Vývinové poruchy učenia

VÝVINOVÉ PORUCHY UČENIA

Sem patria problémy, ťažkosti v učení a z toho vyplývajúci konečný neprospech.

Problémy sa vyskytujú napriek dostatočnej inteligencii, napriek dostatočnej funkcie zraku a sluchu, pri pôvodne dobrej motivácii učiť sa.

Poruchy sa prejavujú v jednom alebo vo viacerých psychických procesoch, ktoré sa zúčastňujú na porozumení hovorenej a písanej reči a matematiky. Prejavujú sa v nedokonalej schopnosti počúvať, myslieť, hovoriť, čítať, písať, počítať, v problémoch v koncentrácii pozornosti, vnímania a jemnej motoriky.

Medzi základné vývinové poruchy učenia patria:

DYSLEXIA – vývinová porucha čítania, prejavuje sa výrazným zaostávaním v rozvoji čitateľských zručností a návykov (technika, kvalita, tempo čítania, porozumenie čítanému), deti nerozlišujú jednotlivé hlásky, zamieňajú si ich a ťažko spájajú do slabík na tie zas do slov.

DYSFÁZIA – vývinová porucha reči, prejavuje sa výrazným zaostávaním v oblasti porozumenia hovorenému slovu

DYSGRAFIA – vývinová porucha písania, prejavuje sa poruchou v technike písania a v grafickej stránke prejavu, porucha schopnosti napodobniť tvary písmen, písmo môže byť až nečitateľné, žiak nie je schopný zaznačiť si učivo v písomnej podobe.

DYSORTOGRAFIA – vývinová porucha pravopisu, prejavuje sa narušenou schopnosťou osvojiť si a uplatňovať gramatické pravidlá v písaní, dieťa nepočuje mäkčene, dĺžne, konce slov a viet, nevzťahuje sa na chybné písanie ypsilonu.

DYSKALKÚLIA – vývinová porucha matematických schopností, prejavuje sa v zníženej schopnosti rozumieť matematickým pojmom, vzťahom, uplatňovať ich v riešení matematických úloh, žiaci majú problémy s osvojením číselných znakov

DYSMÚZIA – vývinová porucha hudobných schopností, nedostatok alebo strata zmyslu pre hudbu.

DYSPINXIA – vývinová porucha kreslenia.

DYSPRAXIA - vývinová porucha schopnosti naučiť sa vykonávať zložitejšie úkony

PRÍČINOU vývinových porúch je

• pravdepodobne nedokonalá funkčná súhra mozgových hemisfér podmienená ĽMD
• dedičnosť
• neurotická príčina nevhodne zvolenou metódou výučby čítania, písania a matematiky

ZVLÁŠTNOSTI správania detí so VPU

Odlišnosti v správaní detí so VPU v porovnaní s ostatnými žiakmi v triede môžu byť podmienené

• poruchou učenia
• nevhodným výchovným vedením dieťaťa v rodine (vysoké nároky rodičov na dieťa alebo naopak nezáujem rodičov o dieťa)
• odmietavým postojom spolužiakov

HYPERAKTIVITA je zvýšený nepokoj

• dieťa potrebuje neustály fyzický pohyb – zmeny polohy tela v lavici, prechádzanie sa po triede
• výbuchy zlosti
• agresívne konanie (kopanie, bitie spolužiaka, hádzanie predmetmi do spolužiakov, napádanie slabších, oslovovanie prezývkami)
• je dôsledkom ĽMD

HYPOAKTIVITA je pasívnosť, utlmenosť, pomalosť, zvýšená unaviteľnosť, poruchy spánku, bolesti hlavy, brucha, tiky, zajakavosť, enuréza

• je dôsledkom znechutenia žiaka preťažovaním zo strany školy a rodičov
• je dôsledkom tzv. skleníkovej výchovy
• je rezignáciou na neúspechy

• zvyčajne nesprávne považujeme takéhoto žiaka za lajdáka
• deti s poruchami učenia zvyčajne samy seba hodnotia horšie než ostatní spolužiaci, úspech pripisujú skôr šťastiu než vedomostiam
• menej diskutujú, sú menej schopní udržať konverzáciu

NEDISCIPLINOVANÉ SPRÁVANIE je zapríčinené

• únavou
• nudou
• žiakovou frustráciou
• nejasnými pravidlami zo strany učiteľa
• problémami pozornosti, neschopnosti sa koncentrovať
• ak žiak nedokáže sám, bez pomoci, riešiť zadané úlohy, nerozumie inštrukcii – preto sa obracia na spolužiakov a vyrušuje
• alebo v snahe vyhnúť sa napomenutiu nerobí nič

ODPORÚČANIA

• presadiť takéhoto žiaka do prvej lavice
• definovať v triede jasné pravidlá správania sa, opakovať ich a kontrolovať ich dodržiavanie
• nenútiť žiakov do úplného pokoja, tolerovať im nezvyčajnú polohu tela pri vyučovaní (ak tým neruší iných – kľačanie na stoličke, turecký sed)
• umožniť týmto žiakom pohybové uvoľnenie počas hodiny: zotrieť tabuľu, rozdať pomôcky
• taktne upozorňovať žiaka na neupravenosť a neporiadok vo veciach, ktorý je typický pre žiakov s ĽMD
• poskytnúť mu dlhší čas na úlohu
• kontrolovať koncentráciu pozornosti a jeho porozumenie zadaniu tak, že mu kladieme otázky k zadaniu
• oboznámime triedu s kritériami hodnotenia takéhoto spolužiaka