Osobitosti rómskeho etnika

Osobitosti rómskeho etnika

SOC

Marginalizácia- vytváranie vzťahov sociálnej nerovnosti.

Marginálny človek- človek žijúci na okraji spoločnosti.

Druhy marginalizácie:

1. ekonomické- súvisí s chudobou, týka sa napríklad: Rómov, bezdomovcov, nezamestnaných. Je spojená s hrozbou kultúry a spoločenskej izolácie;
2. symbolické- súvisí so stereotypmi a predsudkami spoločnosti, napríklad: náboženská sekta, sexuálne menšiny.

Charakteristika rómskeho etnika:

Rómovia- (Róm- muž)- je súhrnné označenie rómskeho etnika.

Romológia- veda o Rómoch.

Romistika- veda o rómskom jazyku.

ATZIGÁN, MANUSH- cigáň, kočovník.

História Rómov- predchodcovia rómov boli domovia. Pochádzajú z Indie hoci predtým sa hovorilo, že pochádzajú z Egypta. Po skúmaní jazyka vedci prišli na to, že prišli k nám z Indie.

Dôvody prečo odišli z Indie:

1. pre nedostatok potravy a časté suchá;
2. pre veľmi prísny kastový systém.

Delenie na kasty (stavy):

1. urodzení brahmani- učenci, kňazi;
2. kšatriovia- bojovníci;
3. vašajú- remeselníci, obchodníci, chovatelia dobytka;
4. šúdrovia- remeselníci;
5. nedotknuteľní- zberači mŕtvol, zametači, odstraňovali nečistoty, pálili prádlo, spaľovači mŕtvol, nemohli sedieť za stolom.

– v ktorej kaste sa človek narodil, do tej patril celý život aj celé jeho potomstvo;

– príslušníci z 1 kasty sa nemohli oženiť s príslušníkom z inej kasty;

– každá kasta mala svoje práva a povinnosti;

– tieto kastové systémy pretrvávajú dodnes.

Rómovia odišli z Indie v 9.-10.st. Na SVK prišli v roku 1219. Sťahovanie Rómov trvá celé obdobie a trvá dodnes. V roku 1423 boli vydávané tzv. glejty- pasy, podľa ktorých sa Rómovia mohli bezpečne pohybovať po krajine. V 13.st. v Uhorsku už bolo veľa Cigáňov. Miestami sa vytvárali rómske dediny. Na SVK sú rómovia zastúpení rugummi. Boli diferencovaní ako sociálne a kultúrne zaostalá skupina obyvateľstva. Po celé obdobie sa im odmietalo priznať, že majú svoj jazyk, kultúru, etnické podvedomie. V 80. rokoch vláda vydala pokyny, aby sa nepoužívalo označenie cigán, ale Róm. Rómovia s miestnymi obyvateľmi vytvárali prirodzené fungujúce obojstranné vzťahy ako bolo: kmotorstvo, hudobníci pre šľachtu. Živili sa kováčstvom, košikárstvom, vyrábali metly, vápno.

Obdobie 1. sv. vojny a vznik 1. Československej republiky (1918-1939):

– Rómovia sa mohli prihlásiť k rómskej národnosti;

– 1927 bol vyhlásený „Zákon o potulných cigánoch“– Rómovia majú zakázaný vstup do kúpeľných miest a do všetkých obcí na území Tatier;

– muži sa často hlásili na matrike pod ženským menom a to preto, aby sa vyhli brannej povinnosti;

– v tomto období boli vydávané kočovne legitimácie (len na 3 dni, presne vytýčená trasa);

– v tomto období vznikali nútené tábory na nútenú prácu;

– boli odkázaní na sociálnu pomoc štátu a na rôzne stravovacie akcie.

Obdobie 2. sv. vojny (1939-1945):

– cigánske legitimácie– slúžili na ústrednú evidenciu cigánov;

– ak zamestnávateľ zamestnával Róma musel mať zvláštne povolenie;

– 1942– koncentračné tábory;

– znížil sa počet Rómov v štáte (asi 1 000 rómov).

