Psychológia – 1. ročník

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: Dievča kajka (24)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 20.02.2018
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 975 slov
Počet zobrazení: 1 589
Tlačení: 42
Uložení: 40

Psychológia – 1. ročník

  • z gr. slova „psyché“, čo znamená dych, duša, životná sila
  • zaoberá sa štúdiom psych. stavov a procesov v mysli človeka, jeho prežívaním, správaním, a činnosťou vedomých a nevedomých podnetov psychiky

Psychologické vedy:

  1. TEORETICKÉ
  • základné psych. vedy – všeobecný charakter, od nich sa odvíjajú ostatné, zaoberajú sa celkovými zmenami správania, celkovou psychikou, vedomím, patria sem:
    • všeobecná psychológia
    • ontogenetická psychológia
    • Patopsychológia
  • Špeciálne psychologické vedy – vplyvy okolia na človeka a jeho reakcie (zvieratá, prostredie...), patria sem:
    • zoopsychológia
    • porovnávacia psychológia
    • psycholingvistika
    • sociálna psychológia
    • diferenciálna psychológia
  1. APLIKOVANÉ
  • Problematika v rôznych oblastiach, prináša poznatky pre praktické využitie či v súkromnom alebo profesionálnom živote
    • pedagogická psychológia
    • klinická
    • psychológia práce
    • aplikovaná
    • súdna
    • poradenská, vojenská, reklamy... atď.

Metódy skúmania

  • Výber metódy závisí od cieľu výskumu, používane pri výberoch, analýzach napr. príčin nespokojnosti, riešení konfliktov...
    • Pozorovanie – v prirodzenom prostredí aj umelom, systematické pozorovanie a popisovanie
    • Rozhovor – vyžaduje dôkladnú prípravu
    • Experiment – v prirodzených aj umelých podmienkach
    • Dotazníky – vyžaduje sa úprimnosť od respondentov, nezaujatosť kladených otázok, reprezentatívna vzorka populácie
    • Testy – na zručnosti, poznatky, záujmy...
    • Assessment centrá – napr. pri výbere uchádzačov, umožňuje sledovanie viacerých aspektov správania

Psychické javy

  1. Psychické procesy – aktuálne sa realizujúce činnosti
  • Podmiené aktuálnymi podnetmi z vonkajšieho aj vnútorného prostredia, prejavujú sa v správaní, delíme ich:
  • Poznávacie – myšlienkové a zmyslové obrazy skutočnosti

pociťovanie - najjednoduchší proces výsledkom ktorého je pocit – zmyslový odraz podnetu; zmyslové analyzátory poznáme vonkajšie – čuchové, chuťové vnemy, pocity tepla atď., a vnútorné – vnímanie pohybu, rovnováhy, dýchanie, trávenie atď.,

vnímanie - percepcia, vzniká spojením viacerých pocitov, selektívny proces ovplyvnený vlastnosťami človeka a jeho prostredím, výsledkom je vnem

predstavy – predpokladom rozvoja myslenia, sú individuálne, majú podobu spomienok alebo fantázií, neopierajú sa o skúsenosti

pozornosť – schopnosť vedomého zamerania a koncentrácie, nevyhnutná pri poznávaní, má výberový charakter, môže byť zámerná a mimovoľná

pamäť – podmienkou poznania a učenia sa, 4 fázy: zapamätávanie, udržanie, vybavovanie, zabúdanie; vybavovanie má podobu reprodukcie a znovupoznania; poznáme pamäť mechanickú, obraznú, krátkodobú, dlhodobú atď.

myslenie – pozitívne alebo negatívn; konštruktívne – s cieľom vyriešiť situácu, systémové – vychádza z faktov, vizionárske – venovať sa budúcnosti, kreatívne – prináša inovácie

  • Citové
  • Vôlové
  1. Psychické stavy – dočasné, pozitívny alebo negatívny charakter
  2. Psychické vlastnosti – tvoria charakteristiku jedinca, prejavujú sa v správaní

Techniky podpory kreatívnych myslení :

  • Konštruktívna polemika
  • Brainstorming
  • Delphi technika
  • Nominálna skupinová technika

