Osobnosť a štruktúra osobnosti

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: ivanka88
Typ práce: Referát
Dátum: 23.07.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 613 slov
Počet zobrazení: 23 889
Tlačení: 867
Uložení: 808
Osobnosť: je to diferencovaná jednota vlastností telesných a duševných, vrodených a získaných, typických pre daného jedinca, prejavujúca sa správaním a konaním.

Pojem pochádza z latinského slova „ persona“ a zvyčajne sa prekladá ako osoba. Pôvodne sa používal na označenie hereckej masky, neskôr rola herca a spoločenskej roly, ktorú hrá človek v živote.

Začiatkom 20.stor. sa nahradil pojem „DUŠA“ pojmom OSOBNOSŤ. To umožnilo vyjadriť celistvosť duševného života jednotlivca. V tomto zmysle sa osobnosť chápala ako integratívna jednota jednotlivých zložiek človeka.

Niektorí psychológovia definujú osobnosť ako charakteristické spôsoby myslenia, správania, emócií, ktoré určujú osobitný štýl jedinca a ovplyvňujú jeho vzťahy s prostredím.

Štruktúra osobnosti: je to usporiadanie vlastností osobnosti do určitého celku pričom vlastnosti vzájomne spolu súvisia a vytvárajú jednotu.

Štruktúra osobnosti pozostáva z týchto skupín vlastností:


a) aktivačno – motivačné vlastnosti *
b) vzťahovo – postojové vlastnosti *
c) výkonové vlastnosti *
d) dynamické vlastnosti *
e) sebaregulačné vlastnosti *
f) vlastnosti psychických procesov a stavov

Aktivačno – motivačné vlastnosti osobnosti
Majú charakteristický znak aktivizáciu osobnosti človeka do činnosti určitým smerom. Do tejto skupiny vlastností patria: potreby, pudy, záujmy, záľuby / sklony, ašpirácie, životné ciele / plány, zvyky.

POTREBY: je to stav nedostatku alebo nadbytku niečoho teda stav jedinca ktorý sa odchyľuje od jeho životného optima. Delíme ich na tri skupiny:
a) biologické potreby vznikajú vo vzťahu človek – príroda sú to potreby ako napr: dýchanie, teplo, jedenie

b) psychické potreby vznikajú vo vzťahu človek – človek, spoločenská skupina patrí sem potreba lásky, istoty, priateľstva...

c) kultúrne potreby u každého jedinca sú individuálne a vznikajú vo vzťahu človek – kultúra patrí sem: čítanie,

vzdelávanie, návšteva kultúrnych podujatí...

Štruktúra potrieb hierarchia je u každého jedinca odlišná a závisí od spoločenského prostredia ktoré na človeka pôsobí.

PUDY: patria k vrodeným vlastnostiam, hnacia sila činnosti určitým smerom. K základným pudom patria: pud hladu, smädu, činnosti, sebazáchovy, materinský, pohlavný pud a ďalšie, kt. sa vyvíjajú v spoločnosti ľudí .Pudy a štruktúra osobnosti sú v určitom vzťahu, teda pudy u každého človeka sú v hierarchii vlastností na určitom mieste.

ZÁUJMY: je to trvalá snaha človeka zaoberať sa predmetmi alebo činnosťami ktoré ho upútavajú po poznávacej alebo citovej stránke. Záujmy vznikajú v činnosti človeka a v určitom spoločenskom prostredí. Záujmy v priebehu človeka sú spočiatku široké a menej intenzívne teda silné neskôr sú užšie a intenzívnejšie. Ústredný alebo vyhradený záujem sa nazýva záľuba. Druhy záujmov:

- materiálne záujmy
- duchovné záujmy
- spoločenské záujmy

AŠPIRÁCIE:
sú to smerovania k určitým hodnotám, ktoré sú konkretizované vo vytýčených cieľoch a plánoch. Súvislosti s ašpiráciami hovoríme o ašpiračnej úrovni, teda miere dosiahnuteľnosti určitých cieľov.

