Poradenské prístupy

Poradenské prístupy

V súčasnosti existuje množstvo konkurujúcich si poradenských škôl, metód a postupov. Permanentne sa stretávame s tým, že niektoré poradenské systémy si dogmaticky nárokujú na najvyššiu mieru efektívnosti a kvality. Jedným z dôvodov môže byť snaha odlišovať sa od svojich predchodcov i súčasných kolegov, získať dominantné postavenie v oblasti poradenstva, skryté alebo verejné ekonomické motívy.

V modernej teórii poradenstva sa však už upúšťa od hlásania superiority jednej školy nad všetkými ostatnými školami (Karasu, 1996). Odborníci na rôzne poradenské prístupy tvrdia, že rozličnými cestami sa dá prísť k rovnakému cieľu, to znamená k úspešnému riešeniu poradenského problému. Porovnávacie výskumy, ktoré sa v tejto oblasti realizovali, dokumentujú, že významní a dobrí poradcovia rôznych prístupov a škôl sú si vo svojej práci bližší ako dobrí a slabší predstavitelia tej istej školy.

Samozrejme, že existujú univerzálne charakteristiky poradenstva, ale na druhej strane nemožno minimalizovať rozdiely jednotlivých poradenských prístupov. Napriek trendom volajúcim po univerzálnej, jednotnej koncepcii poradenstva existuje v súčasnosti veľký počet rozličných teoretických koncepcií a škôl.

Karasu (1996) usporiadal labyrint súčasných systémov a smerov trocha mechanicky, ale prehľadne do štyroch relatívne široko koncipovaných teoretickpo-medolologických prístupov, z ktorých vychádzajú jednotlivé terapeutické a poradenské školy. Tieto prístupy obsahujúce celú škálu dimenzií môžeme označiť ako dynamický, behaviorálny, experienciálny a eklektický. Okrem týchto štyroch širokých prístupov existujú aj prístupy, ktoré nemožno jednoducho zaradiť do tejto štruktúry.

Príkladom môžu byť systemické a naratívne školy, ktoré sa primárne orientujú na sociálne aspekty problémov a ich riešenia, prípadne využívajú význam jazyka v procese pomoci. Častejšie môžu využívať menej tradičné prostriedky riešenia problémových situácií ako napríklad komunitná podpora, budovanie podporných skupín, duchovná pomoc.

Dynamický prístup v poradenstve je založený na princípe determinácie súčasného správania minulosťou a na využívaní princípu kauzality. Ďalším pilierom poradenských dynamických koncepcií je práca s nevedomými silami a motívmi klienta, ktoré ovplyvňujú jeho aktuálne správanie či situáciu bez toho, aby si ich uvedomoval.

Dynamicky orientovaný poradca pomáha klientom identifikovať cesty ako meniť nevedomé na vedomé, aby klient mohol pracovať s manifestnými vedomými obsahmi, ktoré ovplyvňujú jeho aktuálnu životnú situáciu. Poradca sa teda snaží pracovať s intrapsychickými silami klienta, posilňovať objavenie a pochopenie nevedomých obsahov využívajúc katarziu, abreakciu a vhľad. Snahou poradcu je reorganizácia klientovej osobnosti na základe riešenia intrapsychického konfliktu.

Poradca má byť pre klienta zrkadlom, ktoré odráža iba to, čo klient prináša do procesu, preto by sa mal vyvarovať osobných pocitov, postojov a hodnôt. Poradenský vzťah je asymetrický, ale nie príliš direktívny, pripomína vzťah lekár – pacient. Pri práci sa využívajú jednak verbálne pramene – voľné asociácie, analýza prenosu a obrán, práca so snami a fantáziami, interpretácia, náhľad a jednak sa pracuje s vnútorným prežívaním, napätím, tenziou, úzkosťou.

Proces voľného asociovania v mnohom pripomína neštruktúrovaný rozhovor. Dôležitými témami dynamického poradenstva sú fixácia (obsadenie objektu), separácia (osamostatnenie sa), teória náhradného objektu, regresia (návrat k infantilnejším formám správania v záťažovej situácii). Jednou z centrálnych tém dynamického prístupu je emočne nabitý vzťah medzi klientom a poradcom.

