I. Základné pojmy vývinovej psychológie

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: 19linda10 (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.01.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 778 slov
Počet zobrazení: 5 762
Tlačení: 248
Uložení: 304

I. Základné pojmy vývinovej psychológie

Predmet vývinovej psychológie, jej úlohy a význam

Vývinová psychológia- skúma vývin psychických javovo(procesov, stavov a vlastnosti osobnosti). Zaoberá sa charakteristikami zmien, ktoré v človeku prebiehajú a opisuje zmeny, ktoré sú typické pre jednotlivé životné obdobia. Psychický vývin v sebe zahŕňa kvalitatívne aj kvantitatívne zmeny, rozvoj, rast, zdokonaľovanie osobnosti a jej stagnáciu. Úloha vývinovej psychológie- poznať a opísať zákonitosti psychofyzických zmien, aby sme v konečnom dôsledku lepšie poznali človeka v jednotlivých fázach jeho života. Rozlišujeme ontogenézu a fylogenézu človeka. Ontogenéza človeka- vývin psychických a telesných vlastností osobnosti od okamihu oplodnenia vajíčka spermiou až po smrť jedinca. Fylogenéza človeka- vývoj človeka v priebehu evolúcie živých organizmov na Zemi.

Ontogenetická psychológia má dve časti:

1. všeobecná(teoretická) časť: charakteristika vývinu jeho zákonitosti, determinanty(činitele) vývinu, periodizáciu(členenie) vývinu,
2. konkrétna(praktická) časť: zaoberá sa opisovaním, analýzou a vysvetľovaním vývinových zmien u jedinca počas periodizácie(obdobiach).
Teoretický význam vývinovej psychológie: poskytuje množstvo základných poznatkov o priebehu duševného vývinu, poukazuje na príčiny, podmienky a okolnosti, ktoré pri vývine spolupôsobia zákonitosti vývinu, vypracováva orientačné normy pre vývin v rôznych obdobiach veku(kedy má dieťa začať chodiť, kedy majú rásť zúbky).
Praktický význam vývinovej psychológie: poznatky o duševnom vývine detí pomáhajú rodičom, učiteľom, pedagógom účinne zasahovať do vývinu a usmerňovať ho. Pomáhajú chápať súčasný stav vývinu jedinca, napr. puberta- vieme predvídať jeho ďalší priebeh, vieme zasahovať do vývinu (výchova).
 

Základné pojmy- vývin, zrenie, učenie, rozvoj

Vývin- proces psychických a telesných zmien človeka, ktoré prebieha od počatia po smrť.
Zrenie- rast a zdokonaľovanie orgánov tela. Najdôležitejším orgánom z hľadiska vývinovej psychológie je mozog človeka.
Učenie- v širšom- proces, pri ktorom jednotlivec mení svoje správanievlastností osvojuje si individuálnu skúsenosť. V užšom ponímaní učenie- zámerné cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, zručností, návykov, foriem správania a osobnostných vlastností.
Rozvoj- predstavuje pozitívne zmeny v osobnosti človeka v jeho psychických vlastnostiach, funkciách a procesoch. Na rozvoj pôsobia vonkajšie činitele alebo vnútorné pohnútky človeka.
 