Ašpiračnú úroveň poznáme:
1. primeranú
2. vysokú
3. nízku

CIELE: sú bezprostredné smerovania ľudskej aktivity

-ŽIVOTNÉ PLÁNY: predstavujú súbor cieľov, ktoré chce človek v budúcnosti dosiahnuť
-ZVYKY: je to tendencia v určitom čase vykonávať určité činnosti

Vzťahovo – postojové vlastnosti osobnosti
- sú také vlastnosti, ktoré predstavujú systém hodnôt, ktoré osobnosť uprednostňuje pri hodnotení rôznych javov, skutočnosti a ktorými sa riadi vo vlastnom správaní a konaní.
- k týmto vlastnostiam patria: charakter, postoje a ideály

CHARAKTER: začína sa formovať medzi 5-6 rokom života. Je to súhrn tých psychických vlastností osobnosti, ktoré sa zakladajú na mravnom presvedčení a prejavujú sa v mravnej stránke správania a konania. Charakter má svoju štruktúru charakteru:

-Svetonázorové vlastnosti: čo je zmyslom života, pôvod bytia: životný optimizmus, znášanlivosť, bigotnosť, náboženský fanatizmus, individualizmus, fatalizmus (viera v Osud)

-Mravné vlastnosti: akceptovaná morálka – zásadovosť, spravodlivosť, čestnosť, úprimnosť, mravnosť, pravdovravnosť, disciplinovanosť, vyrovnanosť.

-Spoločenské vlastnosti: taktnosť, slušnosť, jemnosť, srdečnosť, altruizmus – nezištnosť, vzťah a správanie k iným ľuďom.

-Pracovné vlastnosti: postoj k práci a spôsob práce, ne/pracovitosť, ne/usilovnosť, húževnatosť, zmysel pre povinnosť, precíznosť, presnosť, poriadkumilovnosť, dochvíľnosť.

-Vlastnosti sebavzťahu:
1. zdravé sebavedomie - klady pre budúcu prácu soc. pracovníka, sebaúcta, hrdosť, sebakritickosť..
2. nezdravé sebavedomie – pýcha, nadutosť, povýšenectvo
3. nízke sebavedomie – podceňovanie sa

POSTOJE:
je relatívne ustálená tendencia charakteristickým spôsobom reagovať na určité podnety.

Druhy postoj delíme podľa toho či prevláda racionálna alebo iracionálna stránka osobnosti:

1. presvedčenie – sú to postoje, ktoré vieme rozumovo odôvodniť, verbalizované alebo slovné vyjadrené presvedčenie sa nazýva mienka.
2. predsudky – sú postoje kde prevláda iracionálna stránka, nevieme odôvodniť svoj postoj, zväčša preberáme od iných ľudí.

VIERA: je emocionálny podfarbený postoj s iracionálnou zložkou a zaraďujeme ju k zvláštnym postojom.

IDEÁLY: sú vzorné životné ciele, kt. sa človek usiluje realizovať.

Sebaregulačné vlastnosti osobnosti
- sú také vlastnosti osobnosti, kt. slúžia na reguláciu, usmernenie správania a konania, teda určité vlastnosti v správaní prejavujeme, iné zase potláčame.

1. SEBAUVEDOMENIE: objavuje sa medzi 2-3 rokom života, je to uvedomenie si vlastnej existencie, v jednotnom čísle v prvej osobe, čo chcem a čo nie.

2. SEBAPOZNANIE: objavuje sa po 10 roku života, uvedomenie si vlastných pozitívnych a negatívnych stránok osobnosti, porovnávanie sa s inými osobami, kritizovanie a hodnotenie druhými...

3. SEBAKONCEPCIA: od 16 roku života, obraz o sebe samom (aj sebauvedomenie aj sebapoznanie aj kam sa chcem v živote dostať), akú tvorivú činnosť budem raz vykonávať.

4. SVEDOMIE: je to vnútorný hlas, ktorý sa ozve keď sa dostane do rozporu aktuálne správanie so zvnútornenými mravnými normami ozve sa hneď po prečine, kontrola je vnútorná, vzniká bez našej vôle.

