Systém špeciálnej pedagogiky

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: agile (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 19.09.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 306 slov
Počet zobrazení: 2 000
Tlačení: 109
Uložení: 128

Systém špeciálnej pedagogiky

 

ŠPP

ŠPP- sa zaoberá teóriou a praxou výchovy detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností, či psychosociálneho narušenia, porúch učenia, správania, ale aj výnimočne nadaných. Sústreďuje sa na takých jedincov, ktorí nezapadajú do pásma normality.

Predmet ŠPP- je skúmanie podstaty zákonitosti výchovy, edukácie/vzdelávania postihnutých ľudí. 

Cieľ ŠPP- je vychovávať, vyučovať a vzdelávať jedincov so špeciálnymi potrebami, aby sa čo najskôr a čo najdokonalejšie vnútorne vyrovnali so svojím postihom/narušením, poruchou, danosťami/a aby aj napriek obmedzeniam vedeli plnohodnotne žiť.

Úlohy ŠPP:

  1. všeobecné- hľadá všeobecné platné zákonitosti a pravidlá pre celú časť postihnutej alebo narušenej populácie v súvislosti s jej edukáciou;
  2. špeciálne- sústreďuje sa na edukáciu z aspektu jednotlivého druhu postihnutia, narušenia či špecifickej potreby, napríklad: zrakovo postihnutí, sluchovo, telesne....

 

Disciplíny ŠPP:

Somatopédia- pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených;

Tyflopédia- pedagogika zrakovo postihnutých;

Surdopédia- pedagogika sluchovo postihnutých;

Logopédia- pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou;

Etopédia- pedagogika psychosociálne narušených;

Psychopédia- pedagogika mentálne postihnutých;

Pedagogika nadaných a talentovaných. 

 

Vznik poškodenia z hľadiska ontogenézy

Čiže od vzniku organizmu oplodnenia až po jeho zánik- smrť.

Z ontogenetického hľadiska môžeme hovoriť o troch obdobiach vzniku možného defektu:

  1. Prenatálne- pred narodením, obdobie vnútromaternicového vývinu, príčinou poškodenia a plodu, napr.: infekčné ochorenia matky, muns, rubeola, TBC, osýpky, extrémne hladovanie, zlá životospráva- tabakizmus, alkoholizmus, drogová závislosť, stres.
  2. Perinatálne- počas pôrodu/kliešťový pôrod, rôzne komplikácie pri pôrode/.
  3. Postnatálne- po narodení/úrazy, nehody, pády.../.

Príčiny vzniku postihnutia

  1. endogénne príčiny- vnútorné- ide predovšetkým o dedičné ochorenia, ktoré môžeme rozdeliť na familiárne výskyt podobného respektívne zhodného druhu ochorenia alebo postihnutia v rodine a dokázateľné genetickými vyšetreniami/ v rodine sa daný druh postihnutia nevyskytoval a samotné postihnutie je výsledkom genetického prenosu;

 

  1. exogénne príčiny- vonkajšie:
  2. a) anorganické- žiarenie, chemické látky, jedy,
  3. b) biologické- vírusy, baktérie, plesne, precitlivenosť- alergie,
  4. c) psychosociálne- rodina, škola, výchovné zariadenia, pracovisko.

Následky spojené s postihnutím, narušením- akýkoľvek druh postihnutia ovplyvňuje celú osobnosť jedinca. Postoj spoločnosti ľuďom s postihom- emocionálny postoj- buď je predmetom súcitu, alebo vzbudzuje odpor. Tento postoj býva často spojený s predsudkami. Reakcie postihnutého- zistí, aký postoj má k nemu jeho okolie, jeho vnímanie je citlivejšie a intenzívnejšie. Existujú určité rozdiely v reakciách postihnutých s vrodeným defektom- sú vychovávaný iným spôsobom, chýba im vlastná skúsenosť s porovnaním zdravým postihnutým, alebo získaným defektom- je potrebné prijať novú skutočnosť.

 

Rodina postihnutého:

  1. fáza šoku a popretia- neprijateľná skutočnosť, nechcú nič počuť o starostlivosti o také dieťa, lekár- nosí zlé správy „náhradný vinník“;
  2. fáza postupnej akceptácie a vyrovnanie sa s problémom- rodičia majú záujem o ďalšie informácie(zdravotné, výchovné), chcú poznať príčinu postihnutia, dosť často tu dochádza k rezignácii- akceptácia názoru, že sa nič nedá robiť a dôsledkom môže byť zbytočná stagnácia vývoja dieťaťa, v tých oblastiach, kde by nemusela byť;
  3. fáza realizmu- rodičia sa zmierili zo skutočnosťou a snažia sa zmieriť dôsledky postihnutia.

Následky telesného postihnutia- nedostatočné pohybové možnosti a deformovaný zovňajšok. Závažnosť pohybových obmedzení veľmi ovplyvňuje kvalitu života. Rozhodujúca je miera sebestatočnosti, ak chýba- človek je závislý na iných. Pohybovo obmedzený nemá rovnaké možnosti stýkať sa s rôznymi ľuďmi, má menšie skúsenosti s rôznym sociálnym prostredím. Vplyv deformovaného zovňajšku – telo funguje ako vlastná zložka sociálnej prezentácie. Viditeľne telesné deformácie majú vždy sociálny dopad. Nápadné zmeny znižujú status jedinca, nepriaznivo ovplyvňujú jeho sociálne hodnotenie a akceptáciu okolím.

 

Následky sluchového postihnutia- sluchovo postihnutých možno chápať ako minoritu, ktorá používa odlišný komunikačný systém. Hlasový prejav býva ťažko zrozumiteľný, obmedzená SZ, problém pochopenia významu slov. Ťažko sa orientujú, majú problém pochopiť názory, postoje a pocity druhých. Majú tendenciu reagovať impulzívne, lebo sa nedokážu ovládať.

 

Následky zrakového postihnutia- nedostatočnosť vizuálneho kontaktu. Nepriaznivo pôsobí aj akákoľvek nápaditosť, alebo deformácia reči. Zrakovo postihnutý má obmedzenú schopnosť učiť sa napodobňovaním. Orientáciou neznámom prostredí, čo vedie k závislosti na iných ľuďoch. Menší záujem o samostatnú aktivitu.

 

Následky mentálneho postihnutia- závisia od stupňa mentálnej retardácie. Spomalené myslenie. Oneskorená reč. Poruchy výslovnosti. Ťažká vzdelávateľnosť. Výchovné problémy. Hyperaktivita. Nemajú radi zmenu.

 

Následky psychosociálneho narušenia- drogová závislosť. Sexuálna deviácia. Týranie detí. Outizmus. Suiciálne sklony/samovražedné. Kriminalita. Neurotické poruchy- fóbie, poruchy prispôsobenia.

Medzi hlavné následky patria: problémy v škole, strata záujmov, zmena chovania, nálad, priateľov, partie, osamelosť, depresie.

 

Následky komunikačných narušení- zajakavosť, koktavosť, mutizmus.

Následky: bojazlivosť v nadväzovaní nových kontaktov; problémy v medziľudskej komunikácii, školskej, pracovnej úspešnosti v zlom emočnom prežívaní.

 

Základné kategórie, pojmy, termíny v ŠPP

Jednotlivec vyžadujúci špeciálnu pomoc sa v rôznych odboroch označuje pojmom:

  1. školstvo- postihnutý, orientácia na výchovnú starostlivosť;
  2. sociálna práca- invalidný, orientácia na zmenenú pracovnú schopnosť;
  3. zdravotníctvo- defektný, zdravotne postihnutý, orientácia na liečebnú starostlivosť.

 

ŠPP pojmy

Deficit- mierny čiastkový nedostatok nejakej špecifickej orgánovej funkcie, na rozdiel od defektu je možná náprava danej funkcie.

Porucha- narušenie odchýlka od normy, získaná počas života/ porucha učenia/ je napraviteľná.

Anomália- relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy, nepovažuje sa za patologický stav/ zrakovo, sluchovo, telesne postihnutý/.

Deviácia- odchýlka od normy týkajúca sa správania.

Deformita- znetvorenie, zohavenie.

 

Defekt- chýba nedostatok, synonymum- handicap- znevýhodnenie. Trvalý výrazný nedostatok, môže byť orgánový- chýba nejaký orgán, alebo funkčný- porucha funkcie, orgánu.

 

Norma a anomália v ŠPP

Norma- záväzné pravidlo, označenie stavu, vlastnosti.

Rozoznávame:

  1. normálny vývin- má nevratný charakter, uskutočňuje sa v časovom slede v určitých obdobiach, podľa zákonitosti vyvážene bez nežiaducich odchýliek;
  2. predčasný vývin- vývin, ktorý prekračuje očakávanie hodnoty podľa normy- výnimočne nadaní, talentovaní;
  3. anomálny vývin- opakom je normálny vývin, ktorý môže byť:
  4. a) ustrnutý vývin- určitý orgán alebo jeho funkcia sa vôbec nevyvinie (vrodená slepota, hluchota) ;
  5. b) obmedzený vývin- orgán alebo jeho funkcia sa vyvíja obmedzene (nedoslýchavosť, slabozrakosť);
  6. c) oneskorený vývin- orgán alebo jeho funkcia sa vyvíja oneskorene, včasným zásahom je možný návrat do normálu (oneskorená reč, chôdza);
  7. d) prerušený vývin- orgán alebo jeho funkcia bol z hľadiska vývinu prerušený patogénnym faktorom (nehoda);
  8. e) pochybný vývin- orgán alebo jeho funkcia sa vyvíja nežiaducim smerom (poruchy správania, nádor na mozgu).

 

Špeciálno-pedagogické činnosti:

Resocializácia- znovuzačlenenie do spoločnosti.

Rehabilitácia- znovuuspôsobenie jedinca, znovu získať spôsobilosť.

Rozlišujeme: 

  1. a) pracovnú- cieľom je získať pracovné zručností, obnoviť ich, alebo rekvalifikovať ho v novej činnosti;
  2. b) liečebnú- chirurgický zákrok, vodoliečba, masáže, liečba liekmi;
  3. c) školskú- výchovno-vzdelávacia- predškolská výchova, všeobecné alebo špeciálne vzdelanie, profesionálna príprava;
  4. d) sociálnu- sociálne služby, morálna podpora, kompenzačné pomôcky.

 

Kompenzácia- náhrada, vyrovnanie. 

Edukácia- výchova, vzdelávanie.

Vyučovanie- je proces, v ktorom pedagóg riadi činnosť žiaka, tak aby si osvojil určité poznatky.

Zásada- všeobecne platná téza, pomocou ktorej učiteľ dosahuje cieľ.

Zásady pri edukácii:

  1. zásada primeranosti- všetko musí byť primerane k postihnutiu;
  2. zásada názornosti- vytvorenie predstavy, zapojenie zmyslov, zrak, čuch, sluch;
  3. zásada systematickosti- vytvoriť systém poznatkov, motivovať;
  4. zásada uvedomelosti- osvojenie poznatkov, uvedomenie si prečo sa učí, tvoriť atmosféru;
  5. zásada trvácnosti- trvalé osvojenie vedomosti formou opakovania, spojenie teórie s praxou.

 

Reedukácia- prevýchova, aktivity zamerané na slabo vyvinuté orgány, alebo ich funkcie.

Korekcia- náprava, zlepšenie (operácia).

Socializácia- spoločenský, združený, proces zaraďovania jednotlivca do spoločnosti.

Stupne socializácie:

  1. integrácia- najvyšší stupeň- úplné splynutie so spoločnosťou;
  2. adaptácia- prispôsobenie sa;
  3. utilita- pracovná použiteľnosť jednotlivca (schopnosť manuálnej práce);
  4. infenorita- segregácia- totálna izolovanosť od spoločnosti.

 

Diagnostika- zámerná činnosť zameraná na rozoznávanie podmienok, znakov, priebehu, napr.: choroby, edukácie. Výsledkom je diagnóza- vymedzenie znakov, vlastností.

Medzi diagnostické metódy využívané v ŠPP: 

rozhovor, dotazník, pozorovanie, písomné testy, testy motoriky, kauzistické metódy. 

Prognóza- predpoveď, odhad budúceho stavu, choroby, snaží sa objektívne stanoviť či sa dá pri určitých podmienkach očakávať zlepšenie, alebo zhoršenie stavu.

Prevencia- odborná činnosť zameraná na predchádzanie, zabránenie opakovaniu a znižovaniu rizík rôznych negatívnych vplyvov a problémov.

Môže byť:

  1. a) primárna- prechádzanie, posilňovanie pozitívnych podmienok, zameraná na celú spoločnosť (prednášky, besedy);
  2. b) sekundárna- je adresná na konkrétnu populáciu, napr.: drogovo závislých- liečebne, poskytuje sa vo forme účinnej a včasnej pomoci;
  3. c) terciárna- jej cieľom je zmierniť dôsledky, dopady jednotlivých postihnutí, zabrániť zhoršovaniu stavu. 

Intervencia- zásah, zámerné zasahovanie do spôsobov konania, do vzťahov, pracovných podmienok, do života jednotlivca.

Systém inštitúcií pre postihnutých a narušených jedincov:

Cieľom inštitúcie je vytvoriť podmienky pre plnohodnotný rozvoj schopností každého jedinca zo špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami. Komplexná starostlivosť sa uskutočňuje v sústave inštitúcií, ktoré v rozdielnej miere a forme zabezpečujú konkrétne potreby.

Rozdelenie:

  1. podľa zakladateľa- štátne, súkromné, cirkevné;
  2. podľa veku osôb- predškolské zariadenia, školské zariadenia, adolescenti, dospelý;
  3. podľa pohlavia- chlapci, dievčatá, kombinované;
  4. podľa dĺžky prevádzky- denné, celotýždňové, celoročné;
  5. podľa charakteru aktivít a cieľov- edukačné, liečebné, reedukačné, poradenské, rehabilitačné;
  6. podľa toho, o ktorú zložku komplexnej starostlivosti ide:
  7. a) výchovnovzdelávacie inštitúcie- zabezpečujú výchovu a vzdelávanie, patrí sem: sústava ZŚ, SŠ, pre mládež vyžadujúcich si špeciálnu starostlivosť, sústava bývalých osobných škôl (špeciálne školy- redukovaný obsah vzdelávania), sústava odborných škôl, sústava špeciálnych školských zariadení- pedagogicko-psychologická poradňa, špeciálny pedagóg, výchovný poradca, CPPAP (Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie);
  8. b) sústava liečebno-preventívnych inštitúcii- nemocnice, polikliniky, odborné liečebné ústavy, sanatória;
  9. c) sústava inštitúcii sociálnej starostlivosti- poskytujú starostlivosť v oblasti: právnej, ekonomickej a morálnej podpory- ÚPSVaR (úrady práce sociálnych vecí a rodiny), mestské úrady, domovy dôchodcov, detské domovy;
  10. d) sústava záujmových organizácii- nadácie, ktoré zabezpečujú napr.: poradenskú činnosť, uspokojovanie kultúrnych a rekreačných potrieb, sociálnu rehabilitáciu.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014