Psychológia – 1. ročník
Typ práce: Učebné poznámky
Jazyk:
Počet zobrazení: 7 746
Uložení: 296
Psychológia – 1. ročník
- z gr. slova „psyché“, čo znamená dych, duša, životná sila
- zaoberá sa štúdiom psych. stavov a procesov v mysli človeka, jeho prežívaním, správaním, a činnosťou vedomých a nevedomých podnetov psychiky
Psychologické vedy:
- TEORETICKÉ
- základné psych. vedy – všeobecný charakter, od nich sa odvíjajú ostatné, zaoberajú sa celkovými zmenami správania, celkovou psychikou, vedomím, patria sem:
- všeobecná psychológia
- ontogenetická psychológia
- Patopsychológia
- Špeciálne psychologické vedy – vplyvy okolia na človeka a jeho reakcie (zvieratá, prostredie...), patria sem:
- zoopsychológia
- porovnávacia psychológia
- psycholingvistika
- sociálna psychológia
- diferenciálna psychológia
- APLIKOVANÉ
- Problematika v rôznych oblastiach, prináša poznatky pre praktické využitie či v súkromnom alebo profesionálnom živote
- pedagogická psychológia
- klinická
- psychológia práce
- aplikovaná
- súdna
- poradenská, vojenská, reklamy... atď.
Metódy skúmania
- Výber metódy závisí od cieľu výskumu, používane pri výberoch, analýzach napr. príčin nespokojnosti, riešení konfliktov...
- Pozorovanie – v prirodzenom prostredí aj umelom, systematické pozorovanie a popisovanie
- Rozhovor – vyžaduje dôkladnú prípravu
- Experiment – v prirodzených aj umelých podmienkach
- Dotazníky – vyžaduje sa úprimnosť od respondentov, nezaujatosť kladených otázok, reprezentatívna vzorka populácie
- Testy – na zručnosti, poznatky, záujmy...
- Assessment centrá – napr. pri výbere uchádzačov, umožňuje sledovanie viacerých aspektov správania
Psychické javy
- Psychické procesy – aktuálne sa realizujúce činnosti
- Podmiené aktuálnymi podnetmi z vonkajšieho aj vnútorného prostredia, prejavujú sa v správaní, delíme ich:
- Poznávacie – myšlienkové a zmyslové obrazy skutočnosti
pociťovanie - najjednoduchší proces výsledkom ktorého je pocit – zmyslový odraz podnetu; zmyslové analyzátory poznáme vonkajšie – čuchové, chuťové vnemy, pocity tepla atď., a vnútorné – vnímanie pohybu, rovnováhy, dýchanie, trávenie atď.,
vnímanie - percepcia, vzniká spojením viacerých pocitov, selektívny proces ovplyvnený vlastnosťami človeka a jeho prostredím, výsledkom je vnem
predstavy – predpokladom rozvoja myslenia, sú individuálne, majú podobu spomienok alebo fantázií, neopierajú sa o skúsenosti
pozornosť – schopnosť vedomého zamerania a koncentrácie, nevyhnutná pri poznávaní, má výberový charakter, môže byť zámerná a mimovoľná
pamäť – podmienkou poznania a učenia sa, 4 fázy: zapamätávanie, udržanie, vybavovanie, zabúdanie; vybavovanie má podobu reprodukcie a znovupoznania; poznáme pamäť mechanickú, obraznú, krátkodobú, dlhodobú atď.
myslenie – pozitívne alebo negatívn; konštruktívne – s cieľom vyriešiť situácu, systémové – vychádza z faktov, vizionárske – venovať sa budúcnosti, kreatívne – prináša inovácie
- Citové
- Vôlové
- Psychické stavy – dočasné, pozitívny alebo negatívny charakter
- Psychické vlastnosti – tvoria charakteristiku jedinca, prejavujú sa v správaní
Techniky podpory kreatívnych myslení :
- Konštruktívna polemika
- Brainstorming
- Delphi technika
- Nominálna skupinová technika
Vnímanie - percepcia
- Proces získavania, organizovania a interpretovanie informácieí z externého prostredia, má selektívny charakter
- Percepčný proces:
- zameranie pozornosti
- výber informácií
- organizácia informácií
- interpetácia informácií
- znovu nadobudnutie informácií
- Predpokladom každého vnímania je schopnosť zamerať pozornosť, proces filtrácie informácií sa nazýva selektívna pozornosť
- Informácie sú následne kategorizované podľa individuálnej dôležitosti
- Percepcii dáva zmysel až fáza interpretácie, môže byť objektívna a subjektívna, emočne ovplyvnená, ovplyvnená faktormi, faktory ovplyvňujúce percepciu sú faktory vo vzťahu objektu, subjektu a situačné, napr. vlastnosti, postoje, motívy, očakávanie, záujem, predsudky, skúsenosti atď.
