7. Stres, záťaž, strach ako súčasť rozhodovania a vedenia ľudí

7. Stres, záťaž, strach ako súčasť rozhodovania a vedenia ľudí

Žijeme v čase stresu. S takýmto názorom sa stretávame bežne. Pod stresom rozumieme stav napätia v organizme, ktorý vzniká v dôsledku zmien životných podmienok, duševného, či telesného ohrozenia.

K tomu, aby človek prežil, existoval potrebuje určité množstvo energie. Človek s ňou musí zaobchádzať zodpovedne a ekonomicky. Ak chce fungovať, musí žiť v rozvnováhe, ktorá je v priebehu života narušovaná, ohrozovaná, obnovovaná. Táto dynamická rovnováha sa nazýva homeostáza.

1. Selye rozvinul učenie o homeostáze, tendencií organizmu udržať život v určitých hraniciach. Vo svojich štúdiách potvrdil, že nie je dobré prepínať svoje sily, pretože pri poruchách rovnováhy vznikajú rôzne choroby.

Pri strese, napätí sa zvyšuje hladina hormónov v krvi, čo vyvoláva zvýšený krvný tlak, zrýchlenú srdcovú frekvenciu a látkovú premenu. Hormóny regulujú všetky fyziologické deje, ktoré prebiehajú v ľudskom organizme. To znamená, že do tela sa často, napríklad pri rozčúlení uvoľňuje zbytočne veľa hormónov. Organizmus ich produkty pôsobenia nestačí spotrebovať, preto robia v organizme problémy.

Ak človek často reaguje na symbolické ohrozenie neprimerane, môže dostať infakt. Psychologické štúdium stresu sa sústreďuje najmä na sledovanie duševných zmien pri strese. Dokázalo sa, že nie len negatívne zážitky, ale aj silné pozitívne zážitky (úspech, radosť, skúška, očakávanie) vyvolávajú stres a kladú zvýšené nároky na adaptáciu človeka.