5. SEBAKRITIKA: verbalizované hodnotenie negatívnych vlastností, negatívneho správania sa, vonkajší proces, kontrola vonkajšia, prítomnosť vôle.

Dynamické vlastnosti osobnosti
- sú také vlastnosti osobnosti, kt. určujú tempo, silu, intenzitu prežívania a správania človeka.
- podľa prevládajúcich telových tekutín rozdelili staroveký filozofi ľudí do 4 skupín:

SANGVINIK (krv) :- plusy: prirodzená autorita, vodcovský typ, vyznačuje sa živosťou, pohyblivosťou, veselosťou, bezstarostnosťou, priateľskosťou, otvorenosťou, optimizmom

-mínusy: plytkosť citových zážitkov, ľahkomyseľnosť, sklon k rozptyľovaniu, povrchnosť, malá sebakritickosť, ovplyvniteľnosť....

CHOLERIK (žlč) :- plusy: hĺbka citových zážitkov, sila reakcií, vnímavosť, veľké vôľové vypätie, výrazná reč, iniciatívnosť, podnikavosť, zhovorčivosť,

-mínusy: podráždenosť, impulzívnosť, netrpezlivosť, vzdorovitosť,

panovačnosť, tvrdohlavosť, urážlivosť, nedostatok sebaovládania..

FLEGMATIK (hlien) :- plusy: vyrovnanosť, spokojnosť, chladnokrvnosť, rozvážnosť, vytrvalosť, neovplyvniteľnosť, samostatnosť, znášanlivosť, sebaovládanie

-mínusy: ľahostajnosť, pohodlnosť, pomalosť, nerozhodnosť, pomalé zbavovanie sa zlých návykov, uzavretosť, pomalá reč

MELANCHOLIK (čierna žlč) : -plusy: citovosť, vážnosť, hlboké myslenie, svedomitosť, usilovnosť, zodpovednosť, dôkladnosť, starostlivosť, disciplinovanosť, oddanosť...

-mínusy: pesimizmus, plachosť, roztržitosť, nevýrazná reč, rýchle vyčerpanie, nepružnosť, nedostatok odvahy, samotárstvo, nedôverčivosť...

Jungova typológia: EXTROVERT: vonkajšok
INTROVERT: vnútro

Vôľové vlastnosti osobnosti

Vôľa je proces cieľavedomého a zámerného sebaovládania, psychický proces zameraný na vedomé dosahovanie určitých cieľov pričom človek prekonáva prekážky.
Významnú úlohu pri tomto majú vôľové vlastnosti: cieľavedomosť, zásadovosť, vytrvalosť, rozhodnosť, sebaovládanie, samostatnosť, iniciatívnosť.

Cieľavedomosť: prejavuje sa v tom, že človek svoje konanie podriaďuje jasne stanovenému cieľu. Tomuto cieľu podriadi celé svoje konanie. Nedostatok cieľavedomosti sa prejavuje nedostatkom stálych cieľov a poddáva sa rôznym vplyvom.

Zásadovosť: prejavuje sa v tom, že človek sa drží vo svojom konaní pevných zásad vyplývajúcich z mravných presvedčení. Naopak nezásadový ľudia nemajú mravné zásady, ich názory sa rýchlo menia.

Vytrvalosť: prejavuje sa v tom, že človek neustupuje pri dosahovaní vytýčeného cieľa ani napriek mnohým neúspechom a prekážkam, ale ich prekonáva.

Rozhodnosť: sa prejavuje v tom, že človek po rozumnej úvahe rázne, včas, bez váhania, rýchle, presne a odhodlane rozhodne a svoje rozhodnutie premení na čin a konanie.

Sebaovládanie: prejavuje sa v zadržaní a v premáhaní neželaného správania a konania, kt. by sťažilo alebo prekazilo dosiahnutie vytýčeného cieľa. Prejavuje sa aj ako schopnosť prinútiť sa splniť prijaté rozhodnutia a odstrániť všetko, čoby z našej stránky mohlo brániť dosiahnutiu cieľa.

