Komunikácia – verbálna a neverbálna

Komunikácia – verbálna a neverbálna

Slovo komunikácia sa vyvinulo z lat. communicare= deliť sa, zverovať. Vo všeobecnosti znamená komunikácia rozhovor. V širšom zmysle je komunikácia výmena informácií medzi jedincami prostredníctvom spoločného systému znakov.

Komunikácia súvisí so životom každého človeka, výrazne ho ovplyvňuje, obohacuje o nové poznatky a postoje, reguluje naše konanie a správanie, pomáha nám začleniť sa do spoločnosti a vytvoriť si sociálne kontakty. Pri komunikácii dbáme na jasnosť, zrozumiteľnosť a presnosť informácie, aby nedošlo k pseudokomunikácii = deformácia v oblasti obsahu informácie(úbytok alebo dotváranie).

Sociálna(interpersonálna)komunikácia – špecifický druh komunikácie a sociálnej interakcie(proces vzájomného pôsobenia jedincov na seba), je to proces, v rámci ktorého sa oznamujú či vymieňajú informácie. Základnými zložkami komunikácie sú

– komunikátor = oznamovateľ- správu alebo informáciu odovzdáva, dôležitá je jeho vierohodnosť, štýl prejavu a rýchlosť reči

– komunikan t= prijímateľ- správa alebo informácia mu je adresovaná

– komuniké - obsah správy alebo informácie

– komunikačný kanál- spôsob prenosu informácie

Na základe komunikač. kanálov rozlišujeme tri druhy sociálnej komunikácie:

1. Verbálna/ slovná komunikácia– dorozumievanie za pomoci prirodzeného jazyka, kt. je najdôležitejším prostriedkom odovzdávania informácií v interpersonálnom styku. Jazyk môže mať hovorenú alebo písanú(grafickú)podobu. Rozsah slovnej zásoby závisí od veku, vzdelania, temperamentu, pracovného zaradenia a pohlavia komunikantov.

Výber slov a schopnosť komunikovať súvisí s témou rozhovoru, situáciou a tiež s vlastnosťami účastníkov rozhovoru. Komunikácia môže prebiehať ako dialóg(medzi 2 osobami), v malej sociálnej skupine(debaty, diskusie, porady...), k veľkej sociálnej skupine(rečnícky prejav) alebo ako samovrava(sám k sebe). Doplnkovými prostriedkami rečového prejavu sú intenzita, výška a sfarbenie hlasu, chyby, ale aj kvalita reči.

2. Neverbálna/mimoslovná komunikácia– pri dorozumievaní nahrádza slová gestikulácia, mimika, reč tela, zovňajšok. Neverbálna komunikácia podporuje verbálnu a je dôležitá najmä pri prejavovaní emócií, ovplyvňovaní postojov a vytváraní dojmov. Neverbálne(paralingvistické) prejavy sú spontánne, ťažko ovládateľné, väčšinou nezámerné, a preto aj dôveryhodnejšie.

Poznáme viaceré spôsoby neverbál. komunikácia:

– proxemika- vzdialenosť pri komunikácii

– haptika- telesný kontakt, napr. podanie ruky, objatie, bozk

– pohľady- reč očí

– mimika- reč tváre

– pantomimika- reč pohybov

– gestikulácia- pohyby rúk

– kinezika- vystupovanie a spôsoby

3. Komunikácia činom – napr. kreslenie schém a náčrtov popri verbálnom prejave

Poznáme tri základné modely komunikácie:

• lineárny– komunikácia od hovoriaceho k poslucháčovi
• interakčný– hovoriaci a poslucháč si striedajú pozície
• transakčný- osoba vysiela svoje informácie, a zároveň ich aj prijíma z komunikácie a reakcií inej osoby

Podľa vývoja komunikač. systémov rozlišujeme 5 epoch vývoja komunikácie: znamenia a signály rozprávanie písanie tlač masová komunikácia

Masová komunikácia

Jej počiatok je spojený s príchodom novín na zač. 19. st. a s rozšírením filmu, rozhlasu a televízie na zač. 20. st.

Hlavné znaky:

– je jednosmerná, bez spätnej väzby

– odovzdáva informácie naraz veľkým skupinám ľudí

– jej príjemcovia sú anonymní

– skupiny príjemcov sú rôznorodé

Na masovú komunikáciu slúžia masmédiá- hromadné oznamovacie prostriedky, kt. slúžia na odovzdávanie informácií naraz veľkým skupinám ľudí. Patria tu noviny, rozhlasové a televízne vysielanie, internet. Masmédiá vplývajú na spoločnosť ako celok. Funkcie masmédií chápeme v kladnom, ale aj zápornom zmysle:

>orientačné a informačné– sú zdrojom informácií(ale aj dezinformácií), určujú priority, o ktorých sa informuje

>interpretačné– vysvetľujú súvislosti a formujú verejnú mienku(ale aj manipulujú verejnú mienku a vnucujú ľuďom, ako majú informácie chápať)

> verejná kontrola– v demokratických systémoch slúži na kontrolu vládnucich strán(v totalitných a autoritatívnych na formovanie politických postojov)

>socializačné– odovzdávajú informácie ďalším kultúram a pokoleniam(výberom toho, čo reprodukujú, negatívne ovplyvňujú kultúru)

>zábavné a oddychové– ponúkajú človeku zábavu( znižujú úroveň zábavy, kultúra sa stáva predmetom komercie)
Masmédiá majú mimoriadne postavenie v politike. Prostredníctvom nich politici prezentujú svoje názory , postoje a svoju vlastnú osobu.

Za istých okolností sa informácia nedostane k prijímateľovi, alebo jej prenos nie je celkom jasný. Vtedy hovoríme o bariérach komunikácie.

Tieto prekážky v komunikácii ovplyvňujú rôzne vonkajšie a vnútorné faktory: hluk, nepozornosť poslucháča, reč, intenzita hlasu, psychologické bariéry, slang ako jazyk určitej skupiny...