Možnosti vyrovnávania sa s náročnými životnými situáciami

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: agile (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 19.09.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 765 slov
Počet zobrazení: 1 335
Tlačení: 79
Uložení: 78

Možnosti vyrovnávania sa s náročnými životnými situáciami

PSY

Konflikt- stretnutie protichodných síl na ceste k uspokojeniu potreby- dosiahnutiu cieľa. Rozlišujeme:

  1. a) deštruktívny- keď sa pri jeho riešení nenájde uspokojivé východisko, neprináša zmenu v správaní, odoberá energiu a ničí morálku človeka. Polarizuje ľudí a podnecuje negatívne správanie;
  2. b) konštruktívny– keď sa na jeho zvládaní zúčastňujú obe strany, keď otvára diskusiu, prináša riešenie, pomáha preklenúť ťažkosti, uvoľňuje sa emócia a poukazuje na riešenie životných situácií.

Intrapersonálny konflikt (vnútorný)- prebieha vo vnútri každého človeka, človek sa rozhoduje medzi dvoma alebo viacerými alternatívami. 

Zdrojmi vnútorných konfliktov sú : 

- povahové vlastnosti človeka;

- momentálny telesný stav;

- spoločenská situácia, v ktorej sa človek nachádza.

Delíme ho do týchto kategórií: 

  1. a) priblíženie– priblíženie– človek si musí vybrať z 2 kladných akceptovateľných situácií;
  2. b) priblíženie– vyhýbanie– konflikt medzi kladnou a zápornou situáciou tu vzniká konflikt medzi tým, čo by človek chcel a čo by mal;
  3. c) vyhýbanie– vyhýbanie– vzniká keď človek ma riešiť 2 rovnako záporné situácie, jedinec sa musí rozhodnúť pre jedno alebo druhé záporné riešenie.

Interpersonálny konflikt- prebieha medzi dvoma alebo viacerými osobami, sú to najbežnejšie a viditeľné konflikty ľudí, ktorí chcú jednu vec alebo sa hádajú kto má pravdu. Môže prebiehať medzi jednotlivcami alebo skupinami.

 

Vnútro skupinové konflikty– môžu mať rôzne dôvody (hádka v triede kvôli peniazom na stužkovú  ) Môže vzniknúť niekoľko názorových skupín, jednotlivcov bez názoru alebo jednotlivcov, ktorí majú úplne iný názor ako ostatní. Medzi skupinové konflikty– napríklad: medzi dvoma triedami, radikálne odlišnými názorovými skupinami, etnickými,  národnostnými skupinami štátu.

Príčiny interpersonálneho konfliktu:

  1. a) osobnostné– vyprovokované a udržiavané nežiaducimi osobnostnými vlastnosťami (bezdôvodné sťažovanie, prejavy násilia, agresia, neznášanlivosť, nedodržiavanie pravidiel slušnosti a podozrievanie);
  2. b) štrukturálne - vplývajú na štruktúru usporiadania skupín. Ak členovia skupiny majú odlišné predstavy o cieľoch, vzájomných povinnostiach, právach, majú nezhodné očakávania na sociálne roly, sú podľa vlastnej mienky nespravodlivo ohodnotení. Tieto zdroje sa môžu objaviť v akejkoľvek skupine (škola, trieda, zamestnanie).
  3. c) komunikačné– bývajú najčastejším zdrojom konfliktov medzi 2 osobami, jednotlivcom a skupinou, a medzi dvoma skupinami. Problém je v prenose informácií, ich postupnou zmenou, stratou, nedobrým počúvaním.

Zdroje medziľudských konfliktov- sociálna práca, kultúrne a hmotné podmienky, v ktorých ľudia žijú a ktoré neuspokojujú ich potreby. Z toho vzniká nespokojnosť, konflikty, konfliktní ľudia, ktorí častejšie vyvolávajú konflikty ako ostatní ľudia.

