Obdobie ranej staroby

OBDOBIE RANEJ STAROBY (60 – 75 roku)

PRAVÁ STAROBA (od 75 rokov – )

Hlavné podmienky dosiahnutia integrity:

• pravdivosť k sebe samému – nemá zmysel nič predstierať, reálne vidieť život taký aký skutočne bol
• zmierenie – vlastný život treba prijať
• stabilizácia a generalizácia postojov k životu – skúsenosti ponúkajú všeobecný nadhľad na život
• kontinuita – život je súčasťou väčšieho celku, spoločnosti (schopnosť využiť vlastné skúsenosti v prospech ďalších generácií).

Integrita staroby závisí od zhodnotenia vlastného života, od zvládnutia úloh predchádzajúcich vývinových období.

Starý človek: je zameraný do minulosti

: jeho postoj k svetu a k sebe samému je prevažne bilancujúci

: nemá tendenciu niečom meniť a netúži po zmene (svet, v ktorom žije je jeho svet a pozná ho!)

Postoj k vlastnému starnutiu je individuálny. Adaptácia na starobu závisí od týchto základných dimenzií:

A. aktivita – pasivita

1. optimizmus – pesimizmus
2. prijatie — popretie reality

Na základe týchto úrovni možno rozlišovať 5 modelov:

• Človek svoju starobu reálne akceptuje, je optimistický a aktívny.
• Človek, ktorý je síce realistický a prijateľne optimistický, ale je pasívny.
• Človek, ktorý odmieta akceptovať skutočnosť, že
• človek, ktorý je realistický a zároveň pesimistický (hostilný, nenávistlivý).
• Rezignujúci a pesimistický – je depresívny, pasívny. častejšie vo vysokom veku a pri zhoršenom zdravotnom stave.

Ako uvádza (Langmeier, Krejčířová, 2006) z hľadiska prispôsobovania sa problémom v starobe môžeme rozlišovať a vyčleniť päť stratégií vyrovnávania sa s vlastným starnutím :

1. Konštruktívna stratégia – človek, ktorý sa vie konštruktívne vyrovnať s realitou starnutia zostáva aktívny a neprestáva mať radosť zo života. Je si vedomý svojich možností a výkonov, akceptuje eventualitu smrti a prijíma ju bez zúfalstva a strachu. Aj napriek vyššiemu veku je pružný v myslení a prispôsobuje sa novým okolnostiam, nechýba mu humor a dokáže si nájsť potešenie vo všedných veciach.
2. Stratégia závislosti – ľudia tohto typu majú tendenciu k pasivite a závislosti na druhých ľuďoch, na ktorých sa spoliehajú viac ako na seba samých. Uchyľujú sa do svojho súkromia a a sú bez vyšších ambícií a zodpovednosť s povinnosťou prenechávajú mladším.

Muži prenechávajú rozhodovanie ženám, ktoré získavajú podobnú dominanciu, ako vo svojom detstve pozorovali u svojich matiek. Táto stratégia je menej priaznivá ale sociálne viac prijateľná.

1. Obranná stratégia – prejavuje sa menšou aktivitou, ktorá má zahnať starosti a myšlienky na vlastné obtiaže a eventuálnu blízkosť životného Ľudia

sa emočne viac kontrolujú a jednajú presne podľa zvykov a konvencií.

1. Stratégia hostility – ľudia, pre ktorých je typický tento typ, majú sklon dávať vinu druhým ľuďom alebo nepriaznivým Sú agresívni a podozrievaví voči iným a často sa na niečo sťažujú.
2. Stratégia sebanenávisti – niektorí starí ľudia obracajú agresivitu voči sebe, sú k sebe nadmieru kritickí a svoj život vidia ako zlyhanie. Nevidno u nich žiadne prianie naďalej žiť. V anamnéze týchto ľudí bývajú zlé vzťahy s rodičmi, nespokojný manželský život. Títo ľudia berú smrť ako vyslobodenie z neuspokojivého života.

TELESNÉ ZMENY V STAROBE

Starnutie prináša zhoršenie telesného a duševného stavu. Závisí od interakcie dedičných predpokladov a dôsledkov vplyvu vonkajších faktorov (životný štýl, výživa...).

Staroba nie je choroba!

Za zdravého sa považuje človek, ktorý netrpí žiadnou zjavnou chorobou, necíti sa chorý a je sebestačný.

Znakom staroby je polymorbidita.

Staroba mení viditeľným spôsobom zovňajšok človeka – tým ovplyvňuje jeho sociálny status. Zovňajšok starého človeka môže signalizovať jeho celkový somatický a psychický stav. (Mnohí starí ľudia sa starajú o seba – čo zvyšuje ich sebaúctu!)

Diogenov syndróm /syndróm zanedbaného starca/ - u osamelých ľudí.