- Spôsoby vnímania sú vizuálne, auditívne, pocitové a zmiešané
- Bariéry vnímania:
- Schopnosti a predpoklady subjektu vnímania
- Nastavenie jedinca – optimista vs. pesimista
- Implicitné teórie osobnosti
- Stereotypnosť – zabehnuté spôsoby vnímania
- Selektívnosť percepcie
- Haló efekt - prvý dojem
- Projekcia – prenos vlastných pocitov, charakteristík na iných
- Vlastné pocity – momentálne emocionálne rozpoloženie
- Sebapercepcia –vznikajú rozdiely medzi subjektívnym a objektívnym názorom
- Sebapoznanie – dôležitými zložkami je sebaakceptácia a sebauvedomenie, 4 základné oblasti determinujúce sebauvedomenie:
- Osobnostné hodnoty – najstabilnejšie charakteristiky človeka, individuálne
- Kognitívny štý – preferovaný spôsob pri prijímani, odovzdávaní inf., pri rozhodovaní a riešení problémov
- Postoj voči zmene
- Interpersonálna orientácia – ovplyvňuje kvalitu vzťahov
- Predpokladom poznania seba samého je schopnosť koncentrácie sna seba samého, schopnosť objektívneho vnímania, registrácia svojho správania, sebareflexia, sociálna komparácia, spätná väzba
- Medzi prekážky sebapoznania patrí prílišná racionalizácia, nedostatok času/unáhlenosť, potláčanie vlastných neverbálnych signálov, obavy pred skutočným poznaním, odmietanie spätných väzieb, uzavretosť
- JOHARI WINDOW
- Luft a H. Ingham, model odzrkadľujúci vzájomné poznanie sa
- informácie o jedincovi rozdeľuje do 4 okienok v závislosti na tom, ako sa pozná sám a ako ho poznajú druhí
- vzniká kombinácia situácií poznám/nepoznám sám seba, a poznajú/nepoznajú iní
JA VIEM | JA NEVIEM | |
INÍ VEDIA | Známa oblasť | Slepá oblasť |
INÍ NEVEDIA | Skrytá oblasť | Neznáma oblasť |
- Známa oblasť – verejne prezentované postoje, vlastnosti, skúsenosti
- Skrytá oblasť – naše vlastné „Ja“, tajomstvá, prichádza k nedorozumieniam, nedostatok pochopenia
- Slepá oblasť – to čo sami nechceme o nás vidieť a vedieť, hoci pre ostatných je zrejmá, zidealizovaná predstava seba samého
- Neznáma oblasť – informácie, ktoré si zatiaľ nedokážeme uvedomiť, patria sem potlačené zážitky a city, správanie v extrémnych situáciach
Osobnosť
- „relatívne stabilný súbor charakteristík ovplyvňujúcich správanie jedinca“ alebo „kombinácia fyzických a mentálnych charakteristík, ktoré vplývajú na spôsob vnímania, cítenia a myslenia jedinca“
- Znaky – neopakovatelnost a jedinečnosť
- K jej formovaniu dochádza počas celého života pomocou vonkajších faktorov a dedičnosti, jej vlastnosti ozrkadľuje vzťah k spoločnosti
- Teórie osobnosti:
- Teória čŕt – identifikácia tých čŕt, ktoré prevládajú, predstavitelmi sú G. Allport, R. Cattell, vychadzajú z Allportovej teórie, že osobnosť je tvorená tak všeobecnými ako aj špecifickými črtami, ktoré tvoria personálne dispozície, tieto črty boli opísané ako dominantný – submisívny, otvorený - uzavretý, relaxovaný – tenzný atď., a pomcocou získaných informácií predpovedať konanie jednotlivca v budúcnosti
- Jungova teória – so zameraním na vonkajší svet – extrovert – introvert
- Hippokratova teória – 4osobnostné typy – sangvinik, flegmatik, cholerik, melancholik
- Introvertné teórie – Freudova psychoanalytická teória osobnosti, je pre ňu príznačný fyziologický determinzmus, podľa ktorého vnútorné sily majú vplyv na vývoj osobnosti, hnacou silou je libido, ktoré má sexuálnu povahu, osobnosť je tvorená 3 stavmi, ktoré vznikli súčasťou 3 vrstiev (id, ego, superego):
- Vedomím – čo si človek plne uvedomuje
- Predvedomím – kontroluje predstavy, myšlienky a rozhoduje do ich v pustení do vedomia
- Nevedomím – hlavný determinant správanie človeka, sny, priania, predstavy, potlačené sexuálne túžby - silný motivačný účinok na správanie
- Id – najhlbšia vrstva, sú tu uložené pudy, inštinkty, vášne, potreby i tzv. libido
- Ego – riadi sa princípom reality, pôsobí na vedomej úrovni
- Superego – obsahuje obmedzenia, zákazy, založené na princípe dokonalosti
- Sociálne teórie – udôrazňujú význam začlenenia človeka do spoločnosti, rozhodujúca úlohy podľa tejto teórie je interakcia s vonkajším svetom
- Behaviorálne teórie – chápu osobnosť len ako súhrn reakcií na podnet
- Humanistické teórie – vyzdvihujú individuály rast, prikladajú význam self-konceptu pre osobnosť, predstaviteľ C. Rogers
- Integrovaný prístup – významné sú osobnostné dispozície ako aj situačné premenné
- Vlastnosti osobnosti:
- utvárajú štruktúru osobnosti, charakterizujú a ovplyvňujú správanie, niektoré sú konzistentné, iné podiehajú zmenám, menia sa spolu s vývinom osobnosti, sú negatívne alebo pozitívne
- Schopnosti – súhrn duševých vlastností, ktoré determinujú úspešné vykonanie činnosti, predpokladom ich rozvoja sú vlohy, členíme ich na všeobecné(intelektuálne) a špecifické, a podľa druhu na psychomotorické, atletické, hudobné a umelecké
- Temperament – dynamická stránka osobnosti prejavujúca sa v tempe psychickej činnosti, determinovaný dedičnými faktormi
- Záujmy – výberový vzťah o objektom alebo činnostiam, zamerané na dosiahnutie cieľa, vyvolávajú pozitívne emócie a pozitívne psychické naladenie
- Charakter – isté hodnotenie jedinca, nedeliteľná jednota čŕt, vlastností a kvalít človeka
Požiadavky na efektívneho manažéra
- Sú rozličné na stupňoch manažmentu
- Manažér:
