Osobnosť a faktory ovplyvňujúce vývoj psychiky

Osobnosť a faktory ovplyvňujúce vývoj psychiky

Vývojový psychológovia skúmajú:

1. Ako prebieha interakcia medzi determinovanými vlastnosťami (genetika, príroda) a naučenými vlastnosťami (výchova, prostredie)?

2. Je vývoj plynulým procesom, alebo sú to oddelené etapy v živote človeka?

Dedičnosť a prostredie

17. storočie – John Locke – myseľ je tabula rasa – zdôrazňoval úlohu výchovy

19. storočie – Charles Darwin – zdôrazňoval úlohu genetiky

Dnešní psychológovia:

Niektoré črty povahy sú určené jednotlivými génmi, väčšina z nich je však určovaná ich kombináciou (inteligencia, emocionalita). Vrodený potenciál jedinca je veľmi ovplyvnený vplyvmi prostredia. Gény určujú hranice potenciálu, ale to, čo sa s ním stane závisí od vplyvu prostredia. Správanie a vlastnosti človeka sú výsledkom kombinácie dedičnosti a prostredia.

Vývojové štádiá a kritické obdobia

Vývojové štádiá znamenajú:

– Chovanie sa v určitom štádiu organizuje podľa dominantnej témy

– Chovanie v jednom štádiu je kvalitatívne odlišné od chovania v inom

– Všetky deti prechádzajú rovnakými štádiami v rovnakom poradí

Schopnosti novorodenca

Jedná sa o ťažko sledovateľné obdobie. Základnou metódou výskumu je urobiť zmenu v okolí novorodenca a sledovať reakciu.

Sluch

– Otáčanie hlavy za zvukom mizne po 6. týždňoch a objavuje sa po 3 až 4 mesiacoch – prechod od reflexívnej odpovedi, riadenej podkôrovými centrami ku vôľou kontrolovanej reakcii

– Rozlišovanie ľudského hlasu od iných zvukov

Zrak

– Spočiatku bez schopnosti zaostrovať – videnie len na bezprostrednú blízkosť

– 7 – 8 mesiacov – zrak ako dospelý človek

– Záujem o oblasti s vysokým svetelným kontrastom

– Prednosť zložitejším obrazcom pred jednoduchším

– Prednosť zakriveným líniám, pred rovnými

Chuť a čuch

– Rozlišovanie chutí krátko po narodení

– Prednosť sladkej chuti pred ostatnými

– Dobre rozvinutý čuch

– Prednosť sladkým vôňam

– Odvracanie sa od zápachu

Učenie a pamäť

– Učenie a pamätanie si od narodenia

– Spomienky z vnútromaternicového života (hlas matky, srdečná činnosť matky)

Temperament

– Osobnosť novorodenca

– Dieťa nie je „tabula rasa“ – nepopísaný papier

Vývoj v detstve

Jean Piaget rozdelil kognitívny (poznávací) vývoj na štyri hlavné štádiá: senzomotorické, predoperačné, štádium konkrétnych operácii, štádium formálnych operácii.

Senzomotorické štádium

– Prvé dva roky života

– Vzťahy medzi sebou a okolím, odlíšenie seba od prostredia

– Stálosť objektu (rozdiel medzi 8 a 10 mes. dieťaťom)

Predoperačné štádium

– 2 – 7 rokov, používanie reči

– Slabé rozumenie operáciám – rozloženie a zloženie veci a podobne, proces konzervácie

– Dominancia zrakových dojmov
Rozvoj morálneho chápania –

1. každé dieťa pri hre dodržiava svoje vlastné pravidlá

2. pravidlá ako absolútne a záväzné

3. hodnotenie činu z hľadiska následkov, nie motívov

4. nerozlišovanie medzi úmyselným klamstvom a preháňaním

Operačné štádium – štádium konkrétnych operácii

– 7 – 11 rokov

– Jednoduché používanie abstraktných pojmov
Rozvoj morálneho chápania –

1. chápanie pravidiel sociálnych konvencií

2. možnosť meniť dohody, ak s tým ostatní súhlasia

3. schopnosť vidieť úmysel, nie len následok

Štádium formálnych operácii

– Po 11 roku

– Schopnosť uvažovania ako dospelí

– Uvažovať v symbolickej rovine

– Testovanie hypotéz: čo ak....
Rozvoj morálneho chápania –

– morálne pravidlá pre situácie, ktoré ešte nenastali
Sociálny vývoj v detstve
Cca 2. mesiac – úsmev na tvár matky (aj slepé deti)
Cca 4. mesiac – rozpoznávanie členov domácnosti
Cca 7. – 8. mesiac – úzkosť pri stretnutí s cudzími ľuďmi
Cca 16. mesiac – separačný strach – strach z opustenia rodičmi
Pripútanie – sklon dieťaťa ku vyhľadávaniu blízkosti určitých ľudí – základ pre medziľudské vzťahy v dospelosti