PSYCHICKÉ ZMENY V STAROBE

ZMENY POZNÁVACÍCH PROCESOV V STAROBE

1. Zmeny v aktivačnej úrovni

• celková pomalosť, v spracovaní informácií, rozhodovaní, voľbe adekvátnej reakcie, ťažkopádnosť, unaviteľnosť. Príčina: biologická, psychogénna – samota,
• pozitívum: trpezlivosť,

2. Zmeny v oblasti orientácie v prostredí

• zhoršenie sluchovej a zrakovej ostrosti, čo si vyžaduje väčšiu sústredenosť, používanie kompenzačných pomôcok (okuliare, naslúchací aparát),
• dôsledky: izolácia, osamelosť, afektívne výbuchy, napätie,

1. Úbytok pamäťových kompetencií a obtiažnosť učenia sa
   • spomalenie procesu ukladania, vybavovania, spracovania nových informácií.
   • vybavovanie starých udalostí, skúseností,
   • pokles pamäťových funkcií – individuálny (genetické predpoklady, tréning...),
   • pamäť nevyhnutná pre zachovanie vlastnej

4. Zmeny intelektových funkcií

• sú individuálne (dedičné dispozície, dosiahnuté vzdelanie),
• prejavy: pokles schopnosti koordinovať kognitívne funkcie (selektívna koncentrácia pozornosti, vybavovanie informácií a ich využitie v analýze a riešení problému...), obtiažnejšie pochopenie novej situácie, ťažšia adaptácia, učenie,
• prednosť rutine a stereotypu s prejavom: moralizovanie,
• postoj starých ľudí k psychickým zmenám: realistický alebo neprimeraný,
• Základné adaptívne stratégie starého človeka:

1. selekcia – optimálna redukcia nárokov na seba, „to na čo stačím".
2. optimalizácia – „ako najlepšie využiť zachované schopnosti"
3. kompenzácia – kompenzácia zachovanými schopnosťami.

ZMENY REGULAČNÝCH PROCESOV V STAROBE

Prejavy: zníženie adaptability, pocity nepohody, narušenie odolnosti voči záťaži, zmeny emočného prežívania (citová labilita, ovládanie emócií, sklon k depresii, úzkosti, emočnej ovplyvniteľnosti),

zmeny vôle (neradi sa rozhodujú, sú tvrdohlaví – túžba presadiť sa, zachovať si sebaúctu -, ale aj vytrvalí, trpezliví).

ZMENY OSOBNOSTI V STAROBE

• nastáva zdôraznenie niektorých vlastností (intraverzia; extraverzia...), Môžeme diferencovať 3 kategórie zmien osobnosti:

1. opatrnosť, nerozhodnosť, puntičkárstvo – v dôsledku

zvýšenej neistoty, zníženej sebadôvery, orientácii.

1. úzkosť, sklon k nespavosti – v dôsledku nižšej tolerancii na

záťaž.

3. V dôsledku neistoty vo vzťahu k ľuďom – egocentrizmus (sebectvo), akcentovaná extraverzia (familiárstvo, dotieravosť), podozrievavosť, vzťahovačnosť, neznášanlivosť, lakomosť, prehĺbená intraverzia (samotárstvo).

ZMENY POSTOJOV A SOCIÁLNEHO SPRÁVANIA V STAROBE

- starí ľudia sú viac izolovaní vo svojom súkromí, koncentrujú sa viac na seba, svoju rodinu, známych v najbližšom okolí. Z ich pohľadu sa svet rýchlo mení, nevedia sa v ňom zorientovať.

1. Potreba sociálneho kontaktu a spôsob jeho uspokojenia:

1. starí ľudia potrebujú aj svoje súkromie
2. preferujú kontakty so známymi ľuďmi
3. uprednostňujú kontakt s vrstovníkmi – cítia sa na rovnakej ..

– príčiny samoty: sociálna situácia, fyzický stav, psychický stav.

1. Komunikácia:

Špecifické znaky komunikácie starých ľudí:

1. Starý človek často reaguje neprimerane v dôsledku nedoslýchavosti, počúvanie ho unavuje. Často sa jej až vyhýbajú – prispôsobiť komunikáciu!!!
2. Komunikáciu sťažuje aj pomalosť starých ľudí, pri spracovaní informácie...,

– trpezlivosť !!!

1. Starý človek si ťažšie vybavuje z pamäti potrebné slovné výrazy.
2. Má tendenciu sa opakovať, aby sa vyhol
3. Komunikácia so skupinou je obtiažnejšia než s
4. Starí ľudia majú tendenciu komunikovať prostredníctvom telesných ťažkostí.
5. Mladí ľudia majú často tendenciu manipulovať starého človeka do role pasívneho príjemcu informácií a pokynov!!!

ZMENA V SPÔSOBE ŽIVOTA

DOMOVDÔCHODCOV NEMOCNICA

OPATROVATEĽSKÁSLUŽBA:

– Predstavuje pomoc, ktorá človeku umožňuje žiť naučený spôsob života v jeho domácom prostredí.