- sústreďuje sa na problémy
- Všíma si viac slabé stránky a nedostatky u zamestancov
- je reaktívny
- zameriava sa na krátkodobé ciele
- kontroluje
- je orientovaný na procesy
- zameraný na súčasnosť
- Líder:
- zameriava sa na ľudí a ich silné stránky
- je proaktívny
- zameraný do budúcnosti
- predvídavý a tvorivý
- orientovaný na rzvoj a rast
- Iniciuje zmenu
- žije pre budúcnosť
- motivuje
- efektívne komunikuje
- Úspešní manažéri podľa J. B. Hilla:
- vedomí svojej zodpovednosti za úspechy aj neúspechy tímu
- klásť na podriadených nároky, ktoré sú schopní plniť, t.j. nie nadmerné očakávania
- motivovať ku kreatívnemu mysleniu
- pomáhať dosiahnuť cieľ, napomáhať v rozvoji ich kariéry
- jasne vykomunikovať svoje požiadavky
- byť príkladom
- motivovať k aktivite a excelentným výkonom
- vytvárať pevné vzťahy so zamestnancami
- Požiadavky na manažérov budúcnosti podľa Allreda, Snowa a Milesa:
- Vedomosti technického zamerania
- Vedomosti a skúsenosti z pôsobenia v rôznych pracovných pozíciach
- Kolaboratívny spôsob práce
- Neustály sebarozvoj
- Flexibilita, adaptabilita
- Zručnosti v interpersonálnych interakciách
- Významné osobnostné črty pre manažérov podľa DuBrina:
- sebadôvera, pokora, dôveryhodnosť, spolahlivosť, extroverzia, asertívnosť, entuziazmus, optimizmus, zmysel pre humor, nadšenie pre prácu i ľudí, emocionálna inteligencia, flexibilita, adaptabilita, odvaha, viera vo vlastné sily, zodpovednosť
Manažér v multikultúrnom prostredí organizácií
- Dochádza k interakciám ľudí z rôznych kultúrnych zázemí
- Významné kompetentnosti manažéra podľa Blacka a Mendenhalla:
- Self maintanance – zvládanie stresu a prekážok, úcta a akceptácia seba aj iných, poznatky o iných kultúrach
- Interpersonálne kompetentnosti – udržiavať pozitívne interpersonálne vzťahy s inými kultúrami
- Percepčné kompetentnosti – adekvátne vnímať a interpretovať javy, schopnosť oslobodiť sa od stereotypu a etnocentrizmu
Komunikačné zručnosti úspešného manažéra
- Interpersonálna komunikácia
- Prostredníctvom nej sú napĺňané sociálne poptreby jednotlivcov, skupín a tímov, efektívna komunikácia dáva základ efektívnemu vedeniu a napomáha socializačným a integračným procesom v orgaizácii
- Každá organizácia má vybudovanú istú komunikačnú sieť, komunikáciu v organizácii možno chápať ako prenos informácie od jej nositeľa smerom k príjemcovi prostredníctvom vhodne zvoleného kanála smerom do interného alebo externého prostredia
- Je dynamický proces, sú v nej dôležité schopnosť poskytovať spätnú väzbu, aktívne počúvať, správne klásť otázky a pod., jej dôležitou súčasťou je aj neverbálna komunikácia
- Verbálna komunikácia
- Prenos informácií prostredníctvom kódov – slov, dôležité je aktívne počúvanie
- Priama komunikácia môže byť diadická, v malej skupine, verejná či masová, môže ísť o monológ alebo dialóg, poskytuje najväčšie množstvo informácie lebo ide ruka v ruke s neverbálnou a taktiež umožňuje okamžité podanie spätnej väzby
- Súčasťou komunikačného procesu sú:
- Ľudia – role vysielateľa a prijímateľa
- Prostredie – tvorí ho fyzikálne, psychické a sociálne prostredie v ktorom dochádza ku komunikácii
- Kontext situácie – priaznivosť či nepriaznivosť situácie, psychické naladenie, celková atmosféra
- Správa – myšlienky sú zakódované do symbolov – slov, musia byť zrozumiteľné pre prijímateľa, treba voliť správne slová a správne ich podať
- Komunikačný kanál – môže mať podobu osobnú (face to face), neosobnú (email, sms), formálnu (príkazy, požiadavky) a neformálnu
- Šum – neoddeliteľná súčasť komunikačného procesu, môžu ho spôsobiť externé(fyzikálne poruchy), interné(psychické naladenie) a sémantické (ak slovo nadobúda viacero významov) faktory
- Spätná väzba – dozvedáme sa tak o úspešnosti správy a spôsobe jej pochopenia, umožňuje tak korekciu interpretovaného významu
šum šum
- Bariéry na strane vysielateľa:
- neusporiadanosť informácií do zrozumiteľného celku
- skreslenie informácií
- neúplnosť, nezrozumitelnosť
- zahltenie informáciami
- používanie žargónu
- nesprávna voľba jazyka – nevhodné zakódovanie informácie
- negatívne psychické naladenie
- Viacznačnosť informácií
- nesprávna voľa komunikačného kanála
- negatívna atmosféra
- nezáujem
- skákanie do reči
- nedôvera
- negatívny vzťah k vysielateľovi
- Členenie:
- Externá – z organizácie smerom von
- Interná – vo vnútri organizácie
- Formálna – formálna komunikačná sieť
- neformálna - ne formálna komunikačná sieť
- Monológ a dialóg
- Neverbálna komunikácia
- Reč tela, komunikovanie bez slov prostredníctvom neverbálnych signálov, vysielame ich skôr nevedome ako vedome, ovplyvňujú správanie sa komunikujúcich
- je spontánnejšia a viac ovplyvniteľná emóciami
- Možno počas nej získať informácie o:
- postoji a vzťahu k poslucháčovi či subjektu
- žiadostiach a prianiach majúcich mimoslovnú podobu
- sebachápanií
- pravidlách vzájomného styku
- Signály možno členiť na:
- mimiku
- haptiku – vzájomný dotyk
- gestikuláciu - pohyby rúk
- Posturológiu – držanie tela
- proxemiku vzájomná vzdialenosť komunikujúcich
- paralingvistiku – akustické prejavy reči (spád reči, rýchlosť, hlasitosť, plynulosť)
- Ďalšími signálmi sú pohyb, úprava zovňajšku, atraktivita, spôsob využívania času atď.
