Sociálna práca s komunitou

Sociálna práca s komunitou

MSP

Z latinského comunitas – spoločenstvo, pospolitosť, obec, spoločné nažívanie ľudí.

Z hľadiska komplexného pohľadu je- spoločenstvo ľudí, ktorí žijú v geograficky definovanej oblasti a medzi nimi existujú vzájomné sociálne väzby a vzťahy.

Je to jednotka, ktorá je dostatočne veľká na dosiahnutie politického vplyvu a dostatočne malá, aby mohli byť v nej realizované vzťahy ku každému jej členovi, pričom jej členovia disponujú dostatočnými zdrojmi pre vytvorenie alternatívnych, inštitucionálnych opatrení.

Je to sociálny útvar, charakterizovaný sociálnymi väzbami medzi členmi komunity a špecifickým postavením v rámci širšieho prostredia.

Sociálna práca s komunitou– je metóda sociálnej práce, ktorá pomáha ľuďom žujúcim na určitom územnom celku pri riešení konkrétnych životných situácií. SP musí rešpektovať- biologické, etnické, sociálne, ekonomické, kultúrne a iné osobitosti členov komunity.

Charakteristické znaky komunity sú:

– obyvatelia/členovia/ žijú v geograficky ohraničenej oblasti – spoločné územie;

– bezprostredné, či sprostredkované sociálne vzťahy medzi členmi;

– pocit pospolitosti – súdržnosti.

Typy komunít:

1. sídelná – regionálna- komunita v rámci sídla- ulica, dedina, mesto, región;

Pre obyvateľov je charakteristické:

– citové, intelektuálne a kultúrne vzťahy s ostatnými členmi komunity;

– môže ich viazať spoločný osud;

– pozitívne aj negatívne životné situácie;

– sú v podobnej ekonomickej situácii;

– majú podobné a často zhodné etické normy a hodnôt;

Vnútornú štruktúru komunity tvorí- jednotlivé skupiny, podskupiny (rodiny, pracovné, vzdelávacie, záujmové, priateľské skupiny), samotní jednotlivci– berieme ich z rôznych aspektov:

1. a) z aspektu aktivity v komunite– pozitívne aktívny jednotlivci (navrhujú a realizujú opatrenia), negatívne aktívni jednotlivci (poburovači), neutrálny jednotlivci;
2. b) z aspektu komunikácie s komunitou– jednotlivci s prirodzenou autoritou (majú dôveru a rešpektuje ich väčšina obyvateľov), jednotlivci s formálnou autoritou (starosta);
3. duchovná- duchovne spriaznení ľudia, udržiavanie vzájomného kontaktu, nie je podmienený osobný kontakt;
4. terapeutická- určitá forma liečebnej jednotky, psychoterapeutická metóda (napr: psychiatrické liečebne, chronicky chorí, podskupiny v týchto liečebniach sú- narkomani, alkoholici);
5. tradičná- jednoznačne vymedzený priestor, príbuzenské vzťahy (rozvetvené rodiny), vlastná vnútorná štruktúra. Je schopná uspokojiť potreby členov z vlastných zdrojov;
6. záujmová- združuje ľudí na základe spoločného záujmu – študentov, športovcov, podnikateľov, bezdomovcov;
7. výcviková- je časovo ohraničené spoločenstvo jedincov, ktorí sa pravidelne stretávajú za účelom svojho osobnostného a vedomostného rozvoja;
8. občianska- je priestorovo ohraničené spoločenstvo jedincov a na rozdiel od sídelnej (územnej komunity) hovoríme o vedomom členstve v komunite a o aktívnej participácii na jej živote (miestny červený kríž).

Etapy utvárania komunity:

Pseudokomunita– okamžité komunity– predstieranie komunity, vyhýbanie sa riešeniu konfliktov, svoje pocity si členovia nechávajú pre seba;

Chaos – odkrývanie individuálnych odlišností, čas bojov a konfrontácií;

Prázdnota– most medzi chaosom a komunitou, potreba zbaviť sa bariér v komunikácií;

Pravá komunita – nastáva zhoda s istými pravidlami, dobrá komunikácia, spoločný cieľ.

Sociálna práca s komunitou sa zameriava na:

– rozvoj komunitných organizácií;

– komunitný rozvoj;

– komunitné plánovanie;

– komunitné vzdelávanie;

– komunitné akcie;

– feministickú komunitnú prácu;

– antirasistickú komunitnú prácu.

Potreba komunitnej sociálnej práce vzniká- v prípade sociálnej diskriminácií– znevýhodnenie konkrétnej komunity, alebo pri vzniku sociálno-patologických javov v konkrétnej komunite.

Pri práci skomunitou SP:

– má poznať potreby a problémy komunity;

– akceptovať riešenia navrhnuté komunitou a dosiahnuť aby komunita akceptovala jeho návrhy;

– zapojiť všetkých členov do riešenia problémov;

– realizovať reálne zmeny;

– musí rátať s napätím v komunite;

– vedie k využívaniu vlastných dostupných zdrojov;

– musí vedieť zužitkovať prirodzené autority v komunite.

Etapy práce s komunitou:

1. zber informácií- SP zisťuje všetky dostupné informácie o komunite s cieľom porozumieť problému komunity.

Jedná sa o nasledovné informácie:

1. a) demografické údaje o štruktúre– muži, ženy, deti (produktívne – neproduktívne obyvateľstvo), vekové zloženie, vzdelanostná štruktúra, etnické zloženie, náboženská orientácia členov komunity;
2. b) informácie o infraštruktúre– bytová otázka – rodinné domy, panelová výstavba, siete– voda, plyn, elektrika, cesty, telefóny, sociálna sieť, priemysel– zamestnávatelia, kontakty sokolím;
3. c) informácie o formálnych – neformálnych vodcoch komunity - meno starostu, mená politických lídrov, informácie o najvýznamnejších osobnostiach, informácie o intelektuáloch vkomunite;
4. d) iné informácie – história komunity, prírodné zdroje, životné prostredie;
5. diagnostická etapa– stanovenie hlavného problému a odhalenie jeho príčin;
6. navrhovanie projektov a stanovenie vhodných metodických postupov- je dôležité aby SP všetky svoje pripravované aktivity zviditeľnil (prezentáciou pred členmi obce, organizovanie večerov otázok a odpovedí, anketových metód, domácu – regionálnu televíziu, regionálnych novín...);

Projekt musí obsahovať: ciele, pracovné postupy, hlavné zdroje (finančné, personálne), kalendár termínov, zodpovedné osoby, stratégiu v prípade nepredvídaných udalostí;

1. realizácia projektu- využitie existujúcich komunitných zdrojov;
2. prezentácia výsledkov a záverečné hodnotenie- SP zhodnocuje výsledky, poukazuje na nedostatky, odhaľuje silné a slabé stránky projektu.

 

Využívané metódy pri komunite práci: brainstorming, intervenčné metódy, fundraising, mediácia.

Sociálna práca so spoločnosťou- spoločnosťou rozumieme v sociálnej práci veľké územné celky, presahuje klasické chápanie územnej komunity. Najčastejšie ako spoločnosť chápeme celý štát, respektívne určité krajinské usporiadanie. V podmienkach Slovenska by sme sa orientovali na SR ako špecifický celok, alebo na jednotlivé kraje.

Spôsoby práce skomunitou:

1. lokálny rozvoj– založený na zaangažovaní čo najväčšieho počtu ľudí (technicky – svojpomoc, vzdelávanie, dobrovoľníctvo);
2. sociálne plánovanie– vyžaduje si dostatok špičkových odborníkov z oblasti prognózovania a riadiacimi schopnosťami (v oblasti kriminality, bytovej otázky, verejného zdravia);
3. sociálne konanie– metóda zameraná na reálne vytváranie podmienok na prežitie, v súlade so zásadami sociálnej spravodlivosti, demokracie, humanizmu.

Hlavné rozdiely medzi komunitou a spoločnosťou

– komunitná sociálna práca sa orientuje na pomoc menšiemu počtu obyvateľov, pričom hľadá špecifiká prameniace práve v danej komunite;

– riešenie niektorých problémov môže byť akceptované a realizovateľné len v danej komunite, ktorej bola pomoc určená. Oproti tomu práca so spoločnosťou je orientovaná na všetkých členov, a jej výsledky by mali byť riešením pre spoločnosť ako celok;

- sociálna práca s komunitou sa orientuje na aktuálne, niekedy až akútne situácie – problémy, vyžadujúce okamžité riešenie;

- sociálna práca so spoločnosťou sa orientuje na plánovanie, prognózovanie – problémy vyžadujúce dlhodobé riešenie.

SOC

Komunita- vzniklo z lat. slova communitas, je to zoskupenie ľudí s rovnakými alebo podobnými záujmami, žijúcimi na spoločnom území a utvárajú spoločenské zoskupenie;                 

– je to druh územnej, miestnej a sociálnej skupiny, kt. je spätá vzájomným pôsobením jej členov;                                                                                                                                                      -vzájomnej komunite ľudia uskutočňujú svoje každodenné životné činnosti a tu sa odohráva najväčšia časť ich života.

Znaky:                                                                                                                                                                                                 -spoločné územie;                                                                                                                             -pocit súdržnosti;                                                                                                                           -susedstvo.

Druhy komunít- mesto, dedina.

Mesto : 

- väčší počet obyvateľov;

– prevaha neosobných vzťahov;

– rozvinutá deľba práce;

– viac možností.

Dedina:

– menší počet obyvateľov;

– osobnejšie vzťahy;

– prevláda poľnohospodárstvo;

– menej pracovných príležitostí.