Právny štát a právo na spravodlivý proces

Právny štát a právo na spravodlivý proces

Právny štát je taký typ politického režimu, v ktorom je štátna moc podriadená právu – právo ju ohraničuje a limituje. Idea zákonnosti bola obsiahnutá už v gréckom myslení, no koncepcia právneho štátu sa zrodila až v 19. storočí s cieľom vytvoriť jasnú hranicu medzi štátom a občanom.

Presadzovala sa idea prirodzeného práva ( štát nemôže práva a slobody občanom dať ani vziať, pretože človek sa s ľudskými právami narodil ) a myšlienka spoločenskej zmluvy ( občania časť svojej slobody, suverenity odovzdávajú štátu, ktorý v súlade s týmto poverením zabezpečuje záujmy a ochranu celku – ak štát zmluvu nedodržiava, prekračuje rozsah poverenia a neoprávnene zasahuje do sféry slobody občana, občan má právo odmietnuť poslušnosť štátu a postaviť sa mu na odpor ).

Právny štát charakterizujú tri základné znaky :

– moc sama seba obmedzuje vopred prijatými pravidlami – štátne orgány môžu robiť len to, čo im zákony dovoľujú a spôsobom, aký zákony ustanovujú

– občan môže robiť všetko, čo zákony nezakazujú – človek závisí od zákona, nie od toho, kto je pri moci – právna istota – každý má možnosť poznať svoje práva a povinnosti, v prípade pochybností rozhodujú nezávislé súdy na základe práva

– rešpektovanie ľudských a občianskych práv a slobôd.

V Anglicku a USA sa právny štát chápe v duchu doktríny rule of law ( panstva práva ), zaručujúcej právo na spravodlivý proces, zabraňujúci svojvôli. Základná zásada – prezumpcia neviny – každého, komu nebola dokázaná vina, treba pokladať za nevinného. Ďalšie napr. : polícia nemôže vykonať domovú prehliadku bez súdneho príkazu, nikoho nemožno vziať do väzby bez obvinenia, osoby obvinené z trestných činov majú právo na verejný súdny proces, nikoho nemožno nútiť, aby svedčil proti sebe ( neznamená to však právo krivej výpovede ), nikoho nemožno dvakrát trestať za ten istý trestný čin, zákaz krutých a ponižujúcich trestov, existencia opravných prostriedkov proti rozsudku súdu...