímavou novinkou je odkaz.

Poručiteľ bude môcť určiť, že určitá osoba má po jeho smrti dostať konkrétnu vec alebo inú majetkovú hodnotu bez toho, aby sa automaticky stala dedičom celého alebo pomernej časti dedičstva.

Môže ísť napríklad o:

• auto,
• umelecké dielo,
• šperk,
• určitú finančnú sumu,
• zbierku,
• inú konkrétne určenú vec.

Dedič a odkazovník nie sú to isté

Rozdiel je dôležitý. Dedič vstupuje do majetkových práv a povinností poručiteľa a môže niesť zodpovednosť za dlhy dedičstva.

Odkazovník nie je klasickým dedičom. Vznikne mu právo požadovať od dediča vydanie toho, čo mu poručiteľ odkázal.

Nová úprava zároveň obmedzuje rozsah odkazov tak, aby nimi nebolo možné úplne vyprázdniť dedičstvo na úkor dedičov a povinných podielov.

Príkaz: dedičstvo môže byť spojené s určitou povinnosťou

Novým nástrojom má byť aj príkaz. Poručiteľ ním môže uložiť dedičovi alebo inej osobe určitú povinnosť spojenú s jeho poslednou vôľou.

V praxi môže ísť napríklad o požiadavku, aby sa určitým spôsobom postaral o konkrétnu vec, zviera alebo iný majetkový záujem.

Poručiteľ tak nebude rozhodovať iba o tom, kto niečo dostane, ale v zákonom dovolenom rozsahu aj o tom, čo sa má následne stať.

Správca dedičstva môže dohliadať na majetok

Pri väčšom alebo komplikovanejšom majetku môže byť problémom obdobie medzi smrťou poručiteľa a definitívnym skončením dedičského konania.

Nový zákonník preto počíta aj s ustanovením správcu dedičstva.

Jeho úlohou môže byť správa majetku, ochrana jeho hodnoty a zabezpečenie toho, aby sa s majetkom počas dedičského konania riadne hospodárilo.

Význam to môže mať najmä pri podnikoch, prenajímaných nehnuteľnostiach, väčšom investičnom majetku alebo iných situáciách, pri ktorých nie je možné majetok jednoducho ponechať bez správy niekoľko mesiacov.

Zrieknutie sa dedičstva ešte počas života poručiteľa

Novinkou je aj možnosť zriecť sa dedičského práva ešte za života budúceho poručiteľa.

V súčasnosti sa dedič spravidla rozhoduje, či dedičstvo prijme alebo odmietne, až po smrti poručiteľa. Nová úprava umožňuje, aby sa potenciálny dedič s poručiteľom dohodol vopred.

Praktický význam môže mať napríklad v rodine, kde jedno z detí dostalo počas života rodičov významný majetok a rodina chce vopred vyriešiť, že zvyšok majetku v budúcnosti pripadne ostatným deťom.

Dediť budú môcť aj vzdialenejší príbuzní

Nový zákonník zachováva systém štyroch zákonných dedičských skupín, ale rozširuje okruh osôb, ktoré môžu v niektorých skupinách nastúpiť namiesto svojich predkov.

Cieľom je znížiť počet prípadov, keď majetok pripadne štátu napriek tomu, že poručiteľ ešte má žijúcich príbuzných.

Prvá dedičská skupina

Na základnom pravidle sa nič zásadné nemení. Dedia deti a manžel alebo manželka, každý rovnakým dielom. Ak niektoré dieťa nededí, jeho miesto môžu zaujať jeho potomkovia.

Druhá dedičská skupina

Ak poručiteľ nemá potomkov, môžu dediť manžel alebo manželka, rodičia a za určitých podmienok osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti.

Tretia dedičská skupina sa rozšíri

Výraznejšia zmena prichádza pri súrodencoch. Podľa novej úpravy majú môcť namiesto súrodenca poručiteľa nastúpiť jeho potomkovia aj vo vzdialenejšom stupni.

Dnes je táto možnosť podstatne užšia.

V praxi tak môže dediť napríklad aj vnuk alebo vnučka súrodenca poručiteľa, ak osoby pred nimi v príslušnej vetve nededia.

Štvrtá dedičská skupina

Rozšíri sa aj okruh vzdialenejších príbuzných cez prarodičov. Do úvahy sa tak môžu dostať aj bratranci a sesternice poručiteľa.

Štát by preto mal získavať dedičstvo ako takzvanú odúmrť v menšom počte prípadov než dnes.

Čo ak človek zomrie ešte pred 1. júlom 2027?