- Neverbálne prejavy pôsobia na zmysly:
- na sluch – tzv. auditívny komunikačný kanál
- zrakové vnemy – tzv. vizuálny komunikačný kanál
- prostredníctvom dotyku – tzv. taktilný komunikačný kanál
- Mimika – pohyby tváre, vyjadruje predovšetkým emócie a ich intenzitu, najľahšie čitateľné a najbežnejšie sú radosť, strach, smútok, záujem, hnev atď., z výrazu tváre je taktiež možné vyčítať emocionálne stavy a postoj komunikujúcich
- Pohľad – priateľské pohľady sú sprevádzané úsmevom, rozšírením očíí, zreničiek, dlhším pohľadom; pocit strachu a ohrozenia, nezáujem sú charakteristické uhýbaním pohľadu, dĺžka pohľadu je taktiež zdrojom informácií
- Gestá a iné pohyby – pohyby rúk, slúžia rôznym účelom – objasňovanie situácie, podpora, umocnenie názoru; v mnohých kultúrach sa výrazne odlišuje ich interpretácia
- Držanie tela – taktiež ním vysielame informácie, z držania tela možno usudzovať aj dominantnosť, asertívnosť, psychické stavy komunijúich
- Vzhľad – atraktívnejším ľuďom sa zvyknú prisudzovať lepšie charakteristiky, ľudia často menia svoj vzhľad kvôli iným ľuďom – snažia sa odlíšiť alebo podobať
- Priestorové správanie – proxemika – vzájomná vzdialenosť dvoch komunikujúcich, väčšiu osobnú zónu majú introverti, a naopak; aj tu platia kultúrne rozdiely, podla E.T. Halla má každý človek 4 zóny, do ktorých vpúšťa ľudí v závislosti na ich spoločnom vzťahu:
- Intímna zóna – do 50 cm, veľmi blízki ľudia, druhého možno cítiť, dotýkať sa ho, narušenie vyvoláva negatívne emócie
- Osobná zóna – 50 až 120 cm, blízke vzťahy, horná hranica s menej známymi ľuďmi nám už dáva pocit bezpečia, pri spodnej je ešte možný dotyk rukami
- Sociálna zóna – 1,2-2,1 až 3,5 m, typická pre formálne vzťahy, pri rôznych jednaniach a rokovaniach
- Verejná zóna – 3,5 m a viac, verejné vystúpenia, vytvára dostatočný priestor pre prípadnú ochranu jednotlivca
- Proxemický tanec – nastáva keď osoba prejde z jednej zóny do druhej, jedna osoba ustúpi, druhá sa za ním zasa posunie
- Haptika – dotyk – hlavné významy dotykov spočívajú vo vyjadrení pocitov, usmerňovaní spráívania, postojov alebo pocitov, vyjadrujú určité rituály (pozdrav, lúčenie), napĺňajú určité funkcie (pomoc pri určitej aktivite); najbežnejším dotykom je podanie ruky, možno si pritom všímať pevnosť stisku, dĺžku trvania, teplotu i vlhkosť ruky, ktoré nám vytvoria obraz o človeku; niektoré dotyky majú výrazne afiliantný charakter (pohladenie), iné nepriatelský (facka)
- Paralingvistika – patrí sem najmä výška hlasu, prízvuk, rýchlosť, hlasitosť, pauzy atď.;, Křivohlavý rozlišuje 4 paralingvistické zložky akustického prejavu:
- Hlasová dimenzia – hlasitosť, tón, zafarbenie hlasu, tu určujeme psychický stav človeka, jeho momentálne rozpoloženie
- Časové charakteristiky rečového prejavu – rýchlosť, dynamika reči, pauzy, môžeme určiť, či osoba neprežíva nepokoj, a pod.
- Interakčné vzťahy v jazykovom skupinovom prejave – situácie keď sa v rozhovore striedajú viacerí ľudia, dĺžka vstupu atď.