Poradca sa spolu klientom usiluje o vytvorenie reálneho, zrelého spojenectva s klientovým dospelým „ja“ a podporuje klienta, aby bol jeho partnerom pri skúmaní svojich ťažkostí.. V tomto kontexte poradca pracuje aj s prenosom, umožňuje klientovi „znovuprežitie“ nespracovaných situácií minulosti, čím vytvára priestor pre zmenu v pohľade na seba, na ľudí okolo seba i na problém. Práca poradcu je často chápaná ako konfrontácia, klarifikácia, interpretácia a spracovanie zážitku. Pomerne veľký

priestor sa v dynamickom poradenstve vytvára pre prácu s transparentným alebo skrytým odporom, s identifikáciou rozličných obrán, ktoré sťažujú klientovi pochopiť svoj podiel na problémovej situácii. Dynamický prístup v poradenstve sa zaoberá aj fixáciami klientov v rôznych štádiách vývoja sexuálneho pudu, problematikou oidipovského komplexu, narcizmu a nezrelého ega.

Prototypom modelu dynamického smeru je Freudova psychoanalýza, ale v dynamicky koncipovanom prístupe nachádzame širokú škálu variácií, ktoré v určitých aspektoch presahujú Freudov biologizujúci pohľad. Jung rozširuje tento koncept o teóriu komplexu a o pohľad človeka na jeho prapôvodnú minulosť (kolektívne nevedomie a archetypy). Adler socializoval teóriu dynamického prístupu potrebami človeka začleniť sa do spoločnosti a uplatniť sa v nej.

Pre pomáhajúce profesie je užitočný jeho koncept rodinnej a súrodeneckej konštelácie pri riešení problémov klientov. Sociálne, kultúrne a etické faktory sú zvýraznené v teóriách Fromma, Horneyovej, Sullivana a Massermana. Ego analýza ( Freudová, Karpmann, Blanckovci, Erickson) sa centrálne orientuje na budovanie nevyvinutého či krehkého klientovho ega a posilňovanie kontroly klienta nad svojím životom. V rámci dynamického prístupu vznikajú aj krátkodobé metódy práce (Sifneos, Malan. Ferenczy), ktoré výrazne skracujú proces práce s klientom. Niektorí predstavitelia dynamického prístupu revidujú rolu poradcu vo vzťahu ku klientovi v zmysle bezprostrednosti, flexibility, aktivity a zdôrazňujú význam vytvárania priestoru pre aktívnu participáciu klienta ( Rank, Alexander, Stekel).

Metodologicky čistý dynamický prístup nie je typický pre európsku sociálnu prácu a sociálne poradenstvo, ale v Spojených štátoch Amerických sú aj školy dynamicky orientovanej sociálnej práce a poradenstva.. V našom prostredí pomáhajúcich profesií môže sociálny poradca účinne využívať niektoré prvky dynamického prístupu pri práci s klientom, rodinou či skupinou.

Behaviorálny prístup vychádza z predpokladu, že každé správanie je výsledkom toho, čo sa človek naučil, alebo nenaučil. Jeho základom sú teórie učenia a ostané edukatívne koncepcie. Zdrojmi tohto prístupu boli metódy klasického a operačného podmieňovanie, spojené s posilňovaním a fixovaním nových poznatkov a zručností. V koncepciách viac–menej prevažujú väzby typu podnet – reakcia, ktorých finalizáciou je vytváranie nových spojov a ich verifikácia v praktickom živote.

Jadrom poradenskej intervencie je symptóm, kauzálne súvislosti nebývajú pre poradcu podstatné. Poradenský vzťah v behaviorálnom prístupe funguje na princípoch vzťahu učiteľ – žiak, poradca spolu s klientom vytvárajú asymetricky štruktúrované učebné spojenectvo. Citová vrelosť, prijatie a vzťahové zručnosti sú síce poradcami využívané, ale nepovažujú sa základné poradenské prostriedky klientovej zmeny.

Behaviorálny prístup má vo svojom repertoári direktívnejšie techniky ako priame dávanie rád, inštruovanie, vedenie, podmieňovanie, posilňovanie, učenie, nácvik, tréning, modelovanie, presviedčanie, zaplavovanie, averzívnu intervenciu, paradoxné techniky atď. Pomocou týchto techník sa poradca snaží odstrániť poruchové správanie klienta, neželateľný symptóm, alebo učiť klienta efektívnejším scenárom správania, konania a riešenia problémov. Behaviorálny poradenský prístup je krátkodobý a využíva techniky na urýchlenie zmeny. Pre svoju časovú nenáročnosť, rýchle smerovanie k zmene, pragmatický merateľný výsledok, je účinne využiteľný v sociálnom poradenstve.

