10. Plánovanie a regulácia času

10. Plánovanie a regulácia času

„Všetko v živote je hračka v porovnaní so schopnosťou účelne zoradiť prácu jedného jediného dňa“.

J.W.Goethe

V dnešnom uponáhľanom svete sa pomerne dosť často stretávame v medzľudskej komunikácii so známou frázou „nemám čas“.

Otázka plánovania času sa stáva dôležitou súčasťou života každého človeka, ale hlavne ľudí, ktorí pôsobia v oblasti podnikania, obchodovania, riadenia.

Schopnosť manažéra účelne si plánovať a regulovať svoj čas je nevyhnutným predpokladom jeho práce. Existuje veľa riadiacich pracovníkov, ktorí nevedia zaobchádzať so svojím časom. Hovorí sa, že ten, kto nevie správne zaobchádzať so svojím časom, premárni svoj život, väčšinou je nespoľahlivý, nepresný, nikdy nemá čas, je plný vnútorného nepokoja a stresu. Ako sa tomu vyhnúť?

Riešenie tohoto problému je oveľa jednoduchšie, než sú si schopní viacerí z nás pripustiť. Väčšinou ide len o to, naučiť sa regulovať pracovný deň sám, tj. sústrediť všetky aktivity a činnosti v pracovnej dobe tak, aby sme si nemuseli pracovnú dobu predlžovať a nosiť prácu domov. Mnoho pracovníkov práve z nedostatku, resp. zlého organizovania pracovných povinností sa nestáva skutočným pánom svojho času, naopak sú ním často pohlcovaní.

Niektorí z nás už nedokážu v práci ani spokojne sedieť, pretože si myslia, že nepretržitá aktivita je akási norma života. Túto uponáhľanosť sme nadobudli už v školských laviciach, kde v dôsledku absorbovania informácií nám neostal čas na premýšľanie.

Uvedené praktiky si osvojujú aj niektorí riadiaci pracovníci, ktorí majú v sebe zažitú predstavu, že aktivita je potrebná a úlohou manažérov je dozerať na to, aby sa vo firme stále niečo dialo. Tým, že sa stále niečo deje, nie je dostatok času na nič. V dôsledku toho sa stáva, že manažér neuvažuje reálne o svojich krokoch a často volí stratégiu rozhodovania až vtedy, keď vzniknú v podniku problémy.

Pre zvládnutie času vrcholového manažmentu experti z výskumov v amerických a japonských firmách doporučujú, aby vedenie firmy 25% pracovného času venovalo učeniu sa práce v organizáciách architektov. V týchto organizáciách dochádza k spätnej reakcii a analyzovaniu myšlienkových schém v súvislosti s aplikáciou schopností na najstrategickejšie otázky. Pre názornosť uvedieme príklad, ktorý sme počuli v rozhovore manažéra firmy so zamestnancom: “nie je čas rozmýšľať, treba robiť.“ Ide o to, koľko sa v rámci organizácie pracovného času venuje premýšľaniu. Bez premýšľania nemožno realizovať žiaden cieľ firmy. Ak ho je málo, treba zistiť, aké je pracovné zaťaženie, či sme na vine my sami, alebo organizácia, čo je potrebné v tomto smere zmeniť.