VIII. Staroba

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: Dievča 19linda10 (22)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.01.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 997 slov
Počet zobrazení: 3 486
Tlačení: 142
Uložení: 151

VIII. Staroba

Obdobie vo vývine človeka, ktoré charakterizuje proces postupného zanikania funkcii organizmu so sprievodnými somatickými, sociálnymi a psychickými zmenami. Je výsledkom starnutia- daňou za dlhý život- zavŕšením ľudského života- spojená so špecifickými problémami- osobitá problémami- ekonomicky náročná- spojená s častou hospitalizáciou- často sa socializuje- obohacuje ľudskú spoločnosť, preto už zasahuje úctu.

Podľa WHO sa delí na tri obdobia:

1. 60.-74. rokov- starší vek, staroba;
2. 75.-89. rokov- starý vek, pokročilá staroba;
3. nad 90. rokov- dlhovekosť.
 
Telesný vývin:
Postupné strácanie fyzickej sily, vytrvalosti, pružnosti, koordinácie pohybov- čo je spôsobené atrofiou svalov a postupným zanikaním funkcií aj ostatných telesných orgánov, napr: zraku, sluchu. Zmenšuje sa svalová hmota a jej výkonnosť. Spomaľuje sa látková výmena činnosť nervovej sústavy. Znižuje sa hmotnosť organizmu. Vypadávajú a šedivejú vlasy, vypadávajú zuby. Koža stráca pružnosť, prehlbujú sa vrásky. Objavujú sa pigmentové škvrny na koži.

V kostiach ubúda vápnik, preto sú kosti krehkejšia skôr dochádza k zlomeninám, kt. sa potom aj ťažšie liečia. Zhoršuje sa činnosť dôležitých vnútorných orgánov- napr: pľúc, obličiek, pečene. Zhoršuje sa činnosť srdca, žliaz s vnútorným vylučovaním a niektoré prestávajú fungovať celkom- pohlavné žľazy. V stenách ciev sa ukladá vápnik a cholesterol, cievy strácajú pružnosť a zvyšuje sa krvný tlak. Nervová sústava je menej odolná voči záťažovým situáciám, človek sa ľahko unaví. Starí človek potrebuje viac odpočinku a spánku.
     

Psychický vývin:

Poznávacie procesy:    Zmeny v zrakovýchsluchových orgánoch vedú k pomalšiemu a nejasnému vnímaniu a orientácií v priestore. Rýchlosť myslenia, vnímaniaanalýzy skutočnosti sa spomaľuje.  Oslabené je mechanické vštepovanie do pamäti, človek si skôr zapamätá to, čo má logickú súvislosť, starý človek si dobre pamätá udalosti spred mnohých rokov, ale nepamätá si, čo robil včera, nevie si vybaviť mená ľudí, zabúda bežné veci, nepamätá si, čo hovoril pred chvíľou a príhody opakuje. Starý ľudia nemajú radi novinky, ťažko znášajú zmenu- bydliska, cestovanie, noví ľudia. Myslenie sa spomaľuje, ale vyznačuje sa skúsenosťami, zodpovednosťou, spoľahlivosťou, trpezlivosťou. Až v neskoršej starobe môže myslenie strácať logiku, kritickosť a objektivitu, je to preto, lebo starý človek je presvedčený o svojej pravde a ťažko mení názor.
   
Citová oblasť:
Starí ľudia dosahujú citovú zrelosť na základe skúsenosti z prežívania rozličných životných situácií. Sú väčšinou zraniteľní, citovo labilnejší, citliví na uznanie, najmä od blízkych ľudí. Prežívajú obavy, úzkosť a strach z rozličných chorôb, z možnosti úrazu, z budúcnosti a umierania. Mnohí sa cítia opustení a neužitoční. Ťažšie sa vžívajú do situácie iných ľudí, ťažšie znášajú krivdu, nespravodlivosť, sú menej tolerantní k módnym výstrelkom.  Sú egocentrickí, pozornosť ostatných sústreďujú na seba. Bývajú mrzutí.    V neskoršej starobe sa oslabujú najmä estetické a poznávacie city. Veľmi intenzívne prežívajú úspechy a neúspechy svojich deti a vnúčat.
 
Sociálne vzťahy:
Obmedzujú sa na najlepších priateľov. Ak starý človek žije v domove dôchodcov, túži viac po samote a intímne lebo je presýtený vzťahmi. Sociálne vzťahy sú obmedzované zdravým starých ľudí a možnosťou ich pohybom a cestovania. Medziľudské vzťahy sa zhoršujú- zvýrazňuje sa egoizmus, vzťahovačnosť, tvrdohlavosť, pedanstvo, podozrievavosť, detinskosť, so starým človek sa ťažšie vychádza. Na druhej strane potrebujú starí ľudia kontakty s ľuďmi, potrebujú spomínať, rozprávať sa o bežných veciach.

