IV. Mladší školský vek

IV. Mladší školský vek

Trvá od nástupu dieťaťa do školy, to je od 6 do 9/10 rokov. Vstup do školy- významný vývinový medzník v živote dieťaťa.

Pripravenosť dieťaťa na vstup do školy:

V SR je povinná školská dochádzka pre všetky deti, ktoré k 1.9. dovŕšia 6 rokov. Školská zrelosť- úroveň telesného a psychického vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu bež ťažkosti sa zúčastňovať spoločného vyučovania v triede. Posudzujú ju učiteľky v MŠ, ZŠ pri zápise, pediater a v prípade podozrenia, že dieťa ešte nie je zrelé aj psychológ.

V prípade, že psychológ zistí, že dieťa ešte nie je zrelé odporučí odložiť školskú dochádzku o rok. Telesná pripravenosť- úroveň telesného vývinu, ktorý umožní dieťaťu bezproblémovo návštevu školy, nepoškodí jeho zdravie a nespôsobí mu telesné deformácie. Dôležitá je aj dobre vyvinutá jemná motorika a zrakovo motorická koordinácia. Psychická pripravenosť- stupeň poznávacích procesov, ktoré sú nevyhnutné na úspešné zvládnutie školských požiadaviek.

Posudzuje sa podľa týchto kritérií:

1. zrelosť mozgu a CNS- nezrelé dieťa sa prejavuje: zvýšenou unavenosťou, citovou labilitou, neschopnosťou prispôsobiť sa školskému prostrediu- vývin CNS určuje aj lateralitu rúk, rozvoj motorických funkcií (rýchlosť, sila, koordinácia rúk, nôh, celého tela), senzo-motorickej koordinácie a manuálnej zručnosti;

2. skúma sa zrakové a sluchové vnímanie dieťaťa;

3. rozvoj poznávacích procesov (myslenie);

4. rozvoj autoregulačných kompetencií (ide o emocionálnu stránku);

5. sociálna pripravenosť.

Telesný vývin:

Ide o prvé obdobie „vytiahnutosti“ (medzi 5.-7. rokom). Hlava v porovnaní k telu je malá a končatiny dlhé- rastú rýchlejšie. Zakrivenie chrbtice nie je ešte ukončené, hrozia deformácie. Dieťa narastie 6-8 cm. za rok a priberie 2-3 kg. za rok. Mladší školský rok- najzdravšie obdobie (spôsobené pravdepodobne dostatočným pohybom).

Psychický vývin:

Nadobúda vplyvom školy novú kvalitu.
Vnímanie a pociťovanie- zdokonaľuje sa. Medzi 6-15 rokom sa zvyšuje zraková ostrosť (pre zaujímavosť až 60%) aj rozlišovanie farieb (až o 40%). Vnímanie času sa zdokonaľuje až v 8. a 9. roku.

Pozornosť- zlepšuje sa stálosť a hĺbka sústredenia. Na začiatku školskej dochádzky má dieťa problém s udržaním a sústredením pozornosti. Na konci obdobia prevláda úmyselná pozornosť nad spontánnou pozornosťou.
Pamäť- zdokonaľuje sa vplyvom učenia, opakovania a skúšania. Zlepšuje sa slovno-logická pamäť, vzrastá rozsah bezprostrednej aj dlhodobej pamäti.

Na konci obdobia sa rozsah pamäti zdvojnásobí. Do popredia sa dostáva úmyselná pamäť, klesá význam mimovoľnej pamäti.
Myslenie- je slovno-logické a konkrétne, ale začína sa rozvíjať už aj abstraktné myslenie. Vie riešiť kauzálne vzťahy (keď..., potom...). Dochádza ku generalizácii- zoskupovanie predmetov podľa spoločných znakov. Slovná zásoba sa strojnásobí. Dieťa sa vyjadruje zložitejšie, vie časovať, skloňovať a tvorí súvetia. Osvojuje si písanú reč.

Predstavy a fantázia- predstavy sú citovo zafarbené, týkajú sa konkrétnych predmetov a dejov z ich života a sú také živé, že sa vyrovnajú skutočným vnemom- eidetické predstavy. Fantázia je živá, nespútaná, pretrvávajú konfabulácie, ktoré sa okolo 10-11 rokov strácajú.

Mimopoznávacie oblasti:

Do psychického života dieťaťa vstupujú viac učitelia a spolužiaci. Dieťa si začína viac uvedomovať seba. Je to jedno z najťažších období v živote dieťaťa. Prevláda radosť, aktivita, hra, učenie, chýba strach a úzkosť.

Emócie a city:

Sú bezprostredné, intenzívne, často impulzívne (nemá kontrolu nad svojimi citovými reakciami). Strach úzkosti sa týkajú väčšinou školy známok a reakcii rodičov.

Socializácia:

Prebieha intenzívne, dieťa po nástupe do školy preberá na seba rolu žiaka aj spolužiaka, v triede si buduje svoju sociálnu pozíciu, učí sa komunikovať so spolužiakmi, vznikajú priateľstvá, ale aj nepriateľstvá, učí sa komunikovať aj s učiteľom- autoritou.

