7.3. Ako reagujeme v krízových situáciách

7.3. Ako reagujeme v krízových situáciách

V bežnom živote ľudia majú vo všeobecnosti tendenciu radšej sa kríze vyhnúť, čo nie je vždy správne. Potrebné je uvedomiť si, že kríza nenesie v sebe len negatívne stránky, niečo zlé, ale práve prostredníctvom nej máme možnosť poznať seba, aj iných tým, že vedome vstupujeme do problému a tým ho môžeme aj riešiť. ( tj. tým, že zvažujeme, čo môžeme urobiť, hľadáme východiská pre riešenie – v konečnom dôsledku poznáme seba, čo dokážeme, čo zvládneme).

Ľudia sa v rôznych životných situáciách správajú rozdielne. Napríklad niekto prejaví odvahu, rozvahu, kľud, iní prejavujú pasivitu, apatiu, strach, agresivitu, beznádej, paniku, či chaos.

Je nemálo ľudí, ktorí prejavujú zhodné kvality pri plnení náročných úloh. V ťažkej situácii sa snažia veci riešiť rozumne, vedia sa dobre ovládať. Táto vlastnosť zabezpečuje životnú vyrovnanosť.

Naopak nevyrovnaný človek zapríčiňuje veľa nepríjemností sebe aj okoliu. Pod vplyvom afektov môže vykonať nerozumné skutky, uraziť, uskutočniť nesprávne riešenia. Neskôr, keď sa spamätá, upokojí už nie je vždy schopný napraviť to, čo pokazil.

V riešení krízových situácií veľmi kladne oceňujeme odvahu. Odvaha má v sebe silný pozitívny náboj v tom, že ľudí zbližuje práve v ťažkých a nebezpečných situáciách. Tu sa prejavuje u ľudí solidarita, blízkosť, statočnosť. Ľudia, ktorí zažili niečo podobné sú si oveľa bližší ako tí, ktorí sa dlhé roky stretávajú a vytvárajú bežnú súčasť každodenného života. Odvaha je tiež jednou zo základných podmienok spoločenského pokroku, preto pestujeme túto vzácnu vlastnosť u seba, ale aj iných. (Môžeme uviesť niekoľko príkladov – nezamestnanosť – vďaka odvahe podnikať, niesť riziko, dokázať čo viem, stane sa človek úspešný podnikateľ a objaví sám seba. Iný – nielen o probléme teoretizovať, ale nájsť odvahu vstúpiť do neho a vyriešiť ho na pracovisku).

Niektorí ľudia majú tendenciu riešiť zložité situácie z pozície sily, agresivity. Práve tie najchorobnejšie prejavy agresivity nachádzame u osobností slabých a bojazlivých. Potrebné je uvedomiť si, že agresor sa prejavuje všade tam, kde môžu zvýšiť svoje sebavedomie a ponížiť iného.

Chorobný ctižiadostivec príde na prednášku, aby hlasným šepkaním a rôznymi nevhodnými poznámkami znemožnil prednášajúceho.

Opakom agresívneho správania je pasívne správanie sa, ústupčivosť, nečinnosť, ktoré sa prejavujú pri náročných úlohách, vo chvíľach nebezpečenstva a podobne. Sprievodným znakom je negatívne uvažovanie typu: ja to nedokážem, neviem, nezvládnem, čo ak to pokazím…

Pasivita v značnej miere závisí od nervového systému človeka. Rozhodujúci význam má však tréning, osobné presvedčenie, záujmy.

Rozhodujúcu úlohu pri riešení krízových situácii zohráva aj strach. Býva vhodným indikátorom nebezpečenstva. Je potrebné naučiť sa ovládať strach, pretože nás môže ovládnuť. O tom, že jeho podiel je naozaj významný si môžeme uviesť aspoň dva príklady.

1. V čase preniknutia nebezpečnej choroby mor zomrelo 15% ľudí na mor a ďalších 25% zo strachu z neho, že ho dostanú.
2. V roku 1996 mal v Žiline prednášku lekár z Černobyľskej oblasti, ktorý sa vyjadril podobne. Uviedol potvrdenú skutočnosť, že ľudia, ktorí sa rozhodli zostať žiť v zóne ohrozenia, v dôsledku toho, že si nepripúšťajú strach, majú nižšiu úmrtnosť než tí, ktorí sa presťahovali do zdravých neohrozených oblastí. Potvrdil, že psychická naladenosť má vplyv na fyzické zdravie človeka a riešenie bezvýchodiskových situácií – ako je ohrozenie života a podobne. Sprievodným častým znakom vzniknutých krízových situácií býva hlavne nepripravenosť, podcenenie, zlá teoretická príprava.

Práve tým, že sa zodpovedne zaoberáme otázkami možného rizika v súvislosti s našou prácou i životom ich môžeme aj vedome riešiť, zvoliť správnu alternatívu, rýchlo sa rozhodnúť. (Príklad: jazda na zľadovatelej ceste).

Súčasťou dobrej prípravy je:

• vypracovať si krízový manuál tj. zásady pre postup, rozbor možných krízových situácií a zvažovanie optimálnych variantov, ich prekonávanie (aj keď je to len v teoretickej rovine). Stanovené zásady nám pomôžu zabrániť väčším škodám. Vedúci pracovník má k dispozícií človeka, na ktorého sa môže obrátiť, keď vznikne problémová situácia.
• trénovať krízové riadenie (môžeme vytvoriť modelové situácie, diskusnou formou, jej rozborom). Takto krízam môžeme predchádzať, ako aj zamedzovať.
• udržiavať dobrú psychickú kondíciu, tj. vedieť sa pripraviť aj na nepríjemné dôsledky, dokázať prijať stav taký, aký je aj vtedy, ak je situácia beznádejná.
• potrebné je uvedomiť si, či sme schopní vzniknutú krízu riešiť osobne. Nie sme všetci špecialisti na všetko a ani nemôžeme byť. Niekedy je lepšie, keď si na riešenie pozveme odborníka, ktorý nám poradí ako ďalej.

Vôľa prekonať krízu môže vzniknúť len vtedy, keď človek hľadá možnosti jej prekonania. Mnohí ľudia potláčajú svoje problémy namiesto toho, aby ich riešili. Vedieť vstúpiť do problému, poznať ho a riešiť je znakom vnútornej slobody, odvahy a sebavedomia. Hovorí sa, že ten kto neodhalí nebezpečie, nemôže mu ani čeliť.