Vnímanie - percepcia

  • Proces získavania, organizovania a interpretovanie informácieí z externého prostredia, má selektívny charakter
  • Percepčný proces:
    • zameranie pozornosti
    • výber informácií
    • organizácia informácií
    • interpetácia informácií
    • znovu nadobudnutie informácií
  • Predpokladom každého vnímania je schopnosť zamerať pozornosť, proces filtrácie informácií sa nazýva selektívna pozornosť
  • Informácie sú následne kategorizované podľa individuálnej dôležitosti
  • Percepcii dáva zmysel až fáza interpretácie, môže byť objektívna a subjektívna, emočne ovplyvnená, ovplyvnená faktormi, faktory ovplyvňujúce percepciu sú faktory vo vzťahu objektu, subjektu a situačné, napr. vlastnosti, postoje, motívy, očakávanie, záujem, predsudky, skúsenosti atď.
  • Spôsoby vnímania sú vizuálne, auditívne, pocitové a zmiešané
  • Bariéry vnímania:
    • Schopnosti a predpoklady subjektu vnímania
    • Nastavenie jedinca – optimista vs. pesimista
    • Implicitné teórie osobnosti
    • Stereotypnosť – zabehnuté spôsoby vnímania
    • Selektívnosť percepcie
    • Haló efekt - prvý dojem
    • Projekcia – prenos vlastných pocitov, charakteristík na iných
    • Vlastné pocity – momentálne emocionálne rozpoloženie
  • Sebapercepcia –vznikajú rozdiely medzi subjektívnym a objektívnym názorom
  • Sebapoznanie – dôležitými zložkami je sebaakceptácia a sebauvedomenie, 4 základné oblasti determinujúce sebauvedomenie:
    • Osobnostné hodnoty – najstabilnejšie charakteristiky človeka, individuálne
    • Kognitívny štý – preferovaný spôsob pri prijímani, odovzdávaní inf., pri rozhodovaní a riešení problémov
    • Postoj voči zmene
    • Interpersonálna orientácia – ovplyvňuje kvalitu vzťahov
  • Predpokladom poznania seba samého je schopnosť koncentrácie sna seba samého, schopnosť objektívneho vnímania, registrácia svojho správania, sebareflexia, sociálna komparácia, spätná väzba
  • Medzi prekážky sebapoznania patrí prílišná racionalizácia, nedostatok času/unáhlenosť, potláčanie vlastných neverbálnych signálov, obavy pred skutočným poznaním, odmietanie spätných väzieb, uzavretosť
  • JOHARI WINDOW
    • Luft a H. Ingham, model odzrkadľujúci vzájomné poznanie sa
    • informácie o jedincovi rozdeľuje do 4 okienok v závislosti na tom, ako sa pozná sám a ako ho poznajú druhí
    • vzniká kombinácia situácií poznám/nepoznám sám seba, a poznajú/nepoznajú iní
 

JA VIEM

JA NEVIEM

INÍ VEDIA

Známa oblasť

Slepá oblasť

INÍ NEVEDIA

Skrytá oblasť

Neznáma oblasť

  • Známa oblasť – verejne prezentované postoje, vlastnosti, skúsenosti
  • Skrytá oblasť – naše vlastné „Ja“, tajomstvá, prichádza k nedorozumieniam, nedostatok pochopenia
  • Slepá oblasť – to čo sami nechceme o nás vidieť a vedieť, hoci pre ostatných je zrejmá, zidealizovaná predstava seba samého
  • Neznáma oblasť – informácie, ktoré si zatiaľ nedokážeme uvedomiť, patria sem potlačené zážitky a city, správanie v extrémnych situáciach

Osobnosť

  • „relatívne stabilný súbor charakteristík ovplyvňujúcich správanie jedinca“ alebo „kombinácia fyzických a mentálnych charakteristík, ktoré vplývajú na spôsob vnímania, cítenia a myslenia jedinca“
  • Znaky – neopakovatelnost a jedinečnosť
  • K jej formovaniu dochádza počas celého života pomocou vonkajších faktorov a dedičnosti, jej vlastnosti ozrkadľuje vzťah k spoločnosti
  • Teórie osobnosti:
    • Teória čŕt – identifikácia tých čŕt, ktoré prevládajú, predstavitelmi sú G. Allport, R. Cattell, vychadzajú z Allportovej teórie, že osobnosť je tvorená tak všeobecnými ako aj špecifickými črtami, ktoré tvoria personálne dispozície, tieto črty boli opísané ako dominantný – submisívny, otvorený - uzavretý, relaxovaný – tenzný atď., a pomcocou získaných informácií predpovedať konanie jednotlivca v budúcnosti
    • Jungova teória – so zameraním na vonkajší svet – extrovert – introvert
    • Hippokratova teória – 4osobnostné typy – sangvinik, flegmatik, cholerik, melancholik
    • Introvertné teórie – Freudova psychoanalytická teória osobnosti, je pre ňu príznačný fyziologický determinzmus, podľa ktorého vnútorné sily majú vplyv na vývoj osobnosti, hnacou silou je libido, ktoré má sexuálnu povahu, osobnosť je tvorená 3 stavmi, ktoré vznikli súčasťou 3 vrstiev (id, ego, superego):
      • Vedomím – čo si človek plne uvedomuje
      • Predvedomím – kontroluje predstavy, myšlienky a rozhoduje do ich v pustení do vedomia
      • Nevedomím – hlavný determinant správanie človeka, sny, priania, predstavy, potlačené sexuálne túžby - silný motivačný účinok na správanie
      • Id – najhlbšia vrstva, sú tu uložené pudy, inštinkty, vášne, potreby i tzv. libido
      • Ego – riadi sa princípom reality, pôsobí na vedomej úrovni
      • Superego – obsahuje obmedzenia, zákazy, založené na princípe dokonalosti
    • Sociálne teórie – udôrazňujú význam začlenenia človeka do spoločnosti, rozhodujúca úlohy podľa tejto teórie je interakcia s vonkajším svetom
    • Behaviorálne teórie – chápu osobnosť len ako súhrn reakcií na podnet
    • Humanistické teórie – vyzdvihujú individuály rast, prikladajú význam self-konceptu pre osobnosť, predstaviteľ C. Rogers
    • Integrovaný prístup – významné sú osobnostné dispozície ako aj situačné premenné
    • Vlastnosti osobnosti:
      • utvárajú štruktúru osobnosti, charakterizujú a ovplyvňujú správanie, niektoré sú konzistentné, iné podiehajú zmenám, menia sa spolu s vývinom osobnosti, sú negatívne alebo pozitívne
      • Schopnosti – súhrn duševých vlastností, ktoré determinujú úspešné vykonanie činnosti, predpokladom ich rozvoja sú vlohy, členíme ich na všeobecné(intelektuálne) a špecifické, a podľa druhu na psychomotorické, atletické, hudobné a umelecké
        • Temperament – dynamická stránka osobnosti prejavujúca sa v tempe psychickej činnosti, determinovaný dedičnými faktormi
      • Záujmy – výberový vzťah o objektom alebo činnostiam, zamerané na dosiahnutie cieľa, vyvolávajú pozitívne emócie a pozitívne psychické naladenie
      • Charakter – isté hodnotenie jedinca, nedeliteľná jednota čŕt, vlastností a kvalít človeka

Požiadavky na efektívneho manažéra

  • Sú rozličné na stupňoch manažmentu
  • Manažér:
    • sústreďuje sa na problémy
    • Všíma si viac slabé stránky a nedostatky u zamestancov
    • je reaktívny
    • zameriava sa na krátkodobé ciele
    • kontroluje
    • je orientovaný na procesy
    • zameraný na súčasnosť
  • Líder:
    • zameriava sa na ľudí a ich silné stránky
    • je proaktívny
    • zameraný do budúcnosti
    • predvídavý a tvorivý
    • orientovaný na rzvoj a rast
    • Iniciuje zmenu
    • žije pre budúcnosť
    • motivuje
    • efektívne komunikuje
  • Úspešní manažéri podľa J. B. Hilla:
    • vedomí svojej zodpovednosti za úspechy aj neúspechy tímu
    • klásť na podriadených nároky, ktoré sú schopní plniť, t.j. nie nadmerné očakávania
    • motivovať ku kreatívnemu mysleniu
    • pomáhať dosiahnuť cieľ, napomáhať v rozvoji ich kariéry
    • jasne vykomunikovať svoje požiadavky
    • byť príkladom
    • motivovať k aktivite a excelentným výkonom
    • vytvárať pevné vzťahy so zamestnancami
  • Požiadavky na manažérov budúcnosti podľa Allreda, Snowa a Milesa:
    • Vedomosti technického zamerania
    • Vedomosti a skúsenosti z pôsobenia v rôznych pracovných pozíciach
    • Kolaboratívny spôsob práce
    • Neustály sebarozvoj
    • Flexibilita, adaptabilita
    • Zručnosti v interpersonálnych interakciách
  • Významné osobnostné črty pre manažérov podľa DuBrina:
    • sebadôvera, pokora, dôveryhodnosť, spolahlivosť, extroverzia, asertívnosť, entuziazmus, optimizmus, zmysel pre humor, nadšenie pre prácu i ľudí, emocionálna inteligencia, flexibilita, adaptabilita, odvaha, viera vo vlastné sily, zodpovednosť

Manažér v multikultúrnom prostredí organizácií

  • Dochádza k interakciám ľudí z rôznych kultúrnych zázemí
  • Významné kompetentnosti manažéra podľa Blacka a Mendenhalla:
    • Self maintanance – zvládanie stresu a prekážok, úcta a akceptácia seba aj iných, poznatky o iných kultúrach
    • Interpersonálne kompetentnosti – udržiavať pozitívne interpersonálne vzťahy s inými kultúrami
    • Percepčné kompetentnosti – adekvátne vnímať a interpretovať javy, schopnosť oslobodiť sa od stereotypu a etnocentrizmu

Komunikačné zručnosti úspešného manažéra

  1. Interpersonálna komunikácia
  • Prostredníctvom nej sú napĺňané sociálne poptreby jednotlivcov, skupín a tímov, efektívna komunikácia dáva základ efektívnemu vedeniu a napomáha socializačným a integračným procesom v orgaizácii
  • Každá organizácia má vybudovanú istú komunikačnú sieť, komunikáciu v organizácii možno chápať ako prenos informácie od jej nositeľa smerom k príjemcovi prostredníctvom vhodne zvoleného kanála smerom do interného alebo externého prostredia
  • Je dynamický proces, sú v nej dôležité schopnosť poskytovať spätnú väzbu, aktívne počúvať, správne klásť otázky a pod., jej dôležitou súčasťou je aj neverbálna komunikácia
  1. Verbálna komunikácia
  • Prenos informácií prostredníctvom kódov – slov, dôležité je aktívne počúvanie
  • Priama komunikácia môže byť diadická, v malej skupine, verejná či masová, môže ísť o monológ alebo dialóg, poskytuje najväčšie množstvo informácie lebo ide ruka v ruke s neverbálnou a taktiež umožňuje okamžité podanie spätnej väzby
  • Súčasťou komunikačného procesu sú:
    • Ľudia – role vysielateľa a prijímateľa
    • Prostredie – tvorí ho fyzikálne, psychické a sociálne prostredie v ktorom dochádza ku komunikácii
    • Kontext situácie – priaznivosť či nepriaznivosť situácie, psychické naladenie, celková atmosféra
    • Správa – myšlienky sú zakódované do symbolov – slov, musia byť zrozumiteľné pre prijímateľa, treba voliť správne slová a správne ich podať
    • Komunikačný kanál – môže mať podobu osobnú (face to face), neosobnú (email, sms), formálnu (príkazy, požiadavky) a neformálnu
  • Šum – neoddeliteľná súčasť komunikačného procesu, môžu ho spôsobiť externé(fyzikálne poruchy), interné(psychické naladenie) a sémantické (ak slovo nadobúda viacero významov) faktory
  • Spätná väzba – dozvedáme sa tak o úspešnosti správy a spôsobe jej pochopenia, umožňuje tak korekciu interpretovaného významu

šum šum

  • Bariéry na strane vysielateľa:
    • neusporiadanosť informácií do zrozumiteľného celku
    • skreslenie informácií
    • neúplnosť, nezrozumitelnosť
    • zahltenie informáciami
    • používanie žargónu
    • nesprávna voľba jazyka – nevhodné zakódovanie informácie
    • negatívne psychické naladenie
    • Viacznačnosť informácií
    • nesprávna voľa komunikačného kanála
    • negatívna atmosféra
    • nezáujem
    • skákanie do reči
    • nedôvera
    • negatívny vzťah k vysielateľovi
  • Členenie:
    • Externá – z organizácie smerom von
    • Interná – vo vnútri organizácie
    • Formálna – formálna komunikačná sieť
    • neformálna - ne formálna komunikačná sieť
  • Monológ a dialóg
  1. Neverbálna komunikácia
  • Reč tela, komunikovanie bez slov prostredníctvom neverbálnych signálov, vysielame ich skôr nevedome ako vedome, ovplyvňujú správanie sa komunikujúcich
  • je spontánnejšia a viac ovplyvniteľná emóciami
  • Možno počas nej získať informácie o:
    • postoji a vzťahu k poslucháčovi či subjektu
    • žiadostiach a prianiach majúcich mimoslovnú podobu
    • sebachápanií
    • pravidlách vzájomného styku
  • Signály možno členiť na:
    • mimiku
    • haptiku – vzájomný dotyk
    • gestikuláciu - pohyby rúk
    • Posturológiu – držanie tela
    • proxemiku vzájomná vzdialenosť komunikujúcich
    • paralingvistiku – akustické prejavy reči (spád reči, rýchlosť, hlasitosť, plynulosť)
  • Ďalšími signálmi sú pohyb, úprava zovňajšku, atraktivita, spôsob využívania času atď.
  • Neverbálne prejavy pôsobia na zmysly:
    • na sluch – tzv. auditívny komunikačný kanál
    • zrakové vnemy – tzv. vizuálny komunikačný kanál
    • prostredníctvom dotyku – tzv. taktilný komunikačný kanál
  • Mimika – pohyby tváre, vyjadruje predovšetkým emócie a ich intenzitu, najľahšie čitateľné a najbežnejšie sú radosť, strach, smútok, záujem, hnev atď., z výrazu tváre je taktiež možné vyčítať emocionálne stavy a postoj komunikujúcich
  • Pohľad – priateľské pohľady sú sprevádzané úsmevom, rozšírením očíí, zreničiek, dlhším pohľadom; pocit strachu a ohrozenia, nezáujem sú charakteristické uhýbaním pohľadu, dĺžka pohľadu je taktiež zdrojom informácií
  • Gestá a iné pohyby – pohyby rúk, slúžia rôznym účelom – objasňovanie situácie, podpora, umocnenie názoru; v mnohých kultúrach sa výrazne odlišuje ich interpretácia
  • Držanie tela – taktiež ním vysielame informácie, z držania tela možno usudzovať aj dominantnosť, asertívnosť, psychické stavy komunijúich
  • Vzhľad – atraktívnejším ľuďom sa zvyknú prisudzovať lepšie charakteristiky, ľudia často menia svoj vzhľad kvôli iným ľuďom – snažia sa odlíšiť alebo podobať
  • Priestorové správanie – proxemika – vzájomná vzdialenosť dvoch komunikujúcich, väčšiu osobnú zónu majú introverti, a naopak; aj tu platia kultúrne rozdiely, podla E.T. Halla má každý človek 4 zóny, do ktorých vpúšťa ľudí v závislosti na ich spoločnom vzťahu:
    • Intímna zóna – do 50 cm, veľmi blízki ľudia, druhého možno cítiť, dotýkať sa ho, narušenie vyvoláva negatívne emócie
    • Osobná zóna – 50 až 120 cm, blízke vzťahy, horná hranica s menej známymi ľuďmi nám už dáva pocit bezpečia, pri spodnej je ešte možný dotyk rukami
    • Sociálna zóna – 1,2-2,1 až 3,5 m, typická pre formálne vzťahy, pri rôznych jednaniach a rokovaniach
    • Verejná zóna – 3,5 m a viac, verejné vystúpenia, vytvára dostatočný priestor pre prípadnú ochranu jednotlivca
    • Proxemický tanec – nastáva keď osoba prejde z jednej zóny do druhej, jedna osoba ustúpi, druhá sa za ním zasa posunie
  • Haptika – dotyk – hlavné významy dotykov spočívajú vo vyjadrení pocitov, usmerňovaní spráívania, postojov alebo pocitov, vyjadrujú určité rituály (pozdrav, lúčenie), napĺňajú určité funkcie (pomoc pri určitej aktivite); najbežnejším dotykom je podanie ruky, možno si pritom všímať pevnosť stisku, dĺžku trvania, teplotu i vlhkosť ruky, ktoré nám vytvoria obraz o človeku; niektoré dotyky majú výrazne afiliantný charakter (pohladenie), iné nepriatelský (facka)
  • Paralingvistika – patrí sem najmä výška hlasu, prízvuk, rýchlosť, hlasitosť, pauzy atď.;, Křivohlavý rozlišuje 4 paralingvistické zložky akustického prejavu:
    • Hlasová dimenzia – hlasitosť, tón, zafarbenie hlasu, tu určujeme psychický stav človeka, jeho momentálne rozpoloženie
    • Časové charakteristiky rečového prejavu – rýchlosť, dynamika reči, pauzy, môžeme určiť, či osoba neprežíva nepokoj, a pod.
    • Interakčné vzťahy v jazykovom skupinovom prejave – situácie keď sa v rozhovore striedajú viacerí ľudia, dĺžka vstupu atď.
    • Mimoslovné zložky hlasového prejavu – povzdychy, zakoktania, charakterizujú psychický stav jednotlivca

Rozhovor

  • Základ interpersonálnej komunikácie, má vopred určený cieľ, ak ide o pracovný tak ho treba dôsledne naplánovať
  • Aby prebiehal čo najefektívnejšie, je potrebné zvážiť prečo komunikujeme, čo chceme vyjadriť a čo si myslíme, že vyjadrujeme a aký spôsob komunikácie je na vyjadrenie myšlienky naj
  • Podľa J. A. DeVita efektivita koverzácie závisí na:
    • otvorenosti
    • empatii
    • pozitívnosti
    • bezprostrednosti
    • riadení interakcie
    • expresivite – miere zapojenia sa
    • orientácii na iných
  • Typy rozhovorov:
    • Pracovný
    • Informačný
    • Persuasívny
    • Hodnotiaci
    • Zameraný na riešenie problémov a konfliktov
    • Disciplinárny
    • Suportívny – najvýznamnejšie atribúty suportívnej komunikácie:
      • Orientácia na problém a nie na osobnosť jedinca
      • Kongruencia obsahovej stránky informácií s neverbálnymi signálmi
      • Nehodnotiaci, deskriptívny charakter rozhovoru
      • Špecifikácia vyjadrení
      • Aktívne počúvanie
      • „Ja“ jazyk
      • Empatia
    • Vzhľadom na štruktúru rozhovoru poznáme:
      • Štandardizovaný rozhovor – súbor vopred pripravených otázok, ktoré treba dodržiavať, časovo menej náročný, nedáva priestor na vlastné vyjadrenia
      • Neštandardizovaný rozhovor – voľnosť a flexibilita v kladení otázok, možnosť prispôsobenia otázok situácii, vyžaduje viac skúseností
      • Čiastočne štandardizovaný rozhovor – kombinácia predchádzajúcich
    • Najväčšiu slobodu vyjadrenia poskytujú otvorené otázky, ak chceme špecifické informácie, treba klásť zatvorené otázky
    • Typy otázok:
      • Navádzacie
      • Sugestívne
      • Zisťovacie
      • hypotetické
      • kritizujúce

Komunikácia v multikultúrnom prostredí

  • Kultúru krajiny determinuje systém hodnôt, noriem správania sa, názory, zvyklosti, systém myslenia
  • Nevyhnutnou podmienkou je tiež ochota komunikovať s človekom z inej kultúry, otvorenosť voči odlišným pohľadom, názorom, akceptácia diferencií
  • Najčastejšie zdroje nedorozumení:
    • nevhodné zakódovanie informácie
    • používanie viacznačných slov
    • používanie slangu a sarkazmu
    • zlý spôsob vedenia rozhovoru a kladenia otázok
    • miera otvorenosti/neotvorenosti
    • mieru nedorozumenia môže zvýšiť aj tretia osoba – prekladateľ, zvyšuje možnosť nesprávnej interpretácie
  • Podľa J. Povrazníka pre efektívny multikulti rozhovor je treba:
    • vyvarovať sa viacznačným slovám
    • Zvážiť používanie žartovných vyjadrení
    • rozprávať pomaly a zreteľne
    • využívať jednoduché vety
    • rozvíjať empatiu
    • počúvať
    • oboznámiť sa s neverbálnymi a paralingvistickými charakteristikami kultúry
  • Z neverbálnych aspektov treba venovať pozornosť najmä:
    • Paralingivstickým charakteristikám (napr. tón hlasu, mlčanie)
    • Využívaniu gest (nevulgárne gestá)
    • Výrazu tváre
    • Využívaniu očného kontaktu (dlhý môže znamenať aroganciu)
    • Vzájomnému dotyku
    • Vzájomnému odstupu – proxemike
    • Času (dochvílnosti)

Aktívne počúvanie

  • Zahŕňa aj premýšľanie a emocionálne cítenie
  • Aktívne sa ním podieľame na priebehu komunikačného procesu, zlepšujeme dorozumievanie sa, vytvárame pozitívnu atmosféru, vzájomný pozitívny vzťah
  • Medzi najčastejšie bariéry aktívneho počúvania patrí:
    • neschopnosť sústrediť sa
    • zaujatosť vlastnými myšlienkami
    • nedostatok času
    • predsudky
    • nezáujem
    • vzťahovačnosť

Spätná väzba

  • Ak je podaná vhodne, má motivačný charakter, môže byť pozitívna a negatívna
  • Mala by plniť obsahovo svoj cieľ – napomáhať, aktivovať, motivovať, jej účinok je závislý na otvorenosti, vzájomnej dôvere, na ochote zmeniť obraz svojho „Ja“ a akceptova´t iný názor
  • Podmienky na jej poskytovanie:
    • vyjadrovať sa konkrétne
    • spôsob prijateľný pre príjemcu
    • za účelom pomôcť
    • nevracať sa k nedostatkom
    • poskytnôť ju čo najskôr
    • využivať tzv. „ja“ jazyk
    • zistiť, či bola správne pochopená
    • vytvoriť vhodnú atmosféru

Vedenie porady

  • Prvé kroky ktoré si treba ozrejmiť:
    • za akým účelom je porada zvolaná
    • aký je jej zmysel
    • kto sa porady zúčastní
  • Príliš veľa ľudí zbyročne poradu predlžuje, hlavne problém v spleti názorov môže unikať, v homogénnej skupine je menej konfliktov, v heterogénnej však rôznorodejšie názory riešenia problémov
  • Poradu je lepšie si naplánovať vopred, oznámenie o porade by malo obsahovať, kto ju zvoláva, dátum a čas, miesto, tému a cieľ, body programu, pomocné materiály a čo od nej očakávame
  • Mala by mať úvod, jadro a záver, priestor pre voľné názory členov, avšak obsahovať aj zatvorené otázky

Prezentačné zručnosti

  • Môže sa objaviť strach a tenzia, ktoré majú negatívny vplyv na prezentovanie, tieto veci treba eliminovať, pre efektívne zvládnutie je nutná dôkladná príprava, sebadôvera, správne dýchanie, či skúsenosti a uvedomenie si neverbálnych signálov
  • Druhy prezentácií:
    • Informatívna
    • Presvedčovacia – viac využíva emotívne prvky
    • Zábavná

Štruktúra prezentácie

  • Úvod – získanie pozornosti, načrtnutie témy, prezentovanie hlavných bodov
  • Jadro – najdôležitejšie body a myšlienky spracované logicky a prehladne, vhodné využiť vizuálne pomôcky a príklady z praxe, priestor na diskusiu
  • Záver – krátke zhrnutie, to čo sa povie na záver, ostáva v pamäti poslucháčov najdlhšie; krátka diskusia, výzva, poďakovanie

Miesto a čas konania prezentácie

  • Uistiť sa či miestnosť zodpovedá požiadavkám, prezentujúci v miestnosti prvý
  • Pri výbere miestnosti:
    • veľkosť miestnosti – zodpovedať počtu poslucháčov
    • spôsob usporiadania stolov a stoličiek
    • akustické podmienky
    • osvetlenie a možnosť zatemnenia miestnosti
    • vetranie
    • usporiadanie a dostupnosť audiovizuálnych podmienok

Tri typy správania sa

  1. Asertívne správanie
  • Sebapresadzovanie, obhájenie si svojich práv bez toho, aby sme tieto práva upierali iným, charakterizuje ho zdravé sebavedomie a realistický odhad svojich síl, otvorené vyjadrovanie svojich pocitov, pri rešpektovaní iných
  • Vedie k väčšej spokojnosti so sebou samým, vytvára pozitívnu atmosféru na pracovisku, pozitívne medziľudské vzťahy, zvyšuje sebavedomie a nezávislosť človeka
  1. Pasívne/submisívne správanie
  • Človek ohrozuje svoje práva a identitu, v snahe vyhnúť sa konfliktom nemá odvahu uplatňovať svoje práva a jasne vyjadriť svoje záujmy a túžby
  • Málo otvorení ľudia, akceptujú ihneď cudzie názory, dôsledkami sú pocity zneužívania, bezmocnosti, úzkosti, nenaplnené potreby
  1. Agresívne správanie
  • Vnucovanie názorov iným za každú cenu, ľudia sú manipulatívni, a tak znižujú sebadôveru iných, často príčinou je vnútorný konflikt jedinca, veľmi výrazne neverbálne signály

Asertivita vo verbálnych a neverbálnych prejavoch

  • Asertívny človek – verbálny prejav v súlade s neverbálnym, držanie tela a hlavy je vzpriamené, pohľad očí je priamy, reč je plynulá a jasná, používaný „ja“ jazyk, pocity a názory sú vyjadrované priamo, využívané objektívne fakty
  • Neasertívny človek – pasívny/submisívny, skleslý postoj, neistota, napätie v tele, hlas je tichý, slová striedajú dlhé pauzy, cítiť obranu, slová ako „možno“, „myslím si“, zrak uhýba a často je sklopený
  • Agresívny človek – nadmerná dominancia v neverbálnom prejave, povýšenectvo, bojový postoj, pohľad upretý, chladný, často pohŕdavý, hlas rozhodný, prikazujúci, často priveľmi hlasný útočný, „ty“ a „vy“ jazyk, časté slová „musíš“ „nesmieš“ „mal by si“, vyvoláva nepriateľstvo, pramení z osobnej nevyrovnanosti, problémov jedinca, vyúsťuje do nespokojnosti a negatívnych medziľudských vzťahov

Základné asertívne práva

  • 10 základných pravidiel podľa príručky H. J. Smitha
    1. Máš právo sám posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky a emócie a byť za ne a za ich dôsledky zodpovedný
    2. Máš právo neposkytovať žiadne ospravedlnenia, či výhovorky ospravedlňujúce tvoje chovanie
    3. Máš právo posúdiť, či a nakoľko si zodpovedný za riešenie problému ostatných ľudí
    4. Máš právo zmeniť svoj názor
    5. Máš právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný
    6. Máš právo povedať „Ja neviem“
    7. Máš právo byť nezávislý od dobre vôle ostatných
    8. Máš právo robiť nelogické rozhodnutia
    9. Máš právo povedať „Ja ti nerozumiem“
    10. Máš právo povedať „Je mi to jedno“

Manipulácia ako prejav neasertívneho správania

  • Agresívny prejav na dosiahnutie cieľov bez ohľadu na potreby druhej strany
  • Dôležité je ju včas identifikovať a brániť sa

Emocionálna inteligencia EQ

  • EQ manažérov vytvára predpoklad efektívňovania interpersonálnej komunikácie, nenesie manipulatívne prvky a neetické správanie, nie je nadmieru kritická či autoritatívna
  • Prejavuje sa zvýšenou senzitívnosťou, vnímavosťou, podporuje vzájomné pochopenie, akceptáciu
  • Goleman ju charakterizuje ako schopnosť vyznať sa sám sebe aj ostatných, ako vnútornú motiváciu a zvládanie tak vlastných emócií ako aj emócií iných, nepodliehanie frustrácii, schopnosť ovplyvňovať kvalitu svojho myslenia, vcítiť sa do iných atď.
  • EQ sa často prekrýva s obsahom pojmu známeho ako „soft skills“
  • Čo tvorí EQ:
    • Sebauvedomenie – uvedomenie a poznanie svojich emócií a pocitov, potrieb, silných a slabých stránok, ich kontrola, atď.; poznanie seba samého je podmienkou poznania iných
    • Sebaregulácia – sebakntrola, získať kontrolu nad deštruktívnymi emóciami (strach, agresia,podráždenosť)
    • Senzitivita voči iným – empatia, nevyhnutná pri interakciách aj v multikulti prostredí, senzitivita je predpokladom empatie, umožňuje vžiť sa do pocitov, myslenia a situácie iného, empatia vytvára priestor pre priame, otvorené, nekonfliktné jednanie
    • Spoločenská obratnosť – sociálne zručnosti, schopnosť odhadnúť a vytvárať spoločenské vzťahy, schopnosť efektívne komunikovať a predvedčovať, vyjednávať, pôsobiť na ľudí a viesť

Empatia

  • Schopnosť vžiť sa do druhého a vidieť problémy jeho očami, nie každý ju vie uplatniť v praxi v rovnakej miere, B. Buda vraví, že je to schopnosť osobnosti, vžiť sa do duševného stavu druhého a na základe toho vycítiť a pochopiť v druhom človeku i také emócie motívy a snahy, ktoré ten človek priamo nevyjadruje
  • Musia byť splnené základné podmienky:
    • otvorenosť a prístupnosť
    • vzájomná akceptácia
    • ochota sústrediť sa na danú osobu
    • interpersonálna senzitivita
    • záujem o druhého
    • senzitívny prístup
  • Empatia vylučuje:
    • neprimerané výčitky
    • agresia a hnev
    • netrpezlivosť
    • neúčelné reakcie
    • egocentrizmus
    • autoritatívny prístup a nadradenosť

Kultúrna inteligencia CQ

  • Schopnosť byť flexibilný, adaptibilný, schopný vhodným spôsobom využiť poznatky o kultúre, byť senzitívny voči špecifikám kultúry prejavujúcej sa v interpersonálnych interakciách
  • Podľa Thomasa a Inksona CQ tvoria 3 roviny:
    • Rovina poznatkov – poznanie základných princípov interkultúrnych interakcií, poznanie čo kultúra je, ako sa mení, ako vplýva na správanie
    • Mindfulness“ – schopnosť venovať pozornosť signálom, ktoré sa objavujú v interakciách v multikulti prostredí
    • Schopnosť aplikovať zručnosti a prejavy správania, ktoré budú v danej situácii najprimeranejšie, vychádza z predchádzajúcich rovín
  • CQ kladie nároky na úroveň kognitívnu – poznanie jednotlivca, ako aj na emocionálnu a behaviorálnu rovinu, všetky roviny sú prepojené, dôležitá je aj ich transformácia do praxe

Pracovné prostredie

  • Prostredie, v ktorom pracovník vykonáva svoju prácu a ktoré na neho pri vykonávaní práce pôsobí
  • Faktory ovplyvňujúce psychické i fyzické zdravie a výkonnosť pracovníkov sú napr. farebná úprava pracoviska, osvetlenie, hluk, mikroklimatické podmienky a zaraďovanie pracovných prestávok
  1. Farebná úprava pracoviska zlepšuje:
  • Svetelné pomery na pracovisku – vytvorenie podmienok vhodnej viditeľnosti
  • Hygienické pomery – napr, využívanie bielej na doržiavanie čistoty na pracovisku
  • Úrazovú prevenciu – využívanie tzv. bezpečnostných farieb (žltá, oranžová)
  • Estetická úroveň – teplé farby povzbudzujú, motivujú
  • Orientácia v priestore
  1. Hluk a pracovné prostredie
  • Hluk je zdroj stresu pre človeka
  • Podľa účinkov na psychiku a výkonnosť ho delíme:
    • Obťažujúci – ovplyvňuje koncentráciu, pozornosť, pamäť atď.
    • Rušivý – vyvoláva stres, prejavuje sa napr. aj zvýšenou úrazovosťou
    • Škodlivý – už môže aj poškodiť sluchový orgán
  • Pásma hluku:
    • vhodné pre životné prostredie - do 30db
    • pásmo relatívneho hluku – do 65 db
    • pásmo absolútneho hluku – do 95 db, výrazne škodlivé
    • pásmo kde dochádza k poruchám sluchu – nad 130 db
  1. Osvetlenie
  • Optimálne vytvára pohodu, zabraňuje zrakovej únave
  • Pri umelom osvetlení je nutné si všímať faktory ako rovnomernosť, konštantnosť, farba
  1. Mikroklimatické podmienky
  • Významné sú najmä:
    • Teplota vzduchu – optimálna okolo 20 stupňov
    • Vlhkosť vzduchu – optimálna je 30-70%
    • Prúdenie vzduchu – 0,3 m/s, prievan pôsobí negatívne
    • Znečistenie ovzdušia

Psychohygiena

  • Cieľom je udržať psychické a následne i fyzické zdravie jedinca
  • Režim práce a odpočinku:
    • Pracovné prestávky majú svoj význam kvôli udržaniu pracovnej morálky ale aj bezpečnosti práce, dĺžka by mala byť v súlade s dĺžkou času, ktorú zamestnanec potrebuje na psychickú a fyzickú regeneráciu
    • Efektívnejšie sú častejšie a kratšie prestávky, veľmi dôležité je aj čerpanie dovolenie
  • Relaxácia
    • Aktívne vyvolaný stav uvoľnenia svalového a psychického napätia
    • Môže byť mimovoľná alebo zámerná, k zámernej dochádza pri vykonávaní rôznych relaxačných cvičení
    • Techniky postupnej relaxácie – ich cieľom je naučiť ľudí vnímať a vedome uvoľňovať svalové napätie, ktoré je telesným prejavom stresu, k známym technikám patrí Jacobsenova technika – zacielená na rýchle dosiahnutie komplexného uvoľnenia tela, podstatu tvorí stiahnutie a následné uvoľnenie svalov
    • Ďalšími technikami sú dychové cvičenia alebo kognitívne relaxačné techniky
  • Únava
    • sprievodný znak nadmerného psychického či fyzického zaťaženia, prejavuje sa útlmom
    • Únava má podobu:
      • Psychickú – nezáujem o prácu, apatia, znížená pozornosť a pod.
      • Fyzická – ospalosť, malátnosť
    • Možno ju odstrániť:
      • Nahradením inou činnosťou (fyzickú duševnou a naopak)
      • Zmenou prostredia
      • Spánkom
    • Frustrácia
      • psychický stav, ktorý vzniká v dôsledku blokády alebo prekážky v uspokojovaní potrieb jedinca, alebo pri dosahovaní cieľov
      • nastáva, ak sa organizmus stretne s neprekonateľnou prekážkou na ceste k uspojovaniu akejkoľvek potreby, pôsobenie prekážky môže byť krátkodobé alebo dlhodobé
      • predpokladom aby frustrácia nastala je fakt, že jedinec by v aktivite pokračoval, ak by sa u do cesty nepostavila určitá prekážka
      • pojem frustrácia zahŕňa:
        • Frustračnú situáciu – (stav, potreby, pohnútky), tvoria ju všetky prekážky na ceste k uspokojeniu potreby, môžu mať pasívnu aj aktívnu podobu a vychádzať z externého prostredia i zvnútra človeka
        • Účinky tohto stavu na človeka – (napätie, spôsoby reagovania), každý má rôznu mieru tolerancie
  • Riešenia frustračnej situácie:
    • Agresivita - fyzická aj verbálna, priama aj nepriama, autoagresia
    • Regresia – ústup pred prekážkou
    • Represia – aktívne potlačenie prekážky v záujme udržania vlastnej rovnováhy
    • Kompenzácia – stanovenie si nového/iného cieľa

Stres:

  • záťažová situácia vyžadujúca si mimoriadnu aktiváciu autoregulačného systému organizmu jedinca
  • pocit, ktorý zažívame aj situáciu hodnotíme ako hrozbu alebo výzvu, vplyvom jeho pôsobenia sa mená fyziologický a psychický stav jedinca
  • z hľadiska pôsobenia v čase poznáme krátkodobé (vyrušovanie pri práci, neočakávaná situácia, informačné preťaženie) a dlhodobé stresory (dlhodobé osamotenie, izolácia, neistota budúcnosti)
  • stresovým situáciam možno predchádzať na úrovni:
    • individuálnej – zmena životného štýlu, zlepšenie životosprávy, relaxácia, pozitívne myslenie
    • organizačnej – efektívnejší výber zamestnanco,v zaraďovanie na pracovné miesta, vhodnejší dizajn pracoviska
  • sled zmien, ktoré stresor vyvoláva, sa označuje ako všeobecný adaptačný syndróm – GAS (general adaptation syndrome), má 3 fázy:
    • alarmujúca reakcia – mobilizácia organizmu
    • rezistencia – aktivácia a prispôsobovanie sa organizmu
    • vyčerpanie – pri pretrvávaní stresu
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 9.5)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.020