- Mimoslovné zložky hlasového prejavu – povzdychy, zakoktania, charakterizujú psychický stav jednotlivca
Rozhovor
- Základ interpersonálnej komunikácie, má vopred určený cieľ, ak ide o pracovný tak ho treba dôsledne naplánovať
- Aby prebiehal čo najefektívnejšie, je potrebné zvážiť prečo komunikujeme, čo chceme vyjadriť a čo si myslíme, že vyjadrujeme a aký spôsob komunikácie je na vyjadrenie myšlienky naj
- Podľa J. A. DeVita efektivita koverzácie závisí na:
- otvorenosti
- empatii
- pozitívnosti
- bezprostrednosti
- riadení interakcie
- expresivite – miere zapojenia sa
- orientácii na iných
- Typy rozhovorov:
- Pracovný
- Informačný
- Persuasívny
- Hodnotiaci
- Zameraný na riešenie problémov a konfliktov
- Disciplinárny
- Suportívny – najvýznamnejšie atribúty suportívnej komunikácie:
- Orientácia na problém a nie na osobnosť jedinca
- Kongruencia obsahovej stránky informácií s neverbálnymi signálmi
- Nehodnotiaci, deskriptívny charakter rozhovoru
- Špecifikácia vyjadrení
- Aktívne počúvanie
- „Ja“ jazyk
- Empatia
- Vzhľadom na štruktúru rozhovoru poznáme:
- Štandardizovaný rozhovor – súbor vopred pripravených otázok, ktoré treba dodržiavať, časovo menej náročný, nedáva priestor na vlastné vyjadrenia
- Neštandardizovaný rozhovor – voľnosť a flexibilita v kladení otázok, možnosť prispôsobenia otázok situácii, vyžaduje viac skúseností
- Čiastočne štandardizovaný rozhovor – kombinácia predchádzajúcich
- Najväčšiu slobodu vyjadrenia poskytujú otvorené otázky, ak chceme špecifické informácie, treba klásť zatvorené otázky
- Typy otázok:
- Navádzacie
- Sugestívne
- Zisťovacie
- hypotetické
- kritizujúce
Komunikácia v multikultúrnom prostredí
- Kultúru krajiny determinuje systém hodnôt, noriem správania sa, názory, zvyklosti, systém myslenia
- Nevyhnutnou podmienkou je tiež ochota komunikovať s človekom z inej kultúry, otvorenosť voči odlišným pohľadom, názorom, akceptácia diferencií
- Najčastejšie zdroje nedorozumení:
- nevhodné zakódovanie informácie
- používanie viacznačných slov
- používanie slangu a sarkazmu
- zlý spôsob vedenia rozhovoru a kladenia otázok
- miera otvorenosti/neotvorenosti
- mieru nedorozumenia môže zvýšiť aj tretia osoba – prekladateľ, zvyšuje možnosť nesprávnej interpretácie
- Podľa J. Povrazníka pre efektívny multikulti rozhovor je treba:
- vyvarovať sa viacznačným slovám
- Zvážiť používanie žartovných vyjadrení
- rozprávať pomaly a zreteľne
- využívať jednoduché vety
- rozvíjať empatiu
- počúvať
- oboznámiť sa s neverbálnymi a paralingvistickými charakteristikami kultúry
- Z neverbálnych aspektov treba venovať pozornosť najmä:
- Paralingivstickým charakteristikám (napr. tón hlasu, mlčanie)
- Využívaniu gest (nevulgárne gestá)
- Výrazu tváre
- Využívaniu očného kontaktu (dlhý môže znamenať aroganciu)
- Vzájomnému dotyku
- Vzájomnému odstupu – proxemike
- Času (dochvílnosti)
Aktívne počúvanie
- Zahŕňa aj premýšľanie a emocionálne cítenie
- Aktívne sa ním podieľame na priebehu komunikačného procesu, zlepšujeme dorozumievanie sa, vytvárame pozitívnu atmosféru, vzájomný pozitívny vzťah
- Medzi najčastejšie bariéry aktívneho počúvania patrí:
- neschopnosť sústrediť sa
- zaujatosť vlastnými myšlienkami
- nedostatok času
- predsudky
- nezáujem
- vzťahovačnosť
Spätná väzba
- Ak je podaná vhodne, má motivačný charakter, môže byť pozitívna a negatívna
- Mala by plniť obsahovo svoj cieľ – napomáhať, aktivovať, motivovať, jej účinok je závislý na otvorenosti, vzájomnej dôvere, na ochote zmeniť obraz svojho „Ja“ a akceptova´t iný názor
- Podmienky na jej poskytovanie:
- vyjadrovať sa konkrétne
- spôsob prijateľný pre príjemcu
- za účelom pomôcť
- nevracať sa k nedostatkom
- poskytnôť ju čo najskôr
- využivať tzv. „ja“ jazyk
- zistiť, či bola správne pochopená
- vytvoriť vhodnú atmosféru
Vedenie porady
- Prvé kroky ktoré si treba ozrejmiť:
- za akým účelom je porada zvolaná
- aký je jej zmysel
- kto sa porady zúčastní
- Príliš veľa ľudí zbyročne poradu predlžuje, hlavne problém v spleti názorov môže unikať, v homogénnej skupine je menej konfliktov, v heterogénnej však rôznorodejšie názory riešenia problémov
- Poradu je lepšie si naplánovať vopred, oznámenie o porade by malo obsahovať, kto ju zvoláva, dátum a čas, miesto, tému a cieľ, body programu, pomocné materiály a čo od nej očakávame
- Mala by mať úvod, jadro a záver, priestor pre voľné názory členov, avšak obsahovať aj zatvorené otázky