Konfliktní ľudia sa prejavujú takýmto správaním: 

  1. a) prevažujú emocionálne– impulzívne argumenty, nevedia alebo nechcú pochopiť racionálne alebo logické argumenty niekoho iného;
  2. b) ľudia, ktorí sa preceňujú– majú skreslenú predstavu o svojom JA sú namyslený, myslia si , že vždy majú pravdu, nesplnenie ich očakávaní- konflikty;
  3. c) ľudia ktorí sa podceňujú– a na základe toho prežívajú pocit neistoty, odpor alebo utekajú pred povinnosťami % konflikty s okolím;
  4. d) ľudia, ktorí nemajú uspokojené potreby- sociálneho uznania, ocenenia, potreby spolužitia alebo seba uplatnenia presadzovanie sa neprimeraným spôsobom.

Druhy konfliktov : 

  1. konflikt vzťahov– prejavuje sa nesympatiou voči druhej osobe;
  2. konflikt informácií– vzniká odlišnými zdrojmi informácií;
  3. konflikt záujmov– vyplýva z odlišných potrieb ľudí;
  4. štrukturálny konflikt– je konfliktom inštitúcií z titulu moci;
  5. konflikt hodnôt– vyplýva z rozdielnosti uznávaných hodnôt.

Štádia konfliktu: 

  1. príznak konfliktu- je situácia, keď jednému z partnerov začína niečo vadiť a svoju ne vôľu prejaví neverbálnou komunikáciou napr. postrčením;
  2. otvorenie konfliktu– dochádza k nemu keď druhá strana zareaguje s nevôľou verbálne a kriticky, začína chladnúť komunikácia (čo robíš);
  3. pri polarizácii– si útočníci bránia svoje pozície sú presvedčení o svojej pravde, nútia druhého ustúpiť, obviňujú sa, zosmiešňujú sa (ja? to ty );
  4. izolácia– štádium konfliktu keď obe strany sú nehnevané, chcú sa navzájom potrestať napriek prestanú komunikovať;
  5. deštrukcia– je to stav keď konflikt prejde do štádia vzájomného psychického aj fyzického ubližovania/ poškodzovania majetku toho druhého.

Spôsoby riešenia konfliktu I.- nevedú k vyriešeniu konfliktu ale sú nevyhnutné pre zachovanie duševného zdravia: 

  1. útek– útek pred situáciou o ktorej si človek myslí že môže spôsobiť nepríjemnosti;
  2. rezignácia– prejaví sa najmä vtedy, keď sa vyskytnú 2 príležitosti v rovnakom čase, keď sa jednotlivec musí rozhodnúť, ktorej dá prednosť;
  3. presunutie– forma voľby náhradného cieľa, posun k osobe, pocit krivdy od jedného človek na druhého;
  4. kompenzácia– predstavuje riešenie konfliktov prostredníctvom takého kompromisu, ktorý umožňuje uspokojenie potreby náhradným vyrovnaním;
  5. popieranie– patrí k neproduktívnej forme správania, pretože sa opiera výlučne o vyhnutie sa konfliktov bez prijateľných dôkazov;
  6. potláčanie– predstavuje jednu z najčastejších duševných stratégií voči konfliktu, hoci môže vyvolať aj neurotické stavy;
  7. regresia– znamená vzdať sa nedosiahnuteľného cieľa a následne ho znížiť na prijateľnú úroveň;
  8. projekcia– keď vlastné nedostatky pripisujeme iným výsledkom nie je riešenie konfliktu ale potláčanie;
  9. racionalizácia– rozumové subjektívne ospravedlnenie vlastných objektívne nesprávnych postojov.