Činitele psychického vývinu

Psychický vývin človeka ovplyvňujú a podmieňujú mnohé činitele.
 Za najdôležitejšie považujeme tieto:
1. biologické činitele- utvárajú základné predpoklady na život a rozvoj psychických funkcií a procesov osobnosti. Patrí sem: CNS, najmä mozog, žľazy s vnútorným vylučovaním. Vývin osobnosti ovplyvňujú aj biologické potreby a pudy.
2. dedičnosť- je významným činiteľom psychického vývinu.
3. činitele vonkajšieho prostredia- patria sem: prírodné, kultúrne, sociálne, materiálne a technické podmienky, v ktorých človek žije a rozvíja sa. Tieto činitele pôsobia pozitívne aj negatívne. Človeka najviac ovplyvňujú ľudia, s ktorými žije(rodina, škola, sociálne prostredie, kultúra, média...). V poslednom čase významne zasahujú do života človeka masmédiá a informačno-komunikačné technológie, najmä: počítač, internet, televízia, mobily....
4. výchova- v širšom zmysle ovplyvňovanie človeka človekom a spoločenským a prírodným prostredím. V užšom zmysle- odborný, cieľavedomý proces rozvoja psychických procesov, funkcií a vlastnosti osobnosti.
5. vlastná aktivita človeka- zohráva jednu z najvýznamnejších rolí v rozvoji osobnosti. Na základe vlastnej aktivity pri učení sa človek zdokonaľuje v myslení, prežívaní, správaní.
 

Zákonitosti psychického vývinu

Vývin človeka prebieha podľa určitých zákonov.
Zákon celistvosti- psychický vývin je celistvý proces, to znamená, že sa rozvíja celá osobnosť, to je po stránke fyzickej a psychickej.
Zákon plynulosti- vývin je plynulý proces, pri ktorom jednotlivé vývinové fázy nasledujú po sebe a žiadna z nich sa nedá vynechať alebo preskočiť. Vždy tu nastávajú zmeny, ktoré pripravujú prechod do vyššej nasledujúcej fázy.
Zákon nerovnomernosti- vývin neprebieha rovnomerne, skladá sa z kvalitatívnych a kvantitatívnych zmien a striedajú sa obdobia skrytého vývinu s obdobiami rýchlejšieho vývinu. Najrýchlejší vývin je v období gravidity, potom medzi 3. A 5. Rokom, potom je pomalší medzi 8. a 10. rokom, v puberte je rýchlejší.
Zákon špecifickosti- vývin u každého prebieha špecificky, to je individuálne, čím sa môže stať, že u niekoho je nástup puberty skorší, tak isto je to so starobou- nestarnú všetci rovnako.
Psychický vývin- je socializačný proces- človek sa vplyvom rodiny, školy, prostredia socializuje, to je začleňuje do spoločnosti, učí sa v nej žiť, potom jej názory, normy, postoje. Psychický vývin je aj personalizačný proces- v ktorom sa človek individualizuje, nadobúda črty, vlastnosti, spôsoby správania vlastné len jemu ako jedinečnej bytosti.
 

Etapy vývinu

Vývinové teórie sa líšia podľa toho, či autori kládli väčší dôraz na somatický alebo psychický vývin.
1. teória J. Piageta- vychádza z vývinu poznávacích schopností(kognitívny vývin).
Piaget rozlišoval 4 vývinové štádia:
1. senzomotorické (od narodenia do 2.roku života)- v tomto období sa zdokonaľuje pohyblivosť a zmyslové vnímanie dieťaťa;
2. predoperačné (od 2. do 7.rokov)- dieťa si osvojuje reč, myslenie prostredníctvom manipulácie s predmetmi;
3. štádium konkrétnych operácii (od 7-11rokov)- dieťa už v mysli operuje konkrétnymi predmetmi, ľuďmi a situáciami;
4. štádium formálnych operácii (od 11-viac rokov)- dieťa už myslí v abstraktných pojmoch.
 

2. najčastejšie delenie etáp vývinu:

1. vnútromaternicové obdobie (trvá 9 mesiacov);
2. novorodenecké obdobie (od narodenia do 2. mesiaca);
3. dojčenské obdobie (od 2. mesiacov do 12. mesiacov);
4. obdobie batoľaťa (od 1. do 3. roka);
5. predškolský vek (od 3. do 6. roka);
6. mladší školský vek (od 6. – 10/11 roka);
7. obdobie dospievania (od 10/11 – 15/16 roka);
8. obdobie adolescencie (od 15/16 – 18/20 roka);
9. obdobie dospelosti (od 18/20 – 60/65 roka);
10. obdobie staroby (od 60/65 – smrť).
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.016