Autoregulácia a hodnotový systém:

Dieťaťu začínajú povinnosti, ktoré musí dodržiavať v súvislosti so školou. Dieťa sa učí samostatnosti, zodpovednosti, sebahodnote- nadobúda vedomie vlastnej hodnoty. V 1. roč. ešte nevie prekonávať prekážky, ľahko sa nevzdáva, rozplače sa, ľahko sa nechá odpútať- preto je potrebné upevňovať u dieťaťa vôľu a sebaovládanie.

Duševná hygiena:

Psychohygiena- je to vedný odbor, ktorý sa zaoberá problematikou duševného zdravia. Psychohygiena- spôsob života, v ktorom sa človek systematicky a cieľavedome stará o svoje duševné zdravie.

Hlavné spôsoby udržiavania duševného zdravia:

1. neustála starostlivosť o duševné zdravie- sledovanie a analýza duševného zdravia detí a zmien, ktoré by mohli viesť k psychickým problémom- a to permanentne;

2. dobre organizovaný režim dňa- zdravá výživa, dostatok spánku a pohybu, nepoškodzovanie duševného zdravia toxickými látkami;

3. zdravé životné prostredie;

4. budovanie priateľských vzťahov s rovesníkmi, učiteľmi a rodičmi;

5. predchádzanie stresu, preťažovaniu žiakov, odbúravanie strachu;

6. sociálna podpora a poradenstvo- treba kontaktovať psychológa v prípade náznakov narušenia psychického zdravia.

Narušenie psychického zdravia sa prejavuje neurózou (človek intenzívne a neprimerane prudko reaguje na podnety- zrýchlená reč; nesústredenosť; nepozornosť; hyperaktivita; výbuchy hnevu alebo plaču a afekty- príliš prehnané výraze v tváre).

Následky neurózy:

poruchy spánku; poruchy prijímania potravín; tiky (mimovoľné pohyby, alebo zášklby svalových skupín); obhrýzanie nechtov; bolesti hlavy; poruchy reči.
Rozlišujeme:

1. neurotické správanie- prejavuje sa len dočasne, napr.: pod vplyvom stresu a po jeho odznení sa správanie normalizuje;

2. neurózu- trvalá porucha, neurotické správanie sa tu prejavuje aj vtedy, keď človek nie je v strese.
ADHD (hyperaktivita)- porucha pozornosti a aktivity.

Príčiny neprospievania žiakov- školská neúspešnosť
Zo školského neúspešného žiaka, považujeme žiaka, ktorý má podpriemerný prospech.

Príčiny školskej neúspešnosti:

1. vzťah žiaka k školskej práci;

2. rodinná výchova a podmienky;

3. úroveň rozumovej vyspelosti žiaka;

4. osobnosť žiaka;

5. učiteľ a jeho vzťah k žiakovi.
Náprava sa nedá urobiť iba ovplyvnením jedného faktora, ale má sa robiť komplexne.

Poruchy správania

Existujú dve veľké skupiny:

1. poruchy uvedené v Medzinárodnej klasifikácie duševných porúch- sú intenzívne a závažné;

2. poruchy správania, ktoré sú menej závažné a dajú sa zvládať výchovnými opatreniami.

Ťažšie poruchy:

Do prvej skupiny patria:

a) syndróm ADHD- sú to hyperkinetické poruchy. Sú často spájané s poruchami pozornosti. Títo žiaci sa vyznačujú:
nadmernou činorodosťou, zvýšenou pohyblivosťou, neposednosťou, nepozornosťou.
Často vyrušujú a sú nedisciplinovaní;

b) žiaci utlmení, pasívni, hanbliví, utiahnutí, so zníženou sociabilitou- žiaci majú strach. Môže prerastať do rôznych fóbií. Bývajú úzkostní, uzatvorení, majú nízku sebadôveru;

c) asociálne a delikventné správanie- prejavy výraznej nepriateľskosti; zlosti; vandalizmu; šikanovania; agresia.
Patrí sem:
agresivita, klamanie, ničenie vecí;

d) užívanie drog, fajčenie, alkohol, iné závislosti.

Ľahšie poruchy:

a) nedisciplinovanosť- žiak sa nechce podriadiť hlavne školskému poriadku, normám a pravidlám správania;

b) záškoláctvo- druh vyhýbavej alebo únikovej reakcie.

Príčiny:
strach pred zlyhaním, odpor voči škole.
Prejavuje sa ako zlý vzťah k učeniu, učiteľom a škole;

c) hostilita- ide o negatívny, nepriateľský postoj k spolužiakom a k ľuďom všeobecne.

Prejavuje sa:
používaním vulgarizmov, slovnými útokmi, urážkami, intrigami, ohováraním, ponižovaním.

Delenie porúch správania podľa toho, kde sa vyskytujú:

a) problémy správania v škole (šikanovanie, záškoláctvo, ničenie vecí);

b) problémy doma v rodine (hádky s rodičmi, súrodencami, nedisciplinovanosť);

c) problémy na verejnosti (drzé správanie, vulgarizmy, vandalizmus, fajčenie, alkohol).