Spôsoby riešenia konfliktu II.- vedú k vyriešeniu konfliktov: 

  1. autoritatívne: 
  2. a) presadenie sa silou- strany spolu komunikujú priamo, rozhoduje silnejšia strana;
  3. b) rozhodnutie autoritou– autorita podľa vlastného úsudku rozhodne bez vypočutia alebo po vypočutí strán X a Y;
  4. c) arbitráž (rozhodcovské konanie)– po vypočutí obsah strán na základe zákona určuje arbiter;
  5. d) súdny spor - X a Y komunikujú so súdom priamo/ pomocou advokáta;
  6. alternatívne: 
  7. a) facilitácia– facilitátor je tretia nezaujatá strana, pomáha viesť korektný a vyvážený proces komunikácie medzi oboma stranami. Strana X a Y komunikujú priamo za pomoci tretej osoby. Dohodu dosahujú X a Y spoločne;
  8. b) mediácia– mediátor ako sprostredkovateľ komunikácie strán pri riešení konfliktu, komunikuje osobitne aj s jednou aj s druhou stranou dohodu dosahujú X a Y spoločne;
  9. c) zmierovanie– môže sa konať pomocou zástupcov X a Y v zmierovacie vode. Zástupcovia majú väčšie pochopenie pre svoje strany zároveň nie sú priamo angažovaný do konfliktu dohodu dosahujú spoločne;
  10. d) vyjednávanie– strany spolu komunikujú priamo. dohodu dosahujú spoločne.

Deprivácia- psychický stav, ktorý vzniká v takých životných situáciách, v ktorých sa dlhý čas a v dostatočnej miere neuspokojujú základné potreby človeka.

Príčiny a druhy deprivácie- o psychickej deprivácií hovoríme vtedy keď človek nemôže vôbec alebo dlhodobo uspokojiť svoje potreby. Napríklad: výchova dieťaťa v málo podnetnom , izolovanom sociálne, emocionálne a kognitívne zanedbanom prostredí.

Rozlišujeme:  

  1. deprivácia základných biologických potrieb– ak nie sú dlhodobo uspokojované biologické potreby ( pri nedostatku jedla, spánku, vody, pohybu a pod.);
  2. senzorická deprivácia– zapríčinená nedostatkom podnetov na rozvíjanie zmyslov, môže byť spôsobená nevyvinutím alebo poškodením zmyslov, ale príčinou môže byť aj chudobnosť podnetov;
  3. citová deprivácia– vzniká vtedy, keď chýbajú podnety, ktoré vyvolávajú citové zážitky, dieťaťu chýba cit. vzťah s matkou alebo inou blízkou osobou;
  4. kognitívna deprivácia– vzniká nedostatkom podnetov v oblasti poznávania, myslenia a učenia na základe toho sa nesformujú vyššie potreby, človek stráca záujem vzdelávať sa a ostáva len pri uspokojovaní základných biologických potrieb;
  5. sociálna deprivácia– má 2 podoby:
  6. a) človek je presýtený sociálnymi podnetmi a chýba mu intimita, súkromie;
  7. b) má podobu samoty, izolovanosti a separácie. Je to vtedy, keď človeku chýba kontakt s ľuďmi;
  8. existencionálna deprivácia– ak človeka nemá dostatok podnetov na objavenie zmyslu a význam života.

Dôsledky deprivácie: 

  1. zhoršený psychický stav– neurotické správanie, úzkosť, nepokoj, nedostatok záujmu;
  2. zhoršený zdravotný stav– poruchy spánku, bolesť hlavy, oslabenie imunity
  3. zhoršená socializácia- problém so začleňovaním sa do sociálnych skupín, izolácia, hostilita, agresia. 

Frustrácia- psychický stav, ktorý vyvoláva prekážka na ceste k dosiahnutiu cieľu, ohrozenie, oddialenie alebo znemožnenie uspokojenia potreby. Prekážka môže zmariť úsilie vynaložené na ceste k dosiahnutiu cieľa 

Frustráciou označujeme: 

  1. objektívne definovaná– ide o vonkajšiu prekážku. (mám peniaze chcem si kúpiť jedlo ale obchod je zavretý);
  2. vnútorné subjektívne- prežívanie sklamania, neúspechu, hnevu, násilia, atď.

Frustračné situácie– podľa povahy prekážky, ktorá stojí v ceste môžeme hovoriť o :

  1. ľahko zvládnuteľných dočasných situáciách– keď sa prekážka dá obísť, nahradiť alebo dosiahnuť zvýšeným úsilím;
  2. ťažšie zvládnuteľné situácie– keď sa prekážka nedá ovplyvniť a pretrváva dlhý čas.