Prezentačné zručnosti
- Môže sa objaviť strach a tenzia, ktoré majú negatívny vplyv na prezentovanie, tieto veci treba eliminovať, pre efektívne zvládnutie je nutná dôkladná príprava, sebadôvera, správne dýchanie, či skúsenosti a uvedomenie si neverbálnych signálov
- Druhy prezentácií:
- Informatívna
- Presvedčovacia – viac využíva emotívne prvky
- Zábavná
Štruktúra prezentácie
- Úvod – získanie pozornosti, načrtnutie témy, prezentovanie hlavných bodov
- Jadro – najdôležitejšie body a myšlienky spracované logicky a prehladne, vhodné využiť vizuálne pomôcky a príklady z praxe, priestor na diskusiu
- Záver – krátke zhrnutie, to čo sa povie na záver, ostáva v pamäti poslucháčov najdlhšie; krátka diskusia, výzva, poďakovanie
Miesto a čas konania prezentácie
- Uistiť sa či miestnosť zodpovedá požiadavkám, prezentujúci v miestnosti prvý
- Pri výbere miestnosti:
- veľkosť miestnosti – zodpovedať počtu poslucháčov
- spôsob usporiadania stolov a stoličiek
- akustické podmienky
- osvetlenie a možnosť zatemnenia miestnosti
- vetranie
- usporiadanie a dostupnosť audiovizuálnych podmienok
Tri typy správania sa
- Asertívne správanie
- Sebapresadzovanie, obhájenie si svojich práv bez toho, aby sme tieto práva upierali iným, charakterizuje ho zdravé sebavedomie a realistický odhad svojich síl, otvorené vyjadrovanie svojich pocitov, pri rešpektovaní iných
- Vedie k väčšej spokojnosti so sebou samým, vytvára pozitívnu atmosféru na pracovisku, pozitívne medziľudské vzťahy, zvyšuje sebavedomie a nezávislosť človeka
- Pasívne/submisívne správanie
- Človek ohrozuje svoje práva a identitu, v snahe vyhnúť sa konfliktom nemá odvahu uplatňovať svoje práva a jasne vyjadriť svoje záujmy a túžby
- Málo otvorení ľudia, akceptujú ihneď cudzie názory, dôsledkami sú pocity zneužívania, bezmocnosti, úzkosti, nenaplnené potreby
- Agresívne správanie
- Vnucovanie názorov iným za každú cenu, ľudia sú manipulatívni, a tak znižujú sebadôveru iných, často príčinou je vnútorný konflikt jedinca, veľmi výrazne neverbálne signály
Asertivita vo verbálnych a neverbálnych prejavoch
- Asertívny človek – verbálny prejav v súlade s neverbálnym, držanie tela a hlavy je vzpriamené, pohľad očí je priamy, reč je plynulá a jasná, používaný „ja“ jazyk, pocity a názory sú vyjadrované priamo, využívané objektívne fakty
- Neasertívny človek – pasívny/submisívny, skleslý postoj, neistota, napätie v tele, hlas je tichý, slová striedajú dlhé pauzy, cítiť obranu, slová ako „možno“, „myslím si“, zrak uhýba a často je sklopený
- Agresívny človek – nadmerná dominancia v neverbálnom prejave, povýšenectvo, bojový postoj, pohľad upretý, chladný, často pohŕdavý, hlas rozhodný, prikazujúci, často priveľmi hlasný útočný, „ty“ a „vy“ jazyk, časté slová „musíš“ „nesmieš“ „mal by si“, vyvoláva nepriateľstvo, pramení z osobnej nevyrovnanosti, problémov jedinca, vyúsťuje do nespokojnosti a negatívnych medziľudských vzťahov
Základné asertívne práva
- 10 základných pravidiel podľa príručky H. J. Smitha
- Máš právo sám posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky a emócie a byť za ne a za ich dôsledky zodpovedný
- Máš právo neposkytovať žiadne ospravedlnenia, či výhovorky ospravedlňujúce tvoje chovanie
- Máš právo posúdiť, či a nakoľko si zodpovedný za riešenie problému ostatných ľudí
- Máš právo zmeniť svoj názor
- Máš právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný
- Máš právo povedať „Ja neviem“
- Máš právo byť nezávislý od dobre vôle ostatných
- Máš právo robiť nelogické rozhodnutia
- Máš právo povedať „Ja ti nerozumiem“
- Máš právo povedať „Je mi to jedno“
Manipulácia ako prejav neasertívneho správania
- Agresívny prejav na dosiahnutie cieľov bez ohľadu na potreby druhej strany
- Dôležité je ju včas identifikovať a brániť sa
Emocionálna inteligencia EQ
- EQ manažérov vytvára predpoklad efektívňovania interpersonálnej komunikácie, nenesie manipulatívne prvky a neetické správanie, nie je nadmieru kritická či autoritatívna
- Prejavuje sa zvýšenou senzitívnosťou, vnímavosťou, podporuje vzájomné pochopenie, akceptáciu
- Goleman ju charakterizuje ako schopnosť vyznať sa sám sebe aj ostatných, ako vnútornú motiváciu a zvládanie tak vlastných emócií ako aj emócií iných, nepodliehanie frustrácii, schopnosť ovplyvňovať kvalitu svojho myslenia, vcítiť sa do iných atď.