Povojnové Československo a nový politický režim: 

– odmietli akceptovať historickú odlišnosť Rómov;

– ignorovali ich identitu, etnicitu, materinský jazyk, kultúru, tradície, hodnotové orientácie;

– projekt Sociálna asimilácie Rómov– o splynutí majoritnej väčšiny s Rómami a úlohou tohto projektu bolo násilné usadenie dovtedy kočujúcich Rómov;

– boli z vidieckeho prostredia presídlení do mesta;

– boli finančne odmeňované Rómky za sterilizáciu;

– dostávali byty, materiálne výhody, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť;

– Rómovia sa stali závislými od štátnej podpory.

80.-te roky 20.-teho storočia:

– priniesli zlepšenie postavenia Rómov, ale ich kultúrne a sociálne postavenie sa naďalej potláčalo;

– znížila sa úmrtnosť malých detí;

– zlepšila sa hygiena a celkový zdravotný stav rómskeho obyvateľstva;

– bola povinná školská dochádzka, ktorá prispela k zníženiu analfabetizmu;

– sociálny systém nevychovával rómske deti k zdravému sebavedomiu a svoju identitu chápali ako niečo negatívne, bezcenné hoci vedeli písať a čítať.

90.-te roky 20.-teho storočia:

– Rómovia boli prví čo prišli o prácu;

– nastala rasová diskriminácia, nezamestnanosť, záškoláctvo;

– zvýšilo sa napätie medzi Rómami a zvyšnou populáciou;

– vznikli, obnovili sa rôzne kultúrne organizácie a politické strany;

– Rómovia vstupujú do politiky, začali vydávať rómske časopisy, literatúru, učebnice, začali používať svoj vlastný rómsky jazyk.

Rómske etnikum- je svojrázne, výrazne svojím výzorom, charakteristické kočovným spôsobom života, majú svoj jazyk, kultúru, tradície.

Rómska žena:

– je bytosť považovaná za menej dôležitú;

– jej status je daný plodnosťou;

– je určená len pre svojho muža a jej hodnota nespočíva v nej ale v jej deťoch;

– bezdetná žena je hanbou celej rodiny, považujú ju za „nepodareného chlapa“;

– narodenie chlapca je väčšia hodnota;

– narodenie dievčaťa býva príčinou hrubého správania muža k žene;

– žena nerozhoduje sama o počte detí, ktoré bude mať (jedno dieťa neznamená nič, 2 – 3 deti ešte nie je žiadna matka);

– sexuálne činná žena sa považuje za nečistú.

Rómske dieťa:

– majú veľa telesného kontaktu;

– nepoznajú súkromie (nikdy nie sú samé);

– výchova sa uskutočňuje odzeraním a napodobňovaním;

– puberta u nich nie je, pretože už mladí v pubertálnom veku si zakladajú rodinu;

– v jednej rodine majú 2 deti rovnaké meno.

Rómske rodiny:

1. nukleárna rodina:

– muž + žena + dieťa;

– má 10 a viac členov, ktorí žijú v jednej domácnosti;

– veľa detí predstavuje zárobok;

– 13 – 17 ročné dievčatá majú už svoje vlastné deti;

– spolužitie partnerov začína od 12 rokov;

– ak má žena 18 rokov a nemá dieťa je spoločensky neakceptovaná;

– mať početnú rodinu je zmysel života;

– pôrod, antikoncepcia, pohlavné choroby to je všetko tabu, považujú to za zlé veci;

– neverná žena sa netoleruje, u muža sa toleruje;

 

1. komplexná rodina- famélia:

– žijú spolu 3 – 4 generácie;

– majú spoločný pôvod aj priezvisko, spoločné priestory, spoločný majetok;

– jedna rodina varí pre ostatné;

– vždy je niekto doma;

– vychovávanie detí je pod dozorom starších detí;

– výber partnera- chlapec odchádza so svojimi strýkom do blízkeho okolia s cieľom výberu partnerky;

– výber nie je náhodný uskutočňuje sa v rodinách, v ktorých už má niekoho z rodiny;

– manželstvo prvých bratrancov je akceptované;

– manželstvo s nerómom je prestíž (ale len v niektorých lokalitách);

 

1. fajta:

– 5 – 6 generácií;

– vzniká z príbuzenskej jednotky, ktorá je dosť silná;

– získanie členstva narodením alebo svadbou;

– žena sa vydáva do mužovej rodiny (presťahuje sa), tým sa posilňuje jej postavenie, a pri vydávajú sa sem aj jej sestry;

– muž sa stane členom ženinej fajty, ak je jedináčik.