Reakcie na frustráciu :

  1. priama reakcia– najčastejšie človek využíva agresiu;
  2. obranné mechanizmy: 
  3. a) racionalizácia– rozumové zdôvodnenie;
  4. b) sublimácia– človek sa lepšie uchytí v spoločnosti, kde je jeho správanie uznávané;
  5. c) kompenzácia– nahradenie nedosiahnutého cieľa za dosiahnuteľný;
  6. d) projekcia– vlastné nepriateľské úmysly pripisuje druhým;
  7. e) regresia- návrat na nižší vývojový stupeň;
  8. extrémne typy frustrácie:
  9. a) deprivácia– vážnejší, horšie napraviteľný stav, najčastejšie u detí;
  10. b) existencionálna frustrácia– najvážnejší typ frustrácie, človek stratí zmysel života.

Záťaž– môže byť popísaná viacerými charakteristikami (napríklad: ako obtiažna adaptácia na prostredie, alebo ako vzťah medzi požiadavkami na činnosť človeka a súborom vlastností, ktorými je vybavený na zvládnutie týchto požiadaviek).

Stupne záťaže:

  1. ťažká psychická záťaž (smrť blízkeho, ohrozenie života...);
  2. stredná psychická záťaž ( dochádza pri nej k úzkosti);
  3. ľahká psychická záťaž ( nedosahuje prah stresora..bežné činnosti).

Stres– stav psychickej záťaže, ktorá vzniká pôsobením nejakého rušivého faktora na človeka, počas uspokojovania potreby, alebo dosahovania cieľa. Následkom tohto pôsobenia je znemožnenie uspokojenia potreby, alebo dosiahnutia cieľa

Fázy stresu

  1. štádium alarmu (poplachová reakcia)– mobilizácia všetkých pomocných mechanizmov zachovania života;
  2. štádium odolnosti (rezistencia)– znižuje sa zmätok poplachovej reakcie a organizmus si zvyká na stres a bráni sa za cenu likvidácie rezerv;
  3. štádium vyčerpania (exhanscia)– zlyhanie organizmu po vyčerpaní rezerv.

 

Stresor-  príčina stresu, môžu to byť príjemné aj nepríjemné situácie, môže to byť aj nuda, osamelosť, odlúčenie, nedostatok podnetov a pohybu, podceňovanie atď.

DISTRES– nepríjemné stresové zážitky

EUSTRES – príjemné stresové zážitky

 

Prejavy stresu:

  1. v správaní– nerozhodnosť, nespavosť, snaha podvádzať...
  2. v emóciách– prudké zmeny nálad, denné snenie, podráždenosť, úzkosť
  3. v myslení– obavy a vtieravé myšlienky
  4. v telesných symptómoch nechutenstvo do jedla, hnačky, žalúdočné problémy, dvojité videnie, svalové napätie, potenie, roztrasenosť.

 

Stres– psychický stav, ktorý vzniká pri ohrození telesnej alebo duševnej pohody. Stresor– udalosť, ktorá vyvoláva stresovú reakciu (reakcia na stres).

Charakteristika stresu- stres môže vyvolať veľké množstvo podnetov. Napríklad: prírodná katastrofa, rozvod, skúšanie v škole, havária, choroba, a pod. Zaujímavé je, že aj príjemné udalosti sú pre niekoho stresová situácia. Napríklad: svadba, Vianoce.   Na to ako človek prežíva stresové situácie(SS) vplýva: vek, pohlavie, doterajšie zvyklosti, povaha jednotlivca, atď.

Medzi psychické reakcie na stres patrí: 

  1. úzkosť, obavy, strach– sú najčastejšie reakcie na stres a prejavy sú forma trémy pred skúškou, alebo inou dôležitou udalosťou. Sprevádza ich psychické a fyzické napätie;
  2. zlosť a agresia– spojené aj s frustráciou. Napríklad: pri rozchode partnerov smeruje zlosť a agresia k osobe, ktorá stres vyvoláva, čo môže viesť k ohováraniu a intrigám. Agresia môže byť nie len slovná v podobe nadávok , vyhrážok, ale aj v podobe bitky, či ničenia vecí. Taktiež môže byť zameraná voči sebe v podobe sebaobviňovania;
  3. apatia a depresia– sú ďalšie reakcie na stres, človek prežíva smútok, trápi sa, obviňuje sa a uzatvára sa do seba, ak SS trvá dlhšie a človek ju nezvláda tak môže prerásť až do apatie alebo depresie;
  4. oslabenie kognitívnych funkcií– ľudia, ktorí podľahli stresu v emocionálnej rovine nie sú schopní ďalšieho sústredenia. Oslabujú sa ich logické myšlienkové pochody. Nevedia kontrolovať svoje správanie rozumom;
  5. únik zo situácie a hľadanie podpory– je spôsob negovania stresu, nevšímanie si stresu, aj Keď podvedome stres na človeka vplýva. Človek hľadá a žiada pomoc od iných ľudí a stáva sa na nich závislí. 

Fyziologické reakcie na stres– telo reaguje na stresory tým, že sa zrýchli tep, dýchanie, svaly sú napäté. Ak stres pokračuje dochádza k vysychaniu slín. Centrom stresu je hypotalamus. Do krvi sa vylúči adrenalín a noradrenalín (zvyšujú krvný tlak a frekvenciu srdca). Hans Seyle opísal tento proces ako Generálny Adaptačný Syndróm (GAS) a dostal zaň Nobelovu cenu. GAS sa definuje ako súbor odpovedí, ktoré sa prejavujú pri reakcií na stres u všetkých organizmov.

Prebieha v troch štádiách: 

  1. ALARM (poplachová reakcia)– organizmus zmobilizuje všetky sily na zvládnutie stresu;
  2. REZISTENCIA (odolnosť)– organizmus sa pokúša so stresom formou útoku (bojuje s ním) alebo úteku snaží sa utiecť u dosahu;
  3. EXHAUSCIA (vyčerpanie)– nastáva vtedy, ak už organizmus nie je schopný bojovať, vyčerpal všetky svoje sily.

Stres však nemá len negatívne účinky na človeka. Občasný stres môže posilňovať fyzickú aj psychickú odolnosť organizmu.

 

Zvládanie stresu- vzhľadom na nepríjemné pocity, ktoré stres vyvoláva, ľudia sú motivovaný, aby tento stav riešili. Proces, ktorým sa človek snaží vyrovnať so SS  sa volá zvládanie stresu. (COPING).

Autoregulácia- je riadenie, usmerňovanie prežívania a správania samotnou osobou. Zahŕňa sebavedomie, sebakontrolu, sebavnímanie, sebahodnotenie , sebavidenie, sebatvorbu.

Reziliencia– schopnosť človeka dostať sa z ťažkostí mobilizovať psychické a fyzické sily na prekonanie ťažkostí, stresu a dosiahnuť svoj cieľ.

 

Zvládanie stresu má 3 hlavné formy , ktoré sa obyčajne kombinujú : 

  1. zvládanie zamerané na problém– zahŕňa tieto kroky:

- vymedzenie problému, jeho popis;

- zber informácií;

- hľadanie, navrhovanie riešení a ich alternatív;

- hodnotenie návrhov riešení, zvažovanie plusov a mínusov, nákladov a možností;

- výber optimálneho riešenia vzhľadom na možnosti;

- realizácia riešenia a spätná informácia o riešení pre budúcnosť;

  1. zvládanie zamerané na emócie- používa sa najmä vtedy, ak sa príčina stresu nedá ovplyvniť, ale dá sa ovplyvniť prežívanie stresu, emócie, myšlienky, ktoré sú s ním spojené;
  2. zvládanie zamerané na prostredie– má 2 podoby: 
  3. a) aktívny zásah do prostredia– pokus o zmenu prostredia, vzťahov, správania;
  4. b) únik z prostredia– zmena prostredia, ľudí s ktorými prichádza do kontaktu
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Možnosti vyrovnávania sa s náročnými životnými situáciami

Pridať nový komentár


Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.038