Pohlavná identita a prijatie sexuálnej role:

Freud – 1. fáza – falické obdobie a oidipovský komplex, incestné priania, 2. fáza – identifikácia s rodičom rovnakého pohlavia
Teória sociálneho učenia – zdôrazňuje úlohy odmien a trestov v identifikácii s pohlavím dieťaťa. Podľa nej rodičia aj prostredie reagujú odlišne na chlapcov a dievčatá.
Kognitívne vývojová teória – najvplyvnejšiu úlohu podľa nej hrá prijatie pohlavnej identity: som chlapec a preto budem robiť chlapské veci! Dieťa sa podľa nej chce chovať v súlade so svojou pohlavnou identitou.

Pohlavná identita sa rozvíja od 2 – 7 rokov. 3 ročné dieťa spozná na fotke dievča a chlapca, ale nedokáže povedať, či bude mamou, alebo otcom. Je schopné pochopiť, že pohlavná identita je stála, nemení sa, ani keď si dieťa prezlečie šaty z mužských na ženské.

Vývoj v adolescencii

Vek 12 – 20 rokov.
Znaky:
Vývoj identity osobnosti
Sexuálny vývoj
Puberta – 3 až 4 roky
Adolescentný rastový šprint
Vývoj sekundárnych pohlavných znakov
Menštruácia, ejakulácia
Prežívanie zmien v puberte sa dievčatám javí ako negatívne a chlapcom ako pozitívne.

Vývoj ako celoživotný proces

Obdobia psychosociálneho vývoja podľa Eriksona

Osobnosť

Detstvo – utváranie osobnosti
Rozdielny temperament je možné sledovať už od 3 mesiacov veku dieťaťa. Najväčšia dedičnosť bola zistená u inteligencie, sociabilite a emočnej stabilite.

Vplyvy prostredia
Pripútanie – tendencia dieťaťa vyhľadávať blízkosť osôb, ktoré sa o neho starajú. Ovplyvňuje schopnosť nadväzovať vzťahy. Neisto pripútané deti majú nižšiu odolnosť voči frustrácii, menej prijímajú pomoc a odmietajú rady.

Základné výchovné postoje

– Autoritatívny (náročný, akceptujúci) – silná kontrola a nároky, obojstranná komunikácia, starostlivosť. Deti smerujú k zodpovednosti, nezávislosti, výkonovosti.

– Autoritársky (náročný, odmietavý) – poslušnosť, rešpekt, zlá komunikácia. Deti sú závislé, málo spontánne, nespoločenské.

– Zhovievavý (nenáročný, akceptujúci) – málo požiadaviek na dieťa, citlivý prístup. Deti sú závislé, nezrelé, nesamostatné, málo sociálne zodpovedné.

– Zanedbávajúci (nenáročný, odmietajúci) – nezáujem o dieťa. Deti sú náladové, agresívne, ľahko prepadajú závislostiam.

Interakcia medzi genotypom a prostredím

Reaktívna interakcia – rôzna interpretácia a prežívanie vecí rôznymi ľuďmi.
Evokatívna interakcia – každá osobnosť vyvoláva rozdielne reakcie u iných. Osobnosť dieťaťa vytvára výchovný štýl rodičov a ten ďalej formuje osobnosť.
Proaktívna reakcia – sociálne prostredie, ktoré si dieťa začne vytvárať, formuje jeho osobnosť. Človek je aktívnym činiteľom svojho vývoja. Každá kultúra zdôrazňuje svoje vlastné hodnoty a formuje ľudí podľa svojich špecifík.

Adolescencia – budovanie identity

Adolescencia – obdobie budovania osobnosti, končí okolo 20. – 25. roku. Určujú sa tu sexuálne preferencie a správanie, svetonázor a profesionálne zameranie.

Dospelosť – kontinuita osobnosti

Niektoré vlastnosti majú tendenciu pokračovať a príliš sa nemenia – inteligencia, emočné správanie, samostatnosť, zodpovednosť, .. iné sa priebežne menia. Za týmito zmenami môžu byť vonkajšie – zmena prostredia, tlak okolia, alebo vnútorné – potreba zmeny, prežitie krízy, .. faktory.

Teórie a hodnotenia osobnosti

Typy osobností
Hippokratova typológia (spojená s telesnými tekutinami):
Melancholik (čierna žlč)
Cholerik (žltá žlč)
Flegmatik (hlien)
Sangvinik (krv)

Sheldonova typológia (vzťah telesnej stavby a temperamentu):
Endomorf (zaoblený, uvoľnený, empatický)
Mezomorf (atletický, energický, priebojný)
Ektomorf (chudý, introvertný, zdžanlivý)

Jungova typológia:
Introvert
Extrovert