Pri dedení je rozhodujúci okamih smrti poručiteľa.

Ak teda človek zomrie ešte pred účinnosťou nového Občianskeho zákonníka, jeho dedičstvo sa bude zásadne posudzovať podľa pravidiel účinných v čase jeho smrti.

To znamená, že samotné schválenie nového zákonníka v roku 2026 automaticky nemení dedičské konania po ľuďoch, ktorí zomrú pred jeho účinnosťou.

Čo sa pri dedení nemení?

Napriek rozsiahlej reforme neznamená nový Občiansky zákonník úplné prevrátenie všetkých zaužívaných pravidiel.

Naďalej zostáva možné dediť zo zákona alebo zo závetu. Zachováva sa základný systém štyroch dedičských skupín a dôležité postavenie detí a manžela či manželky.

Najväčšou zmenou je skôr to, že k týmto pravidlám pribudne oveľa širšia škála možností, ako si človek môže usporiadať majetkové pomery pre prípad smrti.

Prečo sa pravidlá dedenia menia?

Súčasný Občiansky zákonník bol prijatý v roku 1964. Hoci bol mnohokrát novelizovaný, jeho základná koncepcia vznikala v úplne inom spoločenskom a ekonomickom prostredí.

Majetkové pomery slovenských domácností sú dnes oveľa komplikovanejšie. Ľudia vlastnia byty a domy, podnikateľské podiely, investície, cenné papiere či majetok v zahraničí. Častejšie sú aj zmiešané rodiny, deti z viacerých vzťahov a dlhodobé partnerské spolužitie bez manželstva.

Nový kódex sa preto snaží posunúť dedičské právo od pomerne rigidného systému k modelu, v ktorom má samotný vlastník majetku väčšiu možnosť určiť, čo sa s jeho majetkom po smrti stane.

Praktický príklad: dom, dve deti a človek, ktorý sa o majiteľa stará

Predstavme si vdovca, ktorý vlastní dom v hodnote 300 000 eur a má dve dospelé deti. Deti žijú dlhodobo v zahraničí, zatiaľ čo o otca sa niekoľko rokov stará jeho neter.

Ak by neexistoval závet ani iná dispozícia, deti by dom zdedili podľa zákona.

Nová úprava však umožní otcovi oveľa pružnejšie riešenie. Môže využiť dedičskú zmluvu, závet, odkaz alebo kombináciu viacerých nástrojov. Zároveň však musí rešpektovať povinné podiely svojich potomkov.

Plnoleté deti už nebudú mať garantovanú polovicu svojho zákonného podielu, ale iba jeho štvrtinu. Poručiteľ tak získa výrazne väčší priestor odmeniť napríklad človeka, ktorý sa o neho dlhodobo staral.

Najdôležitejšie zmeny dedenia v skratke

• Nový Občiansky zákonník bol parlamentom schválený 1. októbra 2026.
• Nové pravidlá majú byť účinné od 1. júla 2027.
• Pribudne dedičská zmluva, ktorá bude mať prednosť pred závetom.
• Plnoletému potomkovi sa povinný podiel zníži z polovice na štvrtinu jeho zákonného podielu.
• Maloletému potomkovi bude patriť najmenej tri štvrtiny jeho zákonného podielu.
• Pribudne odkaz, príkaz, negatívny závet a správca dedičstva.
• Bude možné zrieknuť sa dedičstva vopred dohodou s poručiteľom.
• Rozšíri sa okruh vzdialenejších zákonných dedičov.
• V niektorých prípadoch budú môcť dediť aj vzdialenejší potomkovia súrodencov či bratranci a sesternice.
• Majetok by mal vďaka tomu menej často pripadnúť štátu.

Nové dedenie dá ľuďom väčšiu slobodu

Dedičské právo sa po desaťročiach posúva od jednoduchého systému „závet alebo zákon“ k podstatne širším možnostiam.

Človek bude môcť ešte počas života presnejšie rozhodnúť, kto má jeho majetok dostať, čo konkrétne má dostať a za určitých okolností aj aké povinnosti majú byť s jeho poslednou vôľou spojené.

Pre bežných ľudí bude asi najviditeľnejšou zmenou dedičská zmluva a zníženie povinných podielov detí. V praxi tak bude jednoduchšie rozdeliť majetok inak než presne podľa zákonných dedičských podielov.

Rok 2026 je teda pri dedení prelomový najmä tým, že bol nový Občiansky zákonník schválený. Skutočný praktický zlom má prísť 1. júla 2027, keď majú nové pravidlá nadobudnúť účinnosť.