Vypracované maturitné otázky z psychológie a sociológie II

Vypracované maturitné otázky z psychológie a sociológie II – osobnosť, rodina, potreby, psychika a stres

1. Typológia osobnosti podľa Hippokrata, Junga, Eysencka a Sheldona

Charakterizujte typológiu osobnosti Hippokrata, Junga, Eysencka, Sheldona. Na konkrétnom príklade (dopravná nehoda alebo stres pred maturitou) vysvetlite správanie sangvinika, melancholika, flegmatika, cholerika, psychicky labilného a stabilného človeka, introverta a extroverta. Ktoré z vymenovaných osobností budú mať podobné správanie?

Typológia osobnosti – ľudí zaraďujeme do rozličných typov podľa istých prevládajúcich charakteristík (morfologických – tvarových, fyziologických, psychologických alebo rozlične kombinovaných).

Typológia podľa Hippokrata a Galena

Podľa Hippokrata a Galena rozlišujeme typológiu štyroch temperamentov – klasické temperamenty:

• Sangvinik – nestála povaha, živosť, pohyblivosť, rýchly vznik a striedanie citových vzplanutí; veselý, optimistický, spoločenský.
• Cholerik – výbušná povaha, ťažko sa ovláda, vznikajú náhle a silné emocionálne reakcie; neprispôsobivý, netolerantný.
• Flegmatik – pokojná povaha, pomalý nástup a málo výrazný prejav citových reakcií; odstup, reaguje racionálne aj v náročných situáciách, nepodlieha náladám, je spoľahlivý.
• Melancholik – uzavretý, nesmelý, prevláda u neho smutná nálada, je depresívnejší, precitlivenejší a horšie prispôsobivý. City vznikajú pomaly, ale sú trvácne.

Táto typológia vychádza z predstavy, že temperament človeka závisí od prevládania jednej zo štyroch telesných tekutín v organizme – od krvi (sanguis), hlienu (phlegma), žlče (cholé) a čiernej žlče (melan-cholé).

Typológia podľa C. G. Junga

C. G. Jung zaviedol pojmy introverzia a extroverzia.

• Introvert – uzavretý človek žijúci bohatým vnútorným životom, menej komunikuje s okolím, je nespoločenský.
• Extrovert – veľmi spoločenský, ľahko nadväzuje kontakty, je povrchnejší.

Typológia podľa Eysencka

Eysenck prevzal pojmy introverzia a extroverzia, ktoré chápe ako protipóly, a priradil k nim pojem neuroticizmus, ktorý pochádza z medicíny – zo psychiatrie – a označuje pohotovosť reagovať neuroticky, úzkostne, nepokojne, podráždene, sebaneisto, teda labilne.

Preto sa používa:

• labilita,
• jej protipól stabilita.

Typológia podľa Sheldona

Sheldonova typológia je odvodená od telesnej stavby človeka. Rozlišuje tri typy:

• Endomorfný (tučný) – láska k pohodliu, prívetivosť, tolerancia, voľná komunikácia, potreba lásky a súhlasu, orientácia na deti a rodinné vzťahy.
• Mezomorfný (svalnatý) – energický, má potrebu fyzického cvičenia a sily, túži dominovať, má silný hlas, je hlučný, nemáva pochybnosti, orientuje sa na ciele, obľubuje risk a náhody.
• Ektomorfný (vychudnutý) – prejavuje sa zdržanlivosťou postoja a pohybov, obľubou súkromia, emocionálnou zdržanlivosťou, slabým spánkom, odporom k alkoholu, odporom k zvyku a rutine a potrebou samoty pri problémoch.

2. Kríza rodiny a funkcie dnešnej rodiny

Do akej miery je v súčasnosti možné hovoriť o kríze rodiny? Ktoré funkcie by mala plniť dnešná rodina? Plní ich? Zostavte niekoľko typových modelov rodinnej výchovy.

Rodina je základná stavebná jednotka v spoločnosti.

Dnes je to veľký problém.

