Ľudské práva a slobody

Ľudské práva a slobody

Ľudské práva sú oprávnenia, priznané jednotlivcovi, ktoré mu umožňujú plne využívať. Nové chápanie dieťaťa ako aktívneho subjektu a statusu jedinečnej a neopakovateľnej bytosti a nositeľa základných práv našlo svoje vyjadrenie už v Deklarácii práv dieťaťa, ktorá bola vyhlásená dňa 20. novembra 1959 , ale veľmi konkrétne a záväzne bol dňa 20. novembra 1989 v New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ktorý vychádza z princípu najvyššieho záujmu dieťaťa.

Na Slovensku boli prijaté tieto práva:

1.Právo na rovnosť bez rozdielu rasy, náboženstva, pôvodu a postavenia

2.Právo na zdravý telesný a duševný rozvoj ,aby sa v slobodných dôstojných podmienkach zdravým a normálnym spôsobom vyvíjalo telesne, duševne, mravne, duchovne a sociálne .

3.Právo na meno a štátnu príslušnosť

4.Právo na výživu, bývanie a zdravotnícke služby

5.Právo na zvláštnu opateru pri telesnom, duševnom alebo sociálnom postihnutí

6.Právo na lásku, porozumenie a starostlivosť

7.Právo na bezplatné vzdelávanie a zotavenie

8.Právo na prednostnú ochranu a pomoc

9.Právo na ochranu pred zanedbávaním a krutosťou

10.Právo na ochranu pred diskrimináciou a na výchovu v duchu znášanlivosti, mieru a bratstva

Rodina je základnou spoločenskou jednotkou. Jej štruktúra a funkcia sa v priebehu vývoja menila. Predtým mala veľký počet členov a prostriedky na obživu a aj ochranu si zaobstarávala sama. Migrácia, demokratizácia, emancipácia žien a s ňou najmä vzdelanie a zamestnanie žien ovplyvnili vnútornú podobu rodiny. Stala sa závislá od svojho prostredia a spoločnosti. Viac funkcií prevzala na seba spoločnosť, rodina sa tak stala zraniteľnejšou. Rodinná politika sa v súčasnosti zameriava na jednotlivých členov rodiny – na ich práva a potreby.

Ľudské práva a slobody patria medzi základné piliere demokracie. Ľudské a občianske práva sa vnútorne členia na osobné práva a slobody , politické práva a slobody, sociálno – ekonomické práva a slobody , kultúrne práva.

Občianske práva a slobody V SR sú vymedzené v Ústave SR / 1.9. 1992/. Na globálnej úrovni sa o ochranu a podporu ľudských práv usiluje Organizácia Spojených národov, na regionálnej úrovni Rada Európy . Rada Európy vznikla po druhej svetovej vojne 1949 v Londýne .

Sídlom RE je Štrasburg. Konkrétna činnosť rozvíja RE v oblasti spolupráce členských štátov na úseku hospodárstva, sociálnych vecí, vzdelávania, kultúry, športu, mládeže, zdravotníctva, oznamovacích prostriedkov, ochrany životného prostredia, samosprávy miest a obcí. Jej členom sa môže stať každý európsky štát , ktorý prijme princíp právneho štátu a zaručí ľudské práva a základné slobody všetkým osobám, ktoré podliehajú jeho právomoci. Rozhodovaciu právomoc v RE má Výbor ministrov, tvoria ho ministri zahraničných vecí členských štátov.

Výbor ministrov diskutuje o politických aspektoch európskej spolupráce, obrane, ochrane ľudských práv o všetkých problémoch spoločného záujmu. Rozhodnutia Výboru ministrov sa odovzdávajú vládam vo forme odporúčaní , prípadne dohovorov . Rozhodnutia musia byť schválené dvojtretinovou väčšinou hlasov. Niektoré dôležité odporúčania adresované vládam musia byť prijaté jednohlasne. Poradným orgánom RE je parlamentné zhromaždenie , ktoré je poradným orgánom a skladá sa z predstaviteľov delegovaných štátov.

Vďaka nezávislosti sa zaoberá širokým okruhom dôležitých tém, vrátane problémov súčasnej spoločnosti a rôznych aspektov medzinárodnej politiky. Výsledky rokovaní ovplyvňujú ministrov pri činnosti. Parlamentné zhromaždenie spomedzi všetkých členov – poslancov si volí prezidenta / tri ročné obdobia/, generálneho tajomníka, viceprezidentov. Poslanci parlamentu sú zastúpení v úmernom počte od počtu obyvateľstva a politického rozvrstvenia v jednotlivých krajinách . Zastúpené by mali byť všetky hlavné strany v krajine.

Na dosiahnutie práva sa vytvorili: Európska komisia pre ľudské práva a Európsky súd pre ľudské práva. Európsky súdny dvor je kompetentný garantovať občanom EÚ ochranu ľudských práv a slobôd. Európsky parlament menoval do novej inštitúcie Únie ombudsmana, ktorý prijíma sťažnosti v akejkoľvek veci patriacej do oblasti aktivity EÚ.

Aktivity RE vedú k vypracovaniu európskych dohovorov a dohôd, na základe ktorých sa upravujú a harmonizujú zákony členských štátov. Oficiálnym jazykom sú angličtina a francúzština.

Európska Únia

Najvyšším orgánom EÚ je ER / európska rada / , ktorá sa schádza každý polrok v predsedajúcej krajine. Členmi ER sú predsedovia vlád jednotlivých členských štátov , predsedníctvo sa strieda po 6 mesiacoch. Jej úlohou je zaistiť kooperáciu európskej politiky, prijímať základné smery vývoja a rozhodnutia. Jej rozhodnutia musia byť schválené Radou EÚ / Rada ministrov EÚ / , ktorá sa schádza každý mesiac, aby prerokovala všeobecné otázky.

Je zostavená z príslušných ministrov členských štátov. Jej úlohou je koordinovať všeobecnú hospodársku politiku EÚ, prijímať a rozhodnutia a nariadenia , spolu s EP schvaľovať legislatívne akty. Výkonný orgán EÚ má sídlo v Bruseli . Európsky parlament je jedinou medzinárodnou inštitúciou , ktorej členovia sú volení v priamych všeobecných voľbách občanmi členských štátov.

Poslanci sú volení na 5 rokov , nezastupujú štát, ale politickú stranu. Najvyšším súdom EÚ je Súdny dvor EÚ,ktorého úlohou je úlohou jej zabezpečiť rešpektovanie aplikácie práva Únie a interpretáciou zmlúv.