V rámci behaviorálneho prístupu môžeme uvažovať o štyroch širokých variáciách. Prvá variácia je postavená na klasickej pavlovovskej paradigme podmieňovania, ktorú využíva napríklad systematická desenzibilizácia či implozívne techniky (Wolpe, Lazarus, Stampel). Druhý typ je založený na operačnej paradigme priameho pozitívneho alebo negatívneho

posilňovania (Skiner, Azrin), tretí na paradigme ľudského sociálneho učenia (Bandura, Phillips) a štvrtý na paradigme kognitívneho programovania ( Ellis).

Behaviorálne prístupy v poradenstve bývajú často úzko prepojené s kognitívnymi prístupmi. Kognitívne koncepcie preniesli ťažisko práce s klientom na oblasť myslenia človeka. Predstavitelia kognitívnych škôl zdôrazňujú, že dôležitý je význam, ktorý človek pripisuje podnetu a nie podnet samotný, snažia sa minimalizovať iracionálnosť v myslení, správaní i prežívaní, preferujú zmenu myslenia človeka, ktoré spätne ovplyvňuje jeho správanie.

Experienciálny prístup vníma človeka ako aktívnu bytosť, ktorá má vôľu, možnosť voľby, etickú dimenziu a potenciál k ďalšiemu rastu. Poradca pracujúci týmto prístupom vníma človeka v jeho prirodzenosti ako aktívnu, snažiacu sa, sebapotvrdzujúcu a sebapotencujúcu entitu s maximálnou kapacitou pre svoj rast.

Preto sa tento prístup nesústreďuje na odstránenie symptómu, či rekonštrukciu osobnosti podľa cieľov poradcu, ale zameriava sa na dosiahnutie vyššieho stavu vedomia klienta, aby si klient uvedomil svoje latentné možnosti a naučil sa ich efektívne využívať. Vedieť, čo robí a cítiť to, môže byť pre klienta dôležitejšie ako vedieť, prečo to robí. Táto koncepcia pracuje s jedinečnosťou i univerzálnosťou ľudského ja v sebapresahujúcej kvalite ľudskej skúsenosti.

Neredukuje apriori klientove výpovede na kauzálne alebo jednostranne diagnostické predstavy vytvárané poradcom. Experienciálny prístup vidí patologický koncept v strate zhody medzi vonkajším a vnútorným prežívaním človeka, v obmedzeniach vyjadrenia možností človeka, v odcudzení indivídua sebe samému aj spoločnosti. V poradenskom procese experienciálne školy preferujú emócie a skúsenosť pred intelektuálnym poznaním a vhľadom. Celý proces sa uskutočňuje tu a teraz v bezprostrednej prítomnosti.

Pri stretnutí s klientom je poradca často iba katalyzátor, v jeho prítomnosti si klient uvedomuje svoje latentné možnosti pre formovanie svojho „jástva“. Vzťah medzi poradcom a klientom je emocionálne naplnený ľudský vzťah, založený na ľudskom spojenectve človek – človek. Niektoré školy tohto prístupu preferujú čin pred verbalizáciou, podporujú klienta, aby bol sám sebou, zjednocujú psychiku a telo, minimalizujú techniky.

Experienciálny poradenský prístup pracuje na princípoch humanistickej tradície európskej kultúry, využíva fenomenologickú metódu a niektoré prvky existencialistickej filozofie. Charakteristický pre tento prístup je neštruktúrovaný rozhovor, akceptácia klienta, schopnosť empatie poradcu, kongruencia a celý proces smeruje k sebaaktualizácii klienta. Tento poradenský prístup má predpoklady najfrekventovanejšie sa objavovať v systémoch sociálneho poradenstva aj pre svoju holistickú filozofiu. Podnetné pre oblasť sociálneho poradenstva je najmä nie príliš tradičné hľadanie zmyslu života a práca s hierarchiou hodnôt.

V širokom kontexte experienciálneho prístupu môžeme identifikovať niekoľko trocha zjednodušene identifikovateľných typov: filozofický typ, humanistický typ, emocionálne somatický typ a spirituálny typ.