Kríza rodiny

• Rodina nie je jediná akceptovateľná forma žitia – je normálne žiť spolu bez manželstva, muž, žena aj dieťa, a spoločnosť to akceptuje.
• Ekonomická – nezamestnanosť.
• Reprodukčná – trend nemať deti.
• Ochota žiť sám, rozvodovosť – iný model rodiny.
• Rozvod je jednoduchší a spoločensky akceptovateľný.
• Nastáva ďalší problém – muž má deti s viacerými ženami, deti to zle znášajú, cítia sa málo milované, vznikajú neúplné rodiny a nevlastní súrodenci.
• Je spoločensky akceptovateľné, ak žena žije sama s deťmi – slobodná mamička.
• Žena ekonomicky prežije aj bez muža.
• Vymenené roly v manželstve – nikto nevedie rodinu, nemajú to definované alebo sa to mení.
• Liberalizácia spoločnosti – tolerujú sa veci, ktoré boli kedysi neprípustné; zmena hodnotového systému.
• Kariéra a túžba po bohatstve majú prednosť pred rodinou.

Funkcie rodiny

• Biologicko-reprodukčná funkcia – zabezpečuje biologické trvanie spoločnosti, starostlivosť o členov rodiny a o deti, čiastočne reguluje sexuálne správanie ľudí.
• Ekonomická funkcia – spočíva v zabezpečovaní každodenného chodu domácnosti, v uspokojovaní základných biologických potrieb; rodina je prvotná ekonomická jednotka spoločnosti.
• Výchovná funkcia – je rozhodujúcou, nezastupiteľnou a nenahraditeľnou funkciou. Úroveň výchovy v rodine, modely správania a uplatňovanie rolí otca a matky ovplyvnia kvalitu osobnosti.
• Emocionálna a psychohygienická funkcia – poskytuje zázemie, dáva pocit stability, bezpečnosti a citovej rovnováhy. Pri plnení tejto funkcie sú dôležité citové väzby a vzťahy medzi rodičmi a deťmi, ale aj súrodencami.
• Ochranná funkcia – spočíva v ochrane zdravia detí a v ochrane pred negatívnymi sociálnopatologickými javmi.
• Socializačná funkcia – zabezpečuje socializáciu svojich členov, najmä v detstve a mladosti.

Rodina je prvotný a základný socializačný činiteľ, ktorý sprostredkúva prenos kultúry spoločnosti z generácie na generáciu.

Je základným spojením jednotlivca so spoločnosťou. Prostredníctvom rodiny sa dieťa pripravuje na začlenenie do spoločnosti ako jej právoplatný člen.

Dieťa získava určitý sociálny status a rodina ho motivuje k sociálnej mobilite a vytvára na ňu podmienky.

Rodina neplní tieto funkcie dôsledne alebo menej dbá na ich plnenie. Keby ich plnila, nebola by v takej kríze, ako je. Starostlivosť, ochrana a citová podpora sú tým, čo v rodinách dnešnej doby často chýba. Dôvodom je nedostatok času kvôli iným aktivitám.

• Niekde sú dôvodom finančné problémy – rodina sa nedokáže finančne postarať.
• Neúplná rodina.
• Pasivita.

3. Potreby, Maslowova hierarchia potrieb, záujmy, hodnoty, normy a postoje

Vysvetlite, čo sú potreby a ako ich delíme. Načrtnite Maslowovu hierarchiu potrieb a na konkrétnych príkladoch demonštrujte jej platnosť. Na konkrétnom príklade vysvetlite význam a úlohu záujmov, hodnôt, noriem a postojov v živote človeka.

Potreby sa pokladajú za základný druh motívu. Potreba je charakterizovaná ako nedostatok niečoho, čo je pre život daného jednotlivca nevyhnutné. Hlavnou charakteristikou potrieb je ich predmetnosť a dynamickosť.

Delenie potrieb

• Primárne potreby – spoločné so zvieratami; potreba spánku, potravy, vzduchu, nežnosti, slobody atď.
• Sekundárne potreby – vznikajú na základe primárnych potrieb v interakcii s prostredím, u človeka v procese socializácie.

Maslowova hierarchia potrieb

Maslowova hierarchia potrieb je usporiadaná od základných potrieb po potreby vyššej úrovne:

1. Fyziologické potreby
2. Existenčné potreby
3. Sociálne potreby
4. Potreby osobnosti
5. Potreba sebarealizácie

Záujmy, hodnoty, normy a postoje

Záujmy, hodnoty, normy a postoje ovplyvňujú rozhodovanie, a teda aj správanie človeka. Predstavujú motiváciu a smer jeho bytia.

• Záujmy – sú motivačný prostriedok, aby sme niečo začali robiť, napríklad šport alebo umenie.
• Hodnoty – pomáhajú nám pri rozhodovaní, vďaka nim ľahšie volíme. Sú odpoveďou na otázku, ako žiť – napríklad krása, rodina, láska či poznanie.
• Normy – pomáhajú nám pri určovaní hraníc, pri posudzovaní a hodnotení.
• Postoje – sú dôležité v procese individualizácie. Človek si stanoví vlastný postoj, odlišuje sa a stáva sa osobnosťou. Sú dôležité pre reakciu na určitú udalosť, vec alebo osobu, napríklad postoj k rodine alebo náboženstvu.

Záujmy – vzťah osobnosti k predmetu ako k niečomu, čo má pre ňu význam a hodnotu.

Hodnoty – všeobecne prijaté predstavy a viery v ciele, ktoré sa ľudia usilujú dosiahnuť.

Normy – konkrétne pravidlá, ktoré upravujú správanie ľudí v spoločnosti.

Postoje – odvodené motivačné predpoklady reagovať určitým spôsobom; názor alebo pripravenosť k činu vo vzťahu k určitému problému alebo voľbe.

4. Vývin psychiky, socializácia a individualizácia

Charakterizujte vývin psychiky. Vymenujte črty vývinu psychiky a činitele, ktoré ovplyvňujú jej vývin. Charakterizujte priebeh individualizácie a socializácie. Zaujmite stanovisko k ich významu a vplyvu na vývoj ľudskej psychiky. Uveďte príklady z osobného života.

V psychológii sa zvyknú rozlišovať pojmy vývoj a vývin.

Vývoj – proces objavovania istých znakov, istých javov, proces ich rastu a postupnej zmeny, ktoré vedú od jednoduchšieho k zložitejšiemu, od nedokonalého k dokonalejšiemu. Napríklad vývoj spoločnosti alebo vývoj určitého prototypu výrobku.

Vývin – obdobný proces ako vývoj, odohrávajúci sa však s indivíduom, človekom v biologickej a psychickej rovine. Napríklad vývin reči u dieťaťa alebo vývin kresliarskych schopností.

Vývin psychiky

• Je proces postupných zmien v psychike, ktoré sa uskutočňujú v čase a v ich dôsledku sa prežívanie a správanie dostáva na kvalitatívne vyššiu úroveň.
• Počas vývinu psychiky dochádza k rozvoju a podpore istých vlastností osobnosti a k zániku, ústupu alebo zmene iných vlastností.
• Senzitívne (kritické) obdobia vývinu sú obdobia, počas ktorých je organizmus zvlášť vnímavý na pôsobenie určitých podnetov z okolia. U zvierat sa hovorí o tzv. vpečatení (imprinting).

Podstatou vývinu psychiky je socializácia a individualizácia.

Socializácia

Socializácia je proces osvojovania si pravidiel a zvyklostí správania platných v spoločnosti, v ktorej človek žije. Zároveň sa socializáciou myslí aj postupné „poľudšťovanie“ človeka z biologickej bytosti, ktorej prežívanie a správanie určujú základné biologické potreby.

Uskutočňuje sa najmä výchovou, neskôr v dospievaní a dospelosti aj sebavýchovou.

Individualizácia

Individualizácia je proces, počas ktorého ľudský jedinec nadobúda špecifické črty a stáva sa osobnosťou.

Faktory ovplyvňujúce vývin

Faktory, ktoré zohrávajú pri vývine podstatnú úlohu, sú dedičnosť a prostredie.

• Dedičnosť je proces, pri ktorom dochádza k prenosu istých znakov z rodičov na potomkov.
• Psychologické prostredie je súhrn všetkých podnetov, ktoré jedinec prijíma od narodenia až po smrť.

5. Stresové situácie mladého človeka a duševná hygiena

Analyzujte stresové situácie dnešného mladého človeka (adolescenta). Ako sa prejavuje stresové správanie? Popíšte jeho príznaky. Čo je to stresor? Charakterizujte typické znaky duševne zdravého človeka. Menujte niekoľko prostriedkov duševnej hygieny, ktoré využívame v prospech svojho zdravia a rovnováhy.

Čo je stres?

Stres je nešpecifickou odpoveďou organizmu na akúkoľvek požiadavku, ktorá sa naň kladie, bez ohľadu na to, či je príjemná alebo nie.

• Ide o situácie, ktoré vyvolávajú napätie, prípadne sa tak označujú emočné a psychické reakcie na akékoľvek duševné a telesné ohrozenia.
• Záťaž, nadmerná námaha.

Prejavy stresu

V nálade môžeme pozorovať:

• úzkosť,
• depresie,
• pocity frustrácie (znemožnenia),
• hnev,
• hostilitu (nepriateľskosť),
• podráždenosť,
• netrpezlivosť,
• nespokojnosť.

Medzi závažnejšie prejavy patria pocity viny, hanby, bezmocnosti, beznádeje a bezradnosti.

V správaní sa stres prejavuje napríklad:

• agresiou,
• narušením spánku,
• snahou robiť viac vecí naraz,
• emocionálnymi výbuchmi,
• narušenou komunikáciou – človek hovorí príliš rýchlo a nezrozumiteľne.

Somatické – telesné príznaky stresu:

• obhrýzanie nechtov,
• škrabanie sa vo vlasoch,
• škrípanie zubami,
• podupkávanie,
• šúchanie nohami,
• hranie sa s predmetmi,
• žalúdočná nevoľnosť,
• bolesti hlavy,
• bolesti chrbtice,
• nepravidelné dýchanie.

Čo je stresor?

Stresor je podnet, ktorý spúšťa alebo spôsobuje stres.

Medzi základné stresory patria:

• Sociálne prostredie a interakcia – vzťahy medzi ľuďmi, agresivita, povýšenosť, ale aj spoločenské normy, pravidlá, termíny, zákazy, predpisy a obmedzenia.
• Významné životné udalosti – smrť v rodine, strata zamestnania, narodenie dieťaťa.
• Každodenné problémy – trvalé nezhody v rodine alebo v práci, dochádzka do práce, nefunkčnosť predmetov.
• Faktory životného štýlu – nedostatok spánku, nadmerná konzumácia alkoholu alebo kávy, nedostatok času, nabitý program.
• Psychické postoje a osobnostné črty – negativistické reakcie, veľké očakávania, pesimizmus.
• Fyzikálne vplyvy – hluk, prudké svetlo, uzavretý priestor, horúčava, chemické škodliviny.

Stresové situácie mladého človeka

• stres zo školy a snaha mať dobré výsledky,
• tlak rodičov,
• prezentácia v škole,
• ústna odpoveď,
• stres pred písomkou,
• stres pred maturitou,
• rande a vzťahy,
• snaha zapadnúť medzi ostatných.

Znaky duševne zdravého človeka

Zdravý postoj k sebe samému:

• nenechá sa premôcť vlastnými emóciami, ako sú strach, hnev, žiarlivosť, pocity viny alebo starosti,
• nepodceňuje ani nepreceňuje svoje schopnosti,
• dokáže sa povzniesť nad životné neúspechy,
• má tolerantný postoj k sebe aj k iným,
• dokáže sa na sebe zasmiať,
• dokáže prijať svoje nedostatky,
• má primeranú sebaúctu,
• cíti sa schopný vyrovnať sa s väčšinou situácií,
• dokáže sa tešiť z jednoduchých každodenných vecí.

Kladný postoj k iným:

• dokáže prejavovať lásku a brať do úvahy záujmy druhých,
• má trvalé a uspokojivé osobné vzťahy,
• má rád druhých a dôveruje im a u druhých predpokladá rovnaký postoj k sebe,
• rešpektuje rozdiely medzi ľuďmi,
• nevyužíva druhých, ale zároveň nedovolí, aby druhí zneužívali jeho,
• cíti, že je súčasťou skupiny,
• cíti zodpovednosť k druhým ľudským bytostiam.

Schopnosť zvládať životné situácie:

• pri objavení problémov hneď niečo podniká na ich zvládnutie,
• akceptuje svoju zodpovednosť,
• kde je to možné, upravuje svoje prostredie a kde je to nevyhnutné, prispôsobí sa,
• plánuje vopred a neobáva sa budúcnosti,
• víta nové skúsenosti a myšlienky,
• využíva svoje schopnosti,
• stanovuje si realistické ciele,
• je schopný sám urobiť vlastné rozhodnutie,
• je spokojný, keď všetko, čo robí, robí s celým úsilím.

Prostriedky duševnej hygieny

• Životospráva – to, čo prospieva telesnej kondícii, má odraz aj na duševnom zdraví.
• Organizácia času.
• Úprava životného prostredia – osvetlenie, vetranie, farebnosť prostredia.
• Úprava sociálnych – medziľudských vzťahov.
• Sebavýchova a autoregulácia.

Duševné zdravie je jedným z najdôležitejších základných predpokladov na zvládanie nárokov života a prostredia.

Zdravie podľa WHO je stav úplného telesného, duševného a sociálneho blaha.