Perspektívy života Rómov na SVK- prírastky rómskych obyvateľov sú vyššie v porovnaní s nerómskym obyvateľstvom. Je to dôsledok odlišného reprodukčného správania sa Rómov.

V súvislosti s Rómami hovoríme o rómskom probléme:

1. veľký počet Rómov- ktorí žijú na území SR a SR patrí medzi krajiny s najvyšším podielom rómskej populácie;
2. zlá východisková situácia– trvá niekoľko desaťročí, bol to pokus o násilnú asimiláciu Rómov.

Pri riešení rómskeho problému treba vychádzať z :

1. regionálny faktor–sú rozptýlení po celej SR;
2. integračný faktor– rómske etnikum je veľmi heterogénne (rôznorodé), výrazným spôsobom sa odlišuje od väčšinového obyvateľstva (žijú v odlúčení v rómskych osadách).

Sociálna pomoc rómskemu etniku na SVK- je to etnické spoločenstvo, ktoré je charakteristické osobitosťou v sociálnom a demografickom správaní. Pretrváva neschopnosť hospodárenia s finančnými prostriedkami. Rozšírený alkoholizmus. Žijú v sociálne i morálne devastujúcom prostredí na hranici ľudskej dôstojnosti. Vyžadujú si osobitnú pozornosť štátu pri aplikácii sociálnej politiky. Je potrebné chápať túto časť rómskeho obyvateľstva ako sociálne znevýhodnenú a pri riešení sociálneho problému je potrebné uplatniť princíp pozitívnej stimulácie- neznamená to zvýhodňovanie finančné ale znamená to zabezpečiť podmienky „pomoci k svojpomoci“ a táto pomoc by mala spočívať v opatreniach sociálnej pomoci reagujúcich na ich vzdelávanie, jazykové, hodnotové a iné danosti. V rómskej populácii tvoria ekonomicky aktívny občania len veľmi malú časť (robotnícke povolania).

Problémy Rómov:

1. nezamestnanosť- pramení zo vzdelania, väčšina Rómov má ukončenú len povinnú školskú dochádzku, nepracujú v príprave na ďalšie povolanie a nenastupujú do zamestnania. Títo ľudia nikdy nenadobudli vzťah k práci ako k zdroju obživy. Sú evidovaní ako nezamestnaní a poberajú sociálne dávky. Často sú ich živiteľkou prídavky na deti. Chýba im motivácia a resocializácia;
2. výchova a vzdelávanie- skvalitnenie výchovy a vzdelávania rómskych detí je primárnym predpokladom úspešného riešenia v rómskej komunite;
3. bývanie- podporovať pri výstavbe domov s upraveným štandardom bývania pri uplatnení ich osobnej účasti na výstavbe;
4. sociálna pomoc- profesionalizácia sociálnych pracovníkov, organizovanie výchovných a poradenských akcií pre dospelých;
5. zdravotný stav- zlá hygiena, životospráva, vysoká konzumácia alkoholu a cigariet, znečistene prostredie.

Šanca pre Rómov
Na základe verejného prieskumu u občanov a zistenia, že najpálčivejší problém mesta je rómska komunita, pristúpilo mesto k vyhláseniu a realizácii projektu Šanca pre Rómov na Nábrežnej ulici- s cieľom zabezpečenia verejného poriadku v uvedenej mestskej lokalite, čím súčasne dalo šancu prispôsobivým Rómom na zlepšenie ich životných podmienok. Už 15. októbra 2008 zriadilo mesto priamo v lokalite vysunuté pracovisko mestskej polície (osadenie unimobunky vrátane prípojok na inžinierske siete v sume 8 896 € (268 tis. Sk) a zo štyroch bytových domov vyčlenilo jeden (č. 208), ktorý bol v investorstve mesta zrekonštruovaný (oprava vnútorných omietok, podláh, okien, zárubní, maliarske práce, rekonštrukcia elektroinštalácie, úprava vnútornej inštalácie plynu, vyčistenie pivničných priestorov, oprava strechy v sume 54 471 € (1 642 tis. Sk). Do neho boli nasťahovaní z bytových domov (č. 205, 206 a 207) výlučne prispôsobiví občania, teda tí, ktorí platia nájom, splácajú cez splátkový kalendár dlžoby, udržujú verejný poriadok, neplatiči z tohto objektu boli presťahovaní do vedľajších bytových domov. S realizáciou projektu na zlepšenie poriadku na Nábrežnej ulici boli obyvatelia bytového domu č. 208 oboznámení na MsÚ 20. augusta 2008. Súčasťou zlepšených podmienok bývania je aj domový dôverník z radov Rómov, ktorý dohliada na poriadok, v objekte bola zriadená kancelária pre rómskeho aktivistu s cieľom zabezpečenia užšej spolupráce medzi komunitou a mestom. Lokalita je monitorovaná priemyselnou kamerou prepojenou na ústredné pracovisko MsP. Je to pokus, ktorý dáva šancu prispôsobivým.