- EQ sa často prekrýva s obsahom pojmu známeho ako „soft skills“
- Čo tvorí EQ:
- Sebauvedomenie – uvedomenie a poznanie svojich emócií a pocitov, potrieb, silných a slabých stránok, ich kontrola, atď.; poznanie seba samého je podmienkou poznania iných
- Sebaregulácia – sebakntrola, získať kontrolu nad deštruktívnymi emóciami (strach, agresia,podráždenosť)
- Senzitivita voči iným – empatia, nevyhnutná pri interakciách aj v multikulti prostredí, senzitivita je predpokladom empatie, umožňuje vžiť sa do pocitov, myslenia a situácie iného, empatia vytvára priestor pre priame, otvorené, nekonfliktné jednanie
- Spoločenská obratnosť – sociálne zručnosti, schopnosť odhadnúť a vytvárať spoločenské vzťahy, schopnosť efektívne komunikovať a predvedčovať, vyjednávať, pôsobiť na ľudí a viesť
Empatia
- Schopnosť vžiť sa do druhého a vidieť problémy jeho očami, nie každý ju vie uplatniť v praxi v rovnakej miere, B. Buda vraví, že je to schopnosť osobnosti, vžiť sa do duševného stavu druhého a na základe toho vycítiť a pochopiť v druhom človeku i také emócie motívy a snahy, ktoré ten človek priamo nevyjadruje
- Musia byť splnené základné podmienky:
- otvorenosť a prístupnosť
- vzájomná akceptácia
- ochota sústrediť sa na danú osobu
- interpersonálna senzitivita
- záujem o druhého
- senzitívny prístup
- Empatia vylučuje:
- neprimerané výčitky
- agresia a hnev
- netrpezlivosť
- neúčelné reakcie
- egocentrizmus
- autoritatívny prístup a nadradenosť
Kultúrna inteligencia CQ
- Schopnosť byť flexibilný, adaptibilný, schopný vhodným spôsobom využiť poznatky o kultúre, byť senzitívny voči špecifikám kultúry prejavujúcej sa v interpersonálnych interakciách
- Podľa Thomasa a Inksona CQ tvoria 3 roviny:
- Rovina poznatkov – poznanie základných princípov interkultúrnych interakcií, poznanie čo kultúra je, ako sa mení, ako vplýva na správanie
- „Mindfulness“ – schopnosť venovať pozornosť signálom, ktoré sa objavujú v interakciách v multikulti prostredí
- Schopnosť aplikovať zručnosti a prejavy správania, ktoré budú v danej situácii najprimeranejšie, vychádza z predchádzajúcich rovín
- CQ kladie nároky na úroveň kognitívnu – poznanie jednotlivca, ako aj na emocionálnu a behaviorálnu rovinu, všetky roviny sú prepojené, dôležitá je aj ich transformácia do praxe
Pracovné prostredie
- Prostredie, v ktorom pracovník vykonáva svoju prácu a ktoré na neho pri vykonávaní práce pôsobí
- Faktory ovplyvňujúce psychické i fyzické zdravie a výkonnosť pracovníkov sú napr. farebná úprava pracoviska, osvetlenie, hluk, mikroklimatické podmienky a zaraďovanie pracovných prestávok
- Farebná úprava pracoviska zlepšuje:
- Svetelné pomery na pracovisku – vytvorenie podmienok vhodnej viditeľnosti
- Hygienické pomery – napr, využívanie bielej na doržiavanie čistoty na pracovisku
- Úrazovú prevenciu – využívanie tzv. bezpečnostných farieb (žltá, oranžová)
- Estetická úroveň – teplé farby povzbudzujú, motivujú
- Orientácia v priestore
- Hluk a pracovné prostredie
- Hluk je zdroj stresu pre človeka
- Podľa účinkov na psychiku a výkonnosť ho delíme:
- Obťažujúci – ovplyvňuje koncentráciu, pozornosť, pamäť atď.
- Rušivý – vyvoláva stres, prejavuje sa napr. aj zvýšenou úrazovosťou
- Škodlivý – už môže aj poškodiť sluchový orgán
- Pásma hluku:
- vhodné pre životné prostredie - do 30db
- pásmo relatívneho hluku – do 65 db
- pásmo absolútneho hluku – do 95 db, výrazne škodlivé
- pásmo kde dochádza k poruchám sluchu – nad 130 db
- Osvetlenie
- Optimálne vytvára pohodu, zabraňuje zrakovej únave
- Pri umelom osvetlení je nutné si všímať faktory ako rovnomernosť, konštantnosť, farba
- Mikroklimatické podmienky
- Významné sú najmä:
- Teplota vzduchu – optimálna okolo 20 stupňov
- Vlhkosť vzduchu – optimálna je 30-70%
- Prúdenie vzduchu – 0,3 m/s, prievan pôsobí negatívne
- Znečistenie ovzdušia
Psychohygiena
- Cieľom je udržať psychické a následne i fyzické zdravie jedinca
- Režim práce a odpočinku:
- Pracovné prestávky majú svoj význam kvôli udržaniu pracovnej morálky ale aj bezpečnosti práce, dĺžka by mala byť v súlade s dĺžkou času, ktorú zamestnanec potrebuje na psychickú a fyzickú regeneráciu
- Efektívnejšie sú častejšie a kratšie prestávky, veľmi dôležité je aj čerpanie dovolenie
- Relaxácia
- Aktívne vyvolaný stav uvoľnenia svalového a psychického napätia
- Môže byť mimovoľná alebo zámerná, k zámernej dochádza pri vykonávaní rôznych relaxačných cvičení
- Techniky postupnej relaxácie – ich cieľom je naučiť ľudí vnímať a vedome uvoľňovať svalové napätie, ktoré je telesným prejavom stresu, k známym technikám patrí Jacobsenova technika – zacielená na rýchle dosiahnutie komplexného uvoľnenia tela, podstatu tvorí stiahnutie a následné uvoľnenie svalov
- Ďalšími technikami sú dychové cvičenia alebo kognitívne relaxačné techniky
- Únava
- sprievodný znak nadmerného psychického či fyzického zaťaženia, prejavuje sa útlmom
- Únava má podobu:
- Psychickú – nezáujem o prácu, apatia, znížená pozornosť a pod.
