11.2. Odmeňovanie

11.2. Odmeňovanie

Na spokojnosti pracovníkov sa okrem platu v značnej miere podieľa systém odmeňovania. Práve diferencie v systéme odmeňovania sa premietajú do subjektívneho hodnotenia spravodlivosti, alebo nespravodslivosti. V tejto otázke sú pracovníci citliví najviac, preto je potrebné tejto forme motivácie venovať zvýšenú pozornosť.

Vzásade môže riadiaci pracovník uplatniť podľa charakteru činnosti podniku niekoľko druhov odmien:

• odmeňovanie podľa zásluh (uvedená forma umožňuje uplatňovať väčšiu pružnosť a presnosť pri stanovení odmeny)
• jednorázová odmena (je variantom odmeny podľa zásluh. Slúži ako výkonný motivačný činiteľ. Je na škodu, že túto formu používajú vedúci pracovníci zriedka)
• individuálna výkonová odmena (môžeme ju udeliť na základe kvantity, alebo kvality vykonanej práce)
• kolektívna odmena (stimuluje výkon pracovníkov, môže byť orientovaná na pracovnú skupinu hlavne tam, kde je obtiažne merať výkon každého pracovníka, alebo tam, kde má zvýrazniť význam tímovej práce)
• mzda za výkon (určuje sa na základe charakteru, popisu práce a množstve vynaloženého úsilia)

Okrem finančnej čiastky môžeme pracovníkov odmeňovať aj formou poskytovania rlzných sociálnych výhod a služieb ako sú dovolenky, služobné cesty, poskytnutie rekreačného zariadenia, úprava pracovnej doby, zľavy na cestovnom, stravovaní, pridelenie zahraničnej praxe, osobného voľna a iné.

Na základe výskumov z veľkých podnikov podľa Herzberga patrí medzi významné motivačné páky uznanie, dobrý pracovný výsledok, dobrý šéf, dobrá spolupráca, informovanosť a jasne stanovené úlohy.

Pracovnú výkonnosť v negatívnom smere ovplyvňujú demotivátory medzi ktoré patrí kritika, žiadne ocenenie, preťažovanie, zlá komunikácia, nejasné kompetencie, trvalá kontrola, a pod.

V závere môžeme konštatovať, že dobrý plat, alebo dokonale prepracovaný systém odmeňovania neznamená automaticky stimuláciu k vyšším výkonom. Dôležitá je predovšetkým zmena myslenia ľudí, samotný prístup človeka k práci a k jeho povinnostiam. Sú ľudia, ktorí dokážu vyvinúť maximálne úsilie aj vtedy, keď to nespadá do náplne ich práce a iní nespravia ani to, čo je ich povinnosťou. Proti tomu je akékoľvek motivačné úsilie bezmocné.