Obchodné právo

Obchodné právo

– právny poriadok (dynamický inštitút – vzťah)

– právo verejné – ak je v právnom vzťahu štát, štát má na zreteli záujmy verejnosti

– právo súkromné – štát do tejto oblasti hovorí len v extrém. konfliktných prípadoch – zaoberá sa ním občiansky (upravuje vzťahy medzi občanmi) a obchodný zákonník (upravuje vzťahy medzi podnikateľmi)

– právo – určitý súbor pravidiel správania sa, ktoré majú určitú, štátom predpísanú formu a dodržiavanie ktorých je sankcionované štátnou mocou

– morálka – nie je vynútiteľná štátnou mocou, ale napr. verejnou mienkou

– je spoločenský vzťah

– má o ňom zmysel hovoriť, ak sa na jednom mieste v jedno čase vyskytujú aspoň dvaja ľudia

– právny predpis – všeobecne záväzný, musí byť uverejnený v zbierke zákonov, napr. – ústava, ústavné zákony, zákony, vyhlášky a nariadenia vlády (posledné 2 upravujú detaily, kt. nie sú v zákonoch)

– právna norma – konkrétny paragraf, konkrétne usmernenie, existujú 2 druhy právnych noriem:

– kogentný paragraf – donucujúci, zahrňuje komplexný výpočet oprávnení a právomocí

– dispozitívny paragraf – dáva alternatívy

– v súkromnom práve – najmä dispozitívne normy – čo nie je zakázané, je povolené, priestor na dohodu občanov

– vo verejnom práve – najmä kogentné normy – musia robiť len to, čo je zákonom povolené

– právne predpisy:

– všeobecný – lex generalis – všeobecná úprava

– špeciálny – lex specialis – upravuje detaily – až po preskúmaní špeciálneho sa prechádza na všeobecný

– výklad

– extenzívny

– reštriktívny

– logický

– gramatický

Vlastníctvo

– podľa rímskeho práva, 3 dispozičné práva vlastníka (triáda) – mať, užívať, disponovať

– právne ponímanie vlastníctva:

– subjektívne – miera možného konania vlastníckych subjektov, ktorá je daná objektívnym právom

– objektívne – pravidlá správania sa, podľa ktorých sa musia správať vlastnícke subjekty

– ekonomické ponímanie

– spôsobilosť využiť úžitkové vlastnosti vlastníctva

– vlastníctvo – vzťah spoločenský – musia byť aspoň dvaja

– ústava z 1960 (100/1960) – vlastníctvo – štátne, družstevné, organizácií

– pôda do r. 1990 bola v súkromnom (nie osobnom) vlastníctve považovaná za prostriedok možného vykorisťovania

– zák. 100/1990 – zmena článkov ústavy – nehovorí sa o typoch, ale o subjektoch vlastníctva – štát (bez výhod), organizácia, občan – ! zrovnoprávnenie subjektov z hľadiska celej triády

– 105/1990 o súkromnom podnikaní občanov – umožňuje občanovi podnikať a vlastniť čokolvek... ak bolo 25+ pracovníkov a 540 000+ zisk, povinnosť zapísať sa do obchodného registra – toto bolo neskôr zrušené v živnostenskom zákone

– štátne vlastníctvo

– vlastníkom je štát – národný majetok

– obligatórny národný majetok – vlastníkom môže byť výlučne štát – aby mohol vykonávať oprávnenia a povinnosti vlastníka, má na to štátne organizácie

– upravuje ho z. 278/1993 o správe majetku štátu

– správa majetku je súhrn konkrétnych oprávnení a povinností štátu ku konkrétnemu majetku, ktorý štát zveril do správy určitej štátnej organizácie

– nepriamy výkon vlastníctva – správa národného majetku –štát je síce vlastník, ale majetok užíva iná organizácia

– prevod správy národného majetku – nemení sa vlastník, ale konkrétna štátna organizácia, ktorá spravuje tento majetok

– prevod vlastníctva – mení sa vlastník – štát prestáva byť vlastníkom a štátna organizácia správcom

– spor o správu národného majetku:
• negatívny konflikt – organiz. ho nechce spravovať, nepatrí nikomu
• pozitívny konflikt (ide o atraktívny majetok) – rozhodne o tom spoločný nadriadený orgán ak ho majú, inak rozhodne ministerstvo financií

– súkromné vlastníctvo

– priamy výkon vlastníctva

Formy obchodných spoločností

– podnikateľ – • 2 O.Z.