Je významným zdrojom sociálnych kontaktov, prispieva k vytvoreniu určitého denného režimu a poskytuje starému človeku psychickú oporu.

Dva ambivalentné podoby vzťahu starého človeka k opatrovateľke:

1. Starý človek sa na opatrovateľku nadmerne fixuje. Stala sa súčasťou jeho života, má pre neho veľkú osobnú hodnotu.
2. Vyhrotenie negatívnych emócií – niektorí opatrovateľku obviňujú

alebo podozrievajú zo zlých úmyslov. Strácajú kontakt s realitou a rastúcim egoizmom, majú neprimerané očakávania. Opatrovateľka sa môže stať objektom odreagovania negatívnych emócií.

– Všeobecný pohľad na opatrovateľskú službu: väčšina starých ľudí si uvedomuje, že im umožňuje udržať si súkromie a navyknutý štýl života.

VZŤAH DEŤOM A VNÚČATÁM

Každý človek potrebuje byť členom nejakej sociálnej skupiny, s ktorou by sa mohol identifikovať a ktorá by ho akceptovala.

Špecifickým znakom tohto obdobia je:

• zameranosť na vzťahykľuďom
• potreba byt' v týchto vzťahoch prospešný a užitočný.

Kontakt s potomkami uspokojuje rôzne psychické potreby starých ľudí:

1. Prináša mu mnohé nové podnety a zážitky.
2. Predstavuje potrebu citovej istoty, symbolické zázemie.
3. Nahrádza potrebu sebarealizácie, potvrdzuje si svoj význam pre svojich potomkov (snažia sa ich stále viesť, ochraňovať, manipulovať..,)
4. Vo väzbe na VNÚČATÁ – mladú generáciu sa snažia uspokojovať svoju potrebu otvorenej budúcnosti (prežívajú ich úspechy...).

? Závislosť starých ľudí na pomoci ?

1. fáza – „vždy on bol ten kto pomáhal"
2. fáza – mierna závislosť na pomoci ~ (pocity nekompetentnosti, nemohúcnosti, viny, zlyhania, menejcennosti, zbytočnosti, hanbia sa požiadať o pomoc). V tejtofáze radšej akceptujú profesionálnu pomoc.
3. fáza – trvalá závislosť na pomoci – zmeny v sebahodnotení:

■ zvýšená úzkosť a strach z budúcnosti

> starý človek si zvykol byť závislý

• môže prísť k strate súdnosti (stáva sa egoistický, nemá zábrany o, niečopožiadať. vymáha, vyžaduje si pomoc, nechápe ako je starostlivosť zaťažujúca...).

PRAVÁ STAROBA (od 75 rokov – )

Typické záťažové situácie tohto obdobia:

1. choroba a smrť partnera
2. zhoršenie zdravotného stavu
3. strataistotysúkromiaavynútenázmenaživotnéhoštýlu.

ZÁVAŽNÉ ZMENY PSYCHIKY

– predovšetkým v dôsledku somatických ochorení:

1.) Artériosklerotické zmeny:

Postihujú 90% ľudí starších ako 75 rokov.

Prejavy: zmeny v emočnom prežívaní, unaviteľnosť, zhoršenie pamäti a koncentrácie pozornosti, sú citliví k väčšej záťaži, ťažko sa rozhodujú, odmietajú zmeny, stávajú sa ťažkopádnymi, strácajú schopnosť riešiť menej bežné problémy, zvyšuje sa ich úzkosť a znížená sebadôvera,

Zmeny v sociálnych kontaktoch: zvýšená dráždivosť, mrzutosť, netrpezlivosť, neznášanlivosť. Časté sú depresie, skleslosť, náladovosť.

2.) Prejavy starých ľudí po cievnej mozgovej príhode

Telesné príznaky: strata schopnosti logicky uvažovať, ťažšie sa sústreďujú, pomaly reagujú, výkonnosť je kolísavá, môže prísť k afázii (poruchy rečí), agnózii (chorý nepozná známe objekty), apraxii (stráca naučené motorické zručnosti, napr. schopnosť obliecť sa...). Psychické príznaky: trpia depresiou, citovou labilitou, znížené sebaocenenie.

3.) Demencia, Alzheimerova choroba:

1. nápadné zhoršenie pamäti,
2. strata schopnosti logicky uvažovať (nechápe logické argumenty).
3. osobnostné zmeny: zhoršenie kontroly emócií – už na začiatku ochorenia, citová labilita, neprimeraná podráždenosť, depresia alebo apatia, zvýšená úzkosť, ako reakcia na zhoršenie pamäti,

zhoršenie sociálneho správania (sebeckosť, hrubosť, nedostatok empatie,

bezohľadnosť, napriek tomu, že nikdy taký v živote neboli), redukcia záujmov a pudových zábran.