Samostatnosť: prejavuje sa v tom, že človek sa nerozhoduje a nekoná podľa šablóny, napodobňovaním iných a pod ich vplyvom, ale samostatne si určuje ciele a nachádza spôsoby k ich dosiahnutiu na základe vlastných názorov. Vyznačuje sa zodpovednosťou za svoje skutky, je sebakritický, kriticky preveruje vplyv a rady iných, pritom ochotne prijíma dobré rady iných, kt. správnosťou sám uznáva.

Iniciatívnosť:
prejavuje sa v tom, že človek nekoná len a rozkaz iných, ale sám, bez cudzích vplyvov jednostaj nachádza nové ciele, konania a spôsoby ich dosahovania.

slabá vôľa: výsledkom viacerých nedostatkov vôle.
silná vôľa: súhrn kladných vlastností vôle, utvára silnú vôľu človeka.

Výkonné vlastnosti osobnosti
- sú takou skupinou vlastností, kt. predurčujú výkon človeka v určitej oblasti
- patria sem: vlohy, schopnosti, vedomosti, zručnosti, návyk

Vlohy: sú to vrodené anatomicko– fyziologické osobnosti človeka z kt. sa rozvíjajú schopnosti.

Schopnosti: sú to také vlastnosti osobnosti, kt. sú predpokladom pre úspešné vykonávanie nejakých činností

-poznáme 2 druhy:

*všeobecne rozumové schopnosti: sú predpokladom pre vykonávanie činností, vyznačujú sa novosťou, obtiažnosťou, zložitosťou, abstraktnosťou, úspornosťou, efektívnosťou, odolnosťou, emocionálnym – citovým vplyvom

*špecifické: vykonávanie určitých špecifických činností, môžu sa rozvinúť do troch rôznych stupňov:

1. stupeň nadanie
2. stupeň talent
3. stupeň genialita

Vedomosti: sú osvojené fakty a vzťahy medzi nimi, v kt. sa odráža poznanie objektívnej skutočnosti vo vedomí človeka.

Zručnosti: je nadobudnutá pohotovosť správne, čo najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou vykonať určitú činnosť na základe osvojených vedomostí.

Návyk: je zautomatizované vykonávanie niektorých zložiek činnosti, alebo aj celej činnosti, kt. sa dosiahlo mnohonásobným opakovaním príslušných úkonov.
 
Typológie osobnosti
-každá osobnosť je jedinečná a neopakovateľná
- popri vlastnostiach typických pre každého jednotlivca majú ľudia aj určité vlastnosti spoločné pre určitú skupinu ľudí
= typ osobnosti: jej jednotlivec, kt. popri individuálnych vlastnostiach má aj spoločné vlastnosti s istou skupinou ľudí

-Spranger vytvoril typológiu, kt. základom je delenie ľudí do typov podľa toho aké hodnoty a postoje v živote uprednostňujú a o čo sa v živote usilujú:

1. Mocenský: má rád moc, domáha sa jej, prevláda uňho túžba ovládať iných, prežíva príjemné pocity pri závislosti iných od seba, stále zdôrazňuje seba samého, neznáša konkurenciu.

2. Ekonomický: vo všetkom hľadá osobný prospech, najvyššie hodnoty vidí v pôžitku a v blahobyte

3. Teoretický: zameriava sa na abstraktné poznávanie predmetov a javov, svet je pre neho systémom všeobecných vzťahov a súvislostí , jeho poznávania, triedenie je neosobné, necitové

4. Sociálny: charakterizuje ho zameranosť na ľudí, kt. je vždy pripravený pomôcť, v soc. vzťahoch dominuje sympatia, náklonnosť, láska.

5. Estetický: život chápe ako hru obrazov, svet vidí po svojom, pričom sa odtrháva od reality

6. Náboženský: je ľahostajný k materiálnym hodnotám, všetko podriaďuje vyšším cieľom, je zameraný na utváranie
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.304