Pozornosť

Pozornosť

– Pozornosť je nástroj, prostredníctvom ktorého spracovávame obmedzené množstvo informácií z obrovskej zásoby informácií (v našej dlhodobej pamäti), tiež informácie z našich zmyslových orgánov, prípadne informácie z ďalších kognitívnych procesov.

– Nakoľko v každom okamžiku na nás pôsobí veľké množstvo informácií, dávame pozor, aby ich množstvo bolo obmedzené.

– Pozornosť tak slúži ako prostriedok pre sústredenie našich obmedzených mentálnych zdrojov na informácie a kognitívne procesy, ktoré sú v danej chvíli najvýznamnejšie (napr. nie sme si vedomí všetkých našich spomienok a tlmíme niektoré podnety z vonkajšieho sveta) a vďaka tomu zvyšujeme pravdepodobnosť rýchlej a presnej odpovede na zaujímavé podnety.

– Rovnako pozornosť pomáha pamäťovým procesom, veci, ktorým sme venovali pozornosť, si zapamätáme s väčšou pravdepodobnosťou ako informácie, ktoré sme ignorovali.

– Pozornosť je významným, no nie samostatným kognitívnym Je rozhodujúcou súčasťou vnímania, pamäti a myslenia.

DRUHY POZORNOSTI

Neúmyselná pozornosť Úmyselná pozornosť

Nezávislá od našej vôle

Ovplyvňuje ju sila podnetu Ovplyvňuje ju kontrast

Ovplyvňuje ju novosť

Ovplyvňuje ju náš záujem

Vyžaduje si našu vôľu

Ide o selekciu podnetov

Nároky na sebadisciplínu

Vlastnosti pozornosti

HLAVNÉ FUNKCIE POZORNOSTI

– Detekcia signálov – sem patrí a) bdelosť (vigilancia) a b) schopnosť vyhľadávať, v rámci ktorých musíme určiť, že sa nejaký podnet objavil (napr. bdelosť: po tom, ako prebehlo zemetrasenie, sústredíme sa na pach unikajúceho plynu, vyhľadávanie: ak ucítime dym, snažíme sa nájsť jeho zdroj)

– Selektívna/výberová funkcia – v tomto rámci volíme, ktoré ktorým podnetom budeme venovať pozornosť a ktoré budeme ignorovať (napr. dokážete venovať pozornosť prednáške a pritom ignorovať iné podnety – zvuk hudby zvonka, prichádzajúci ľudia...)

– Delenie pozornosti – rozdeľujeme pozornostný potenciál, ktorý máme k dispozícii, aby sme zladili vykonávanie viac ako jednej úlohy v rovnakej dobe. (napr. skúsení vodič sa dokážu počas jazdy rozprávať so spolucestujúcim, ale keď sa na ceste zjaví napr. koza, dokáže pozornosť prepnúť)

VIGILANCIA

Ide o tzv. dlhodobú pozornosť, pohotovosť pozorovateľa odhaľovať zriedkavé, nepravidelné a malé

zmeny počas dlhého časového úseku.

V experimentoch s dve hodiny trvajúcimi úlohami sa ukázalo, že najlepší výkon podávajú osoby v prvej polhodine a následne sa znižuje. Podobne lepšie výkony osoby podávajú pri vyššej frekvencii signálov, čím boli zriedkavejšie, tým sa výkon zhoršoval.

Najväčší negatívny vplyv na vigilančný výkon má nedostatok spánku a monotónny hluk. Pozitívne naopak vplýva podávanie spätnej väzby o výkone a rôznorodosť podnetov

SELEKTÍVNA POZORNOSŤ

Predstavte si, že ste na večierku a vedľa vás sedí človek, ktorý točí dookola o téme, ktorá vás nezaujíma. Vedľa však začujete rozhovor, ktorý vás zaujíma (obsahuje nejaké pikošky o ktorých ste nevedeli). Snažíte sa zachytiť info z tohto rozhovoru ale pritom chcete vyvolať dojem, že venujete pozornosť svojmu komunikačnému partnerovi. – aký je výsledok? – nedokážete venovať pozornosť obom konverzáciám

Takéto reálne situácie, ktoré kladú nároky na našu výberovú pozornosť, inšpirovali Collina Cherryho k výskumom. Tento javy Cherry nazval kokteil party fenomén. – Teda sledovanie jednej konverzácie, keď nás rozptyľujú ďalšie konverzácie.