Osobitný príjemca dávok v hmotnej núdzi
Cieľom realizácie tohto systému je zastaviť uvedený nepriaznivý vývoj v komunite najmä na Nábrežnej ulici. Objektívne bolo totiž zistené, že dávka v hmotnej núdzi neslúžila daným občanom na zabezpečenie základných životných potrieb, ale často bola použitá nevhodne. Z dôvodu nízkej vzdelanostnej úrovne Rómov a ich neznalosti racionálne hospodáriť s financiami dochádzalo k neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov. Výsledkom bolo páchanie trestnej činnosti, hroziaca strata bývania alebo mnohé exekúcie. Systém osobitného príjemcu sa úspešne zrealizoval a momentálne je v ňom posudzovaných 140 osôb čo je v priemere 50 rodín. Vďaka tejto ustanovizni mesto získava späť finančné prostriedky od občanov, ktorí si dlhodobo neplnili svoje záväzky voči samospráve.

ŠPP

Prevencia- odborná činnosť zameraná na predchádzanie, zabránenie opakovaniu a znižovaniu rizík rôznych negatívnych vplyvov a problémov.

Môže byť:

1. a) primárna- predchádzanie, posilňovanie pozitívnych podmienok, zameraná na celú spoločnosť (prednášky, besedy);
2. b) sekundárna- je adresná na konkrétnu populáciu, napríklad: drogovo závislých- liečebne, poskytuje sa vo forme účinnej a včasnej pomoci;
3. c) terciárna- jej cieľom je zmierniť dôsledky, dopady jednotlivých postihnutí, zabrániť zhoršovaniu stavu.

BSZ

Infekčné ochorenia boli v minulosti pre ľudstvo veľkým problémom. Počas epidémií moru, cholery, pravých kiahní, brušného týfusu a iných chorôb zomieralo mnoho ľudí. Až s rozvojom mikrobiológie na základe výsledkov výskumov najmä Louisa Pasteura a Roberta Kocha došlo k pochopeniu ich vzniku, a tým aj k rozvoju prevencie a liečby.

Prenos infekčných ochorení:

– črevný systém;

– kvapôčkovou infekciou;

– priamym kontaktom;

– krvnou cestou;

– pohlavným stykom.

Prevencia infekčných ochorení:

– dôsledne dodržiavať zásady všeobecnej hygieny: čistotu tela, odevu, prostredia;

– správna životospráva;

– vyhľadávanie zdrojov nákazy a prenosu nákazy;

– zvyšovanie odolnosti organizmu: otužovaním, pohybom, vitamínmi;

– očkovaním.

Najčastejšie infekčné ochorenia:

Ochorenie spôsobené vírusmi:

Chrípka- je častá choroba, ktorá sa môže vyskytovať aj vo všetkých epidémiách. Epidémie chrípky sa objavujú najmä v chladných mesiacoch. Infekcia sa šíri kýchaním, kašľaním a predmetmi znečistenými hlienom z nosohltana. Inkubačné obdobie je asi 1-2 dni. Chrípka sa prejavuje bolesťou hlavy, kĺbov, únavou, malátnosťou, horúčkou 39-40 C. Chrípka trvá 5-7 dní.

Ochorenie spôsobené baktériami:

Angína- je častou infekčnou chorobou, prejavuje sa zápalom mandlí a nosohltana. Hrdlo je veľmi bolestivé, chorý prehĺta len s námahou. Ochorenie sprevádza aj horúčka.