- Fyzická – ospalosť, malátnosť
- Možno ju odstrániť:
- Nahradením inou činnosťou (fyzickú duševnou a naopak)
- Zmenou prostredia
- Spánkom
- Frustrácia
- psychický stav, ktorý vzniká v dôsledku blokády alebo prekážky v uspokojovaní potrieb jedinca, alebo pri dosahovaní cieľov
- nastáva, ak sa organizmus stretne s neprekonateľnou prekážkou na ceste k uspojovaniu akejkoľvek potreby, pôsobenie prekážky môže byť krátkodobé alebo dlhodobé
- predpokladom aby frustrácia nastala je fakt, že jedinec by v aktivite pokračoval, ak by sa u do cesty nepostavila určitá prekážka
- pojem frustrácia zahŕňa:
- Frustračnú situáciu – (stav, potreby, pohnútky), tvoria ju všetky prekážky na ceste k uspokojeniu potreby, môžu mať pasívnu aj aktívnu podobu a vychádzať z externého prostredia i zvnútra človeka
- Účinky tohto stavu na človeka – (napätie, spôsoby reagovania), každý má rôznu mieru tolerancie
- Riešenia frustračnej situácie:
- Agresivita - fyzická aj verbálna, priama aj nepriama, autoagresia
- Regresia – ústup pred prekážkou
- Represia – aktívne potlačenie prekážky v záujme udržania vlastnej rovnováhy
- Kompenzácia – stanovenie si nového/iného cieľa
Stres:
- záťažová situácia vyžadujúca si mimoriadnu aktiváciu autoregulačného systému organizmu jedinca
- pocit, ktorý zažívame aj situáciu hodnotíme ako hrozbu alebo výzvu, vplyvom jeho pôsobenia sa mená fyziologický a psychický stav jedinca
- z hľadiska pôsobenia v čase poznáme krátkodobé (vyrušovanie pri práci, neočakávaná situácia, informačné preťaženie) a dlhodobé stresory (dlhodobé osamotenie, izolácia, neistota budúcnosti)
- stresovým situáciam možno predchádzať na úrovni:
- individuálnej – zmena životného štýlu, zlepšenie životosprávy, relaxácia, pozitívne myslenie
- organizačnej – efektívnejší výber zamestnanco,v zaraďovanie na pracovné miesta, vhodnejší dizajn pracoviska
- sled zmien, ktoré stresor vyvoláva, sa označuje ako všeobecný adaptačný syndróm – GAS (general adaptation syndrome), má 3 fázy:
- alarmujúca reakcia – mobilizácia organizmu
- rezistencia – aktivácia a prispôsobovanie sa organizmu
- vyčerpanie – pri pretrvávaní stresu
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Predmet všeobecnej psychológie | Učebné poznámky | 212 slov | |
Psychológia téma | Referát | 1 236 slov | |
Psychológia poznámky ku skúške | Ostatné | 6 slov | |
Psychológia ako veda | Učebné poznámky | 571 slov | |
Psychológia - veda o človeku a jeho psychike | Referát | 627 slov | |
Psychológia – predmet, zakladatelia, disciplíny | Referát | 1 316 slov | |
Psychológia a úlohy psychológie | Referát | 895 slov | |
Predmet sociálnej psychológie | Referát | 66 slov | |
Psychológia a sociológia – vypracované otázky | Ostatné | 2 194 slov | |
Vysvetlite predmet psychológie ako vedy | Referát | 503 slov | |
Všeobecná psychológia | Referát | 2 656 slov | |
Predmet psychológie | Učebné poznámky | 171 slov | |
Úvod do psychológie | Referát | 265 slov | |
Dejiny psychológie | Referát | 2 573 slov | |
Osobnosť, psychika a psychológia | Referát | 573 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#sebapercepcia #sebareflexia referat #sebareflexia #kolaboratívny #Psychológia #submisívna komunikácia #sluchová percepcia #najefektivnejsie spôsoby sebareflexie #sebareflexia človeka #Efektívne zapamätávanie #reč očí a pohľadov #kriticky rozhovor s podriadenym #uplatnenie psychologie v spoločnosti #Aktívne počúvanie #psychotesty #Biológia 1.ročnik #Starostlivosť o estetický vzhlad človeka #problematika self #psychologia rozhovor #predsudky a stereotypy sebareflexia