Na sledovanie tohto fenoménu dizajnoval experimenty a vytvoril úlohu známu ako tieňovanie (shadowing). = PO sleduje dve odlišné správy a následne má jednu z nich zopakovať. Jeho úlohou je jednu správu sledovať a druhú ignorovať.

Vytvorené boli dve úlohy: binaurálny test – testové osoby počúvajú dve správy, ktoré boli prezentované súčasne do oboch uší.; dichotický test – do každého ucha sa prezentuje odlišná správa.

Výsledky experimentov ukázali, že PO nie sú schopné pri binaurálnom simultánnom počúvaní dvoch odlišných správ počúvať len jednu.

Ľahšie sa im počúvali odlišné správy v priebehu dichotického testu (keď do každého ucha išla iná správa)- vedeli zreprodukovať správu, na ktorú sa mali sústrediť

V tomto testovaní boli pokusné osoby schopné postrehnúť aj zmeny v druhej správe (v uchu, na ktoré sa nemali sústrediť) a to fyzikálne a senzorické (napr. zmenu mužského hlasu na ženský alebo zmeny tónu), ale nie sémantické zmeny (napr. že bola správa v inom jazyku alebo bola prehrávaná opačne).

Na párty vám tak pomôže venovať výberovú pozornosť vášmu partnerovi: a) zreteľné senzorické charakteristiky (tón, kadencia, rytmicita), b) hlasitosť, c) lokalizácia zdroja reči (natočenie ucha k cieľu, čím bude jedno ucho bližšie a druhé vzdialenejšie.

Príklad aj keď začujete len svoje meno, viete sa sústrediť len na jednu vec – na jeden rozhovor, z druhých zachytíte len fyzikálne a senzorické zmeny alebo nejaké významné kľúčové slová.... Výberovosť pozornosti však možno vidieť aj v zrakovom systéme. Príkladom je tzv. Stroopov test. V prvej časti testu má PO prečítať čierne vytlačené názvy štyroch farieb. V druhom kroku má pomenovať farbu vytlačených obdĺžnikov. Obe úlohy sú ľahké. V tretej časti však dostane PO zoznam farebne vytlačených slov označujúcich farby, ktoré však nekorešpondujú s farbou, ktorou sú vytlačené (slovo červený je vytlačené zelenou farbou).PO má čo najrýchlejšie pomenovať farby, v ktorých sú slová vytlačené.

Je to náročná úloha, nakoľko každé slovo sa pletie do pomenovania farby. Stroopov efekt demonštruje psychické nároky kladené na výberovú pozornosť v priebehu toho, ako máme selektívne dávať pozor na farbu tlače a zároveň ignorovať význam slova. Jedným z vysvetlení tohto efektu je, že čítanie je automatický proces a jeho vedomá kontrola je pre nás náročná, preto máme problém zámerne sa sústrediť na identifikáciu farieb a nebrať do úvahy význam slov (podpora: tí, ktorí čítajú ťažšie – stroopova interferencia je menšiaa, rovnako, ak čítate slová v druhom jazyku – proces čítania nie je taký efektívny). druhým vysvetlením je, že každá informácia aktivuje inú mentálnu dráhu, pričom činnosť jednej dráhy zasahuje do činnosti druhej dráhy.

TESTY POZORNOSTI

Sčítacia skúška, Bourdonova skúška, Sériová metóda, Metodika číselného štvorca, jednoduchý a zložitý reakčný čas