Najdôležitejšie kontakty:
 s deťmi, vnúčatami, rodinou, priateľmi.
    
Odchod do dôchodku:
Starí ľudia ho prežívajú ako šok a traumu, najmä tí, kt. naň nie sú pripravený. Niektorý sa na dôchodok tešia a vidia v ňom príležitosť uskutočniť niektoré svoje záujmy a koníčky. Odchod do dôchodku znamená: stratu práce, profesie, profesionálnej roly, priateľov z práce a s tým spojená spoločenská prestíž a soc. status. Starý človek sa stáva závislý od spoločnosti, kt. mu poskytuje dôchodok. Človek odchádza zo spoločnosti do svojho súkromia, do svojej samoty, čo niekedy znamená až izoláciu. Pocit prázdnoty vzniká aj z toho, že v produktívnom veku ich stále niekto dirigoval, riadil staval pred nich ciele a programy. Na dôchodku si človek má odrazu tvoriť program sám, na čo nebol zvyknutý a nevie to robiť. Sloboda voľby sa preňho stáva zaťažujúcou.

Rozlišujeme päť fáz adaptácia na dôchodok:

1.fáza šoku- môže mať podobu psychickej rany, zmätku, ale aj radosti a potešenia z voľného času, eufórie zo slobody a možnosti voľby vlastne aktivity; 2.fáza odpočinku a uvoľnenia- zisťovanie, čo všetko nový spôsob života prináša, čo sa dá a čo sa nedá robiť;  3.fáza prehodnocovania a rozčarovania- človek hodnotí svoj život tak, že nenaplnil všetky ciele, je zo seba sklamaný a môže dôjsť k syndrómu štyroch stien;   4.fáza reorientácia- seniori sa prispôsobujú novému životu, hodnotia situáciu a vytvárajú si realistické očakávania; 5.fáza rutiny- dosiahnutia stabilného život. Štýlu, kt. prináša uspokojenie, dôchodca má svoj denný a týždenný program, vykonáva ho rutinne a nemá rád, keď sa jeho program poruší.
 
Osamelosť:
Jedna z najvýznamnejších psychických záťaží starých ľudí je úmrtie jedného s partnerov a nasledujúca samota. Čím je človek starší tým horšie znáša smrť partnera.  Dôsledky straty partnera:  Pocity osamelosti, prázdnoty, strata odvahy a životnej istoty. Mení sa denný režim činností, človek musí prebrať aj činnosti, kt. do teraz vykonával partner. Zhoršená ekonomická situácia hlavne pre ženy. Smútok, depresia, sklesla nálada, neochota stretávať sa s ľuďmi.    

Muži a ženy prežívajú samotu rozdielne:  Muži:

potláčajú svoje city a emócie.  Ženy:
smrť partnera prežívajú búrlivejšie, v byte im viac veci pripomína manžela, častejšie chodievajú na cintorín, kde spomínajú pri hrobe manžela. Tento rituál predstavuje novú náplň života.
 
Choroby v starobe:
Staroba so sebou prináša zhoršenie telesného stavu a zdravia, ale staroba sama nie je chorobný stav. Zhoršenie funkčnosti telesných orgánov však vedie k rozličným chorobám.   Niektoré z nich sú chronické a kombinujú sa aj zo psychickými ochoreniami, alebo problémami.
Najčastejšie choroby:
zvýšený krvný tlak, cievne ochorenia, srdcový infarkt, rakovina a pod.
 
Umieranie a smrť:
Väčšina ľudí umiera v nemocnici. Viac ako 80% zomiera vo veku nad 60 rokov. Z vekom sa strach zo smrti stráca. Ženy sa smrti boja menej ako muži, ľahšie sa vyrovnávajú s predstavou smrti. Na prežívanie myšlienky o vlastnej smrti, vplýva aj to, aký život človek žije, v akej je psychickej situácií- čím je miera záťaže života a nádeje nižšia, tým je strach zo smrti menší, smrť sa berie ako vykúpenie. Proces umierania môže znamenať záťaž nie len pre samotného človeka, ale aj pre rodinu, najbližších, spolupacientov. Človek väčšinou umiera v nemocnici, dochádza tak zvanej „sociálnej smrti“. Človek je sám medzi cudzími ľuďmi, návštevy chodia čo raz menej, umierajúci cíti, že ľudia na neho zabúdajú, že sociálne prestal existovať- takéto umieranie sa prežíva negatívne. Veriaci berú smrť ako prechod z jedného sveta do druhého- život po smrti. Sú viac vyrovnaný so smrťou a umieranie predstavuje etapu pozitívneho prehodnotenia života.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7.3)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.011