Filozofický typ využíva existencialistické koncepcie ako základ práce s klientom (Boss, Binswanger, Frankl, Perls), humanistický typ je založený na vzájomnom stretnutí a dialógu ľudí, využíva predovšetkým nedirektívny rozhovor (Maslow, Rolo-May, Rogers), emocionálno somatický typ využíva najmä neverbálne metódy, subjektívne telesné podnety a senzorické reakcie, intenzívne pracuje s emóciami, uvoľňuje prežívanie ( Perls, Janov, Lowen), spirituálny typ pracuje s transcendentálnymi zážitkami a jedným z cieľov je zjednotenie indivídua s univerzom (Assagioli).

Poradenstvo jednej čistej školy nemá zatiaľ na Slovensku dlhodobú tradíciu a v praxi ho nachádzame skôr ojedinele. Väčšina poradcov pracuje eklekticky, pričom symbioticky spájajú alebo selektívne využívajú rozličné poradenské prístupy, ich metódy či formy práce. Podobnú skúsenosť majú aj v zahraničí. Prochaska a Norcross (1999) tiež tvrdia, že

eklektický prístup je medzi odborníkmi na duševné zdravie najrozšírenejšou a najobľúbenejšou orientáciou.

Eklektický poradca svoj prístup často prispôsobuje charakteru problému klienta alebo typu klienta vo väčšine prípadov po konzultácii a súhlase klienta. Pri výbere prístupu môžu zohrávať dôležitú úlohu aj čas, financie či preferencie klienta. V súčasnosti je pomerne bežné, že na jednom prípade poradca pracuje hlbinne, s druhými klientmi robí behaviorálny nácvik a s tretím prípadom pracuje neštruktúrovane s cieľom podporiť jeho potenciál.

Zástancovia eklektického prístupu sa snažili identifikovať relevantné dôvody využívania tohto prístupu. Jeden z dôvodov preferencie eklektického prístupu je založený na slobode a možnosti klienta využívať poznatky viacerých prístupov pri riešení svojich problémov. Jednotlivé teoretické prístupy pokrývajú rôzne oblasti a úrovne života človeka, preto sa môžu v niektorých prípadoch vhodne dopĺňať. Ľudské bytie je príliš mnohostranné na to, aby sa dalo vyložiť teóriou jedného prístupu. Poradenské postupy, ktoré efektívne fungujú v jednej oblasti nemusia byť rovnako účinné pri riešení iných problémov. Na teóriu by mali vplývať a modifikovať ju aj praktické skúsenosti poradcov z uplatňovania rôznych prístupov.

Laura. Epstein ( ) vytvorila špecifickú typológiu eklektického prístupu:

• model systematickej intervencie, komplexný integrovaný model eklektického prístupu s jednoznačnými kritériami
• pragmatický model, súbor teórií rôznych prístupov je využívaný v rámci praktických potrieb poradcu či skupiny poradcov
• model systematickej selekcie, poradca zvolí jeden prístup ako hlavný a obohacuje ho ďalšími poznatkami iných prístupov
• model náhodných aplikácií, založený na nesystematickom využívaní poznatkov rôznych prístupov podľa akruálnej situácie

Timuľák (2006) uvádza aj asimilačný model, ktorý je takmer identický s modelom systematickej selekcie, pretože v asimilačnom modeli preberajú odborníci prvky iných prístupov do svojho teoretického i pragmatického rámca.

V teórii i praxi slovenského poradenstva výrazne prevláda model náhodných aplikácií, pretože poradca pri svojej práci často nesystematicky, živelne, neplánovite a niekedy aj náhodilo využíva rôzne prístupy pri práci s klientom.

Tento trend je do značnej miery spôsobený tým, že poradenstvo jednej školy nezapustilo u nás hlbšie korene, informácie o poradenských prístupoch v zahraničí sa k nám v minulosti dostávali živelne a poradcovia absorbovali do svojej práce všetko, čo sa im, neoficiálne alebo polooficiálne, podarilo získať. Optimálne by bolo, keby sociálny poradca bol systematicky teoreticky i výcvikovo pripravovaný na všetky prístupy v poradenstve ale aj na uch eklektické využitie. Výsledkom vzdelania a výcviku poradcu by mala byť schopnosť využívať účinné prvky všetkých