1. každý, ktoje zapísaný v obchodnom registri – všetky organizácie okrem štátnych rozpočtových a príspevkových org.

2. živnostník

3. ten ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia (lekár, právnik, architekt, notár)

4. samostatne hospodáriaci roľníci

– podnikanie – • 2 – sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom na vlastné meno, účet, riziko s cieľom dosiahnutia zisku

– zápis do obchodného registra – konštitutívny význam – zakladá určitý právny stav, právnu subjektivitu, deklaratívny význam (iba deklaruje, nič nezakladá)

– Spoločnosť s ručením obmedzeným

– tradičná, populárna

– ručí do výšky svojho majetku – výhodné pre majiteľov, nevýhodné pre partnerov

– môže byť založená, keď spoločníci (min 1) sú schopní zložiť minimálne základné imanie 200 000 Sk (môžu byť aj vecné vklady ohodnotené znalcom)

– max. 50 spoločníkov

– spoločníci zodpovedajú individuálne, do výšky zaplateného vkladu

– min. vklad spoločníka – 30 000 Sk – môže sa postupne splácať

– založenie spoločnosti – podpísanie spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti všetkými spoločníkmi

– vznik – zápisom do obchodného registra

– povinné orgány:
• valné zhromaždenie – najvyšší orgán, rozhoduje o najdôležitejších otázkach – delenie zisku
• konateľ – výkonný orgán, môže ich byť viac, ale aj tak je každý individuálny orgán, volí a odvoláva ich valné zhromaždenie, môže to byť len fyzická osoba

– • 69-74 – spoločnosť môže byť zrušená buď s likvidáciou (nemá právneho zástupcu), alebo bez likvidácie, formálne je právnou bodkou výmaz z obchodnéh registra, bez likvidácie – môže sa rozdeliť, zlúčiť, splynúť s inou a môže zmeniť právno organizačnú formu (pri zlúčení nevzniká 3 subjekt, pri splynutí vzniká)

– Akciová spoločnosť

– anonymná spoločnosť

– neobmedzený počet akcionárov

– môže ju založiť aj 1 subjekt (ale nie 1 FO)

– minimálne základné imanie 1 000 000,- Sk

– môžu byť aj vecné vklady

– orgány:
• predstavenstvo = správna rada – kolektívny štatutárny orgán, 3-x členov, väčšinou 5-7
• valné zhromaždenie – zhromaždenie prítomných akcionárov
• účasť na VZ je právo, nie povinnosť
• AS musí mať stanovy a dozornú radu
• každý má také slovo, koľko má akcií

– • 181, 183 – ochrana minoritných akcionárov – ak požiada 10% akcií o zvolanie VZ, musí ho predstavenstvo zovlať spolu s akceptovaním programu, ktorí minorit. akcionári navrhli + do 3 mesiacov môže akcionár žiadať o súdne zrušenie uznesenia

– Verejná obchodná spoločnosť (osobná obchodná spoločnosť

– ručenie spoločníkov vlastným osobným majetkom, • 142-148 občianskeho z. – možnosť v prípade osobného ručenia previesť majetok na manžela/ manželku

– min. 2 zakladatelia (fyz., alebo. práv.)

– netreba žiadny vklad (ZI), ale môže byť

– smrťou spoločníka spoločnosť zaniká, ak to nie je upravené v spoločenskej zmluve

– každý sa musí osobne podieľať na činnosti spoločnosti

– Komanditná spoločnosť

– hybrid medzi kapitálovou a osobnou spoločnosťou

– komplementár – štatutárny orgán, ručí celým majetkom

– komandista – ručí do výšky vkladu

– Družstvo

– bez vkladov

– jednoducho založiteľné

– zapisuje sa do obchodného registra

Zákon o živnostenskom podnikaní

– živnostník

– občan, fyzická osoba, ktorá má živnostenské oprávnenie, ktoré môže mať 2 formy – živnostenský list (vydáva sa na ohlasovanie živnosti) a koncesná listina (koncesia = súhlas, vydáva sa ak ide o koncesovanú živnosť)

– v živnostenskom zákone – 70 živností (živ. zákon – súčasť verejného práva – čo nie je povolené, je zakázané)

– živnostenský úrad – orgán štátnej správy (rozpočtovka) – vydáva listiny, 15 na odvolanie, možnosť zriecť sa odvolania, aby sme nemuseli čakať

– živnostenský zákon – • 30,31 – povinnosti živnostníka – na prevádzke je napísané obchodné meno a sídlo živnostníka, otváracie hodiny, na tabuli – zodpovedný živ. vedúci, kontrolná kniha – evidencia kontrol štátnych orgánov – málokedy sa dodržiavajú

– ostatné subjekty nezapísané v obch. registri

– štátne rozpočtové organizácie
• práv. osoby – školy, nemocnice...
• zriaďované min. financií alebo iným ústredným orgánom štátnej správy
• na čele – jediný zodpovedný vedúci
• nemôže dávať, ani brať úvery
• nemôže prenajímať priestory

– štátne príspevkové organizácie
• divadlá, knižnice, ZOO
• môže podnikať, ale len vo svojom obore
• dostávajú príspevky zo ŠR

– štátne podniky – spravujú majetok štátu, riaditeľa menuje príslušné min.

Zákon o konkurze a vyrovnaní 328/1991

– bankrot – vo svete 90% malých podnikateľov do 3 rokov skrachuje

– riziko začatia konkurzného konania keď

– pasíva > aktíva

– dlhodobo (2 mes.+) sa nesplácajú splatné záväzky voči viacerým podnikateľom (min. 3)

– o konkurze rozhoduje krajský súd v sídle úpadcu

– konkurzná podstata – majetok, kt. vlastní podnikateľ v čase začatia konkurzného konania

– začiatok kk – prijatím uznesenia krajského súdu o začaní kk a vyvesením na nástenku (aby sa o tom dozvedeli veritelia)

– začatie konkurzného konania na žiadosť veriteľa, alebo samotného podniku (never)

– správca konkurzu – šéf

– zmysel konkurzu – predajom konkurznej podstaty uspokojiť veriteľov:

1. mzdy odmeny, odstupné

2. štát – dane, poplatky, clá

3. ostatní veritelia – pomerne

Ochrana hospodárskej súťaže

– 2 právne úpravy – obchodný zákonník • 44 – nekalá súťaž, zák. 188/94 – ochrana hosp. súťaže – dve zásadne odlišné veci

– čl. 55 ústavy – princíp sociálne orientovanej trhovej ekonomiky – SR chráni a podporuje hosp. súťaž

– •41 obch. zák – všeobecné právo každého zúčastňovať sa hosp. súťaže s tým, že musí dodržiavať pravidlá hosp. súťaže

– •44 obch. zák – nekalá súťaž

– súkromno-právna úprava – napr. klamlivá reklama

– ten kto sa cíti poškodený sa môže brániťsúdnou cestou

– ide o etiku hospodárskej súťaže

– nemá priamy dopad na ekonomiku

– všeobecné vymedzenie (generálna klauzula):
• konanie v hosp. súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a je spôsobilé spôsobiť ujmu súťažiteľovi

– výpočet jednotlivých skutkových podstát nadväzuje na generálnu klauzulu:
• klamlivá reklama
• podplácanie
• znečisťovanie životného prostredia
• atď

– demonštratívny výpočet – nepokrýva všetky možné varianty

– právo podania žaloby majú aj spotrebiteľské organizácie

– zákon o ochrane hosp. súťaže

– verejno-právna úprava

– nad dodržiavaním bdie protimonopolný úrad

– o zachovanie funkčnosti a existencie hosp. súťaže

– verejný záujem – dohľad štátu

– napr. spojenie Slovnaft-Benzinol

– chráni súťaž ako mechanizmus, ktorý ručí za fungovanie trhu

– z toho zákona sa nedozvieme, čo je hosp. súťaž, ani pozitívny model súťažného správania

– zakázané – dohody obmedzujúce súťaž (kartel), zneužívanie dominantného postavenia

– upravuje aj proces koncentrácie

– tento zákon sa aplikuje podľa účinkov – rozhodujúce je, kde sa prejavujú účinky konania (napr. keby sa vývozcovia dohodli, že budú v Rak. predávať za rovnaké ceny, náš protimonop. úrad to nezaujíma)

– dohody obmedzujúce súťaž
• správny delikt
• sú to dohody, rozhodnutia združenia podnikateľov, ktoré môžu mať vplyv na trh (priame alebo nepriame určenie cien, rozdelenie trhu)
• na Slovensku – 7 cementární založilo spol podnik a vzájomne sa informovali o cenách – nedohodli sa priamo, ale aj tak to bolo porušenie zákona – pokuty zhruba za 20 mil. Sk, alebo SSC a OMV – prenajatie územia s tým, že v okolí neprenajmú inému, časté sú výhradové klauzuly – napr. predaj produktov len jednej firme, ale môže byť pod určitými podmienkami

• negatívny alest – protimonopolný úrad môže vydať rozhodnutie na požiadanie o splenení podmienok
• väčšinou sa na porušenie príde náhodou, náhmatkovo, alebo pri plošných kontrolách
• vzťahuje sa aj na dohody o prevode práv, atď.

– zneužívanie dominantného postavenia
• najprv musíme zistiť, či je subjekt dominantný – určenie trhu (z hľadiska produktov, miesta,. času) – podiel dodávok min. 40% (i keď to je polemická podm.), dominantný – môže narábať s cenou bez toho, aby to malo vplyv na počet zákazníkov
• určenie skutkovej podstaty – priame alebo nepriame vymedzovanie podmienok v obchodných zmluvách

• rôzne podmienky rôznym odberateľom, pokiaľ to neplatí plošne
• najčastejšie u prirodzených monopolov

– koncentrácia
• proces ekonomického spájania sa podnikov
• častý prípad získanie kontrolného balíka akcií
• každá koncentrácia, kde spoločný obrat presahuje 300 mil., alebo 2 každého aspoň 100 mil, alebo 20% spoloč. podiel na trhu
• pokiaľ je oznámená, dokým protimonopolný úrad nerozhodne, nesmú sa robiť nevratné zmeny (rozhodnutie do 1 mesiaca, ak nie, musí vydať predbežné opatrenie a rozhodnúť do 1-3 mesiacov – ak nerozhodne dovtedy, považuje sa za schválené)

• môže súhlasiť aj s podmienkou
• zákaz – ak sa posilňuje dominantné postavenieak negatíva prevyšujú výhody
• koncentrácie sú spravidla schvaľované, alebo schvaľované s podmienkou
• dohľad PÚ v privatizácii – ani obce nesmú obmedzovať hosp.súťaž
• táto právna úprava je kompatibilná s EÚ a nový zákon má zachytiť aj najnovšie trendy v EÚ (2001)

Princípy zmluvných vzťahov medzi podnikateľskými subjektmi (sro, živnostníci...)

– v obch. zák. je asi 500 • o zmluvách – všeobecné princípy, alebo zásady sa použijú v konkrétnych zmluvách, je tu 25 typov zmlúv – kúpna, obstarávacia...

– pojmy zmluvy – platná, uzatvorená (uzavretá), účinná, nesprávne pojmy – právoplatná, vypršať

– zmluva – dohoda 2 alebo viacerých subjektov o obsahu zmluvy

– platná – keď má všetky náležitosti – obsahové (vyplývajú zo zákona a z dohody) a formálne (hl. Papier, dátum, IČO, DIČ)

– zo zákona – princíp minimálneho zákonného obsahu zmluvy – 2 základné (esenciálne) náležitosti – predmet a cena

– z dohody – všetko ostatné – akosť, balenie, kvalita, design, pl. Kalendár, dodávka

– princíp zmluvnej slobody, ale nesmie tam byť nič protiprávne

– uzavretie zmluvy – podpis zmluvnými stranami

– účinnosť zmluvy – keď je povinnosť zmluvu plniť, môže byť uzatvorená skôr, ako je účinná

– dohoda/zmluva – zmluva je širší pojem, dohoda užší – súčasťou zmluvy môže byť dohoda o častyi zmluvy

– zmluva/záväzk – záväzok je širší pojem – vzťah 2 subjektov z ktorých je 1 povinný splniť niečo a druhý je oprávnený požadovať splnenie záväzku

– záväzok vis major – smrť, víchrica

– •272 Obch. z. – ústna forma zmluvy sa akceptuje, písomná je dôležitejšia (litera scripta manco – čo je na papieri má silu)

– sudca vždy vycháda zo zmluvy

– 2 spôsoby ako dosiahnuť písomnú formu zmluvy:

– v zákone je povedané, že určité zmluvy musia mať písomnú formu, ak ju zákon prepisuje, ústna je neplatná, niektoré zmluvy (kúpna, o dielo) nemusia byť písomné

– •272, ods. 2 – ak jeden zo smluvných partnerov vysloví prianie, že chce mať písomnú formu, v záujme obojstrannej právnej istoty je to druhý povinný akceptovať

– Obch. zák. nemá automatiku zachovania písomnej formy, občianksy má – všetko sa zakotvuje písomne, všetky doplnky, zmeny, podľa obch. zák. môžu byť aj ústne doplnky, zmeny, písomnú formu musia mať vtedy, ak je to zakotvené v materskej firme

– možnosť nominálnej (nepremenovanej, nenazvanej) zmluvy – v praxi sa využíva, nie je uvedený názov zmluvi – pre netypciké situácie

– •289 obch zák. – zmluva o budúcej zmluve – napr. zmluva o budúcej kúpnej zmluve – je starý ded, má pozemok, nemá dedičov, uzavriem s ním zmluvu, že keď zomrie, mi ho odkáže, zmluva – stabilizuje zmluvné vzťahy, nikoho nemôžem donútiť, aby so mnou zmluvu uzatvoril – otázka dohody

– •266 obch. zák. – interpretačné pravidlo – ak sa zmluva uzatvorí a zmluvné strany chápu rozdielne nejasnú vetu – počíta sa s empatiou partnerov, ak partner chápe inak časť zmluvy ako ten, čo zmluvu navrhol, mal by sa pokúsiť vžiť do postavenia navrhovateľa v čase podpisovania – zmluvu treba zostavovať tak, aby sa výkladové pravidlo nemuselo použiť – na záver zmluvy – prečítali, porozumeli a podpisom potvrdzujú

– zabezpečenie plnenia zmluvy (prostriedok na splnenie ek. cieľa) – v SR sa zmluvy neplnia z časového hľadiska, zabezpečovacie zmluvné inštitúty • 298-323 obch.zák. – záložné právo, zmluvná pokuta, uznanie záväzku, ručenia a banková záruka – prostriedky, ako donúťiť platiť sankcie za neplnenie zmlúv

– zmluvná pokuta – môže sa dať do zmluvy – častý pr. inštitút, majetková sankcia, musí sa dohodnúť v zmluve, 2 kritériá zmluvnej pokuty – 1. musí byť primeraná, výška pokuty musí zodpovedať výške ceny predmetu plnenia, 2.) výška musí zodpovedať okolnostiam prípadu

– uznanie záväzku – ak niekomu požičiam a on mi nevracia – je to potvrdenie povinného koľko je dlžný a z akého dôvodu – keď uzná svoj záväzok, predlžuje sa premlčacia doba zo 4 rokov na 8, kedy môžeme uplatniť svoj nárok na súde

– odstúpenie od zmluvy – ak sa zmluva plní riadne a čas, tak zaniká splnením, ak sa záväzky nesplnia , je možné jednostranne odstúpiť od zmluvy (• 344-356) – princíp zmluvného mieru, partneri sa nevedia dohodnúť, či je porušenie zmluvy podstatné, alebo nie – pri podstatnom porušení môžem odstúpiť – to je také, že keby bol poškodený býval vedel v čase podpisovania zmluvy, nebol by ju podpísal, v zmluve by mal byť príkladný výpočet toho, čo je podstatným porušením

– •355,356 – ak dôjde na strane partnera k zmene ekonomickej situácie, neospravedlňuje to neplnenie zmluvy

– náhrada škody

– škoda skutočná – reprezentuje okamžité majetkové zmenšenie vyjadriteľné v peniazoch

– iná (ušlý zisk) – o čo prišiel dotyčný vplyvom škody skutočnej, je tu nárok zo zákona hneď židať náhradu škody skutočnej aj inej

– záložné právo:

– zmluvné – banka požičia 50 mil., ako záloha je majetok, záložná zmluva je podporná (acesorická) a viaže sa na hlavnú zmluvu (o úvere), keď sa nesplní, banka HIM predá na dražbe a vezme si, čo jej patrí, zvyšok ostatným veriteľom podľa poradia uspokojenia pohľadávok, prednosť má štát

– sudcovské – hádka o hranicik pozemku, súd má právo ho rozdeliť, môže vydať predbežné opatrenie alebo nariadi záložné právo – pokiaľ nezaplatí záväzok, nemôže predať???

– zákonné