2.3. Ukončenie rozhovoru

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: verca123
Typ práce: Referát
Dátum: 28.09.2017
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 445 slov
Počet zobrazení: 2 340
Tlačení: 188
Uložení: 162

2.3. Ukončenie rozhovoru

Každý rozhovor má svoju dĺžku, aj koniec. O tom, ako dlho budeme hovoriť, rozhodujeme vždy sami. Práve v súvislosti s ukončením hovoru mávajú ľudia problémy, pretože majú zábrany odmietnuť blízkeho človeka, či kolegu. Nedokážu mu priamo a otvorene povedať, že majú inú prácu so strachu, že ich ľudia nebudú mať radi. Zotrvávajú v nudných rozhovoroch, v napätí, pričom vzrastá u nich nervozita a zlosť na seba. Nefunkčné a dlhotrvajúce rozhovory nás oberajú o čas, zdržiavajú v práci, pri štúdiu, zvyšujú v nás nervozitu, že niečo nestihneme urobiť. Uvedený problém treba hľadať v neschopnosti človeka povedať priamo, čo chce robiť. To, čo nedokážeme vyjadriť navonok sa potom odráža vnútorne narušením našej duševnej rovnováhy. Častokrát sa hneváme na seba, niekedy nervozitu prenesieme na nevinného človeka, napr. na kolegu, na deti v rodine a podobne. Čím skôr tieto zábrany zvládneme, o to ľahšie a spokojnejšie sa nám bude žiť. Riešenie uvedeného problému je oveľa jednoduchšie ako sa na prvý pohľad zdá. Základnou požiadavkou ako sa vyhnúť zbytočným rozhovorom je dôrazne, stručne a priamo povedať, že máme prácu. Oznámime to kľudne, nahlas, tak aby nás bolo počuť, nie však agresívne.

Príklad: Dobre sa mi s vami rozpráva, ale čakajú ma ďalšie povinnosti. K vyslovenej požiadavke, hlavne tam, kde nám na človeku záleží môžeme pridať aj empatiu. Napr. „Je mi ľúto, že musím narušiť túto príjemnú atmosféru, mám ešte prácu“. 

Ak partner na moju požiadavku nereaguje ešte raz ju zopakujeme. Veľmi dobrou pomôckou, resp. Obranou ako sa vyhnúť takejto situácii (hlavne u riadiacich pracovníkov, ktorí často komunikujú) je na začiatku rozhovoru dobré stanoviť presne čas, dobu, koľko budem s partnerom rozprávať.

Príklad: „Rád vyhoviem vašej požiadavke, ale mám pre vás k dispozícii iba 10 minút, ináč by som sa dostal do časovému tlaku.“ Po uplynutí času oznámime, že rozhovor ukončujeme. 

Ako pomôcku v rozhovore môžeme používať známy trik, pozrieť sa na hodiny. Tento pohľad nikomu neunikne a chápeme ho ako avízo na ukončenie, pretože sa niekam ponáhľame.

Ak nechceme v rozhovore pokračovať, je dobré len počúvať, prikyvovať hlavou a nerozvíjať ho ďalšími otázkami, pretože dávame možnosti pre jeho predlžovanie. Tvrdšou formou ukončenia rozhovoru je zdvihnúť sa zo stoličky, vstať a odísť, telefónovať, písať, čím dávame najavo jasne svoj nezáujem, ignorovanie.

Schopný vedúci pracovník pozná svojich spolupracovníkov a vie zaujať najvhodnejšiu taktiku získavania a spracovávania informácii. Ak má vo svojom okruhu extrovertné až ukecané typy, volíme metódu obežníka, prostredníctvom ktorého môže získať potrebné informácie. McCormak odporúča riadiť sa v pracovnom prostredí heslom: „Ak potrebujete niečo vedieť je ľahšie odísť z kancelárie niekoho, oveľa ťažšie je zbaviť sa ho vo svojej vlastnej.“ Z toho vyplýva, že v pracovnej komunikácii je výhodnejšie zbierať si informácie sám.

Metóda rozhovoru má svoje kladné i záporné stránky. Ak ich poznáme komunikácia sa stáva efektívnejšia, účelová a vzájomne prospešná. 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#ako napisat rozhovor #rozhovor, typy rozhovorov #ukončenie školského roka #typy rozhovorov

Psychológia pre manažérov



Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.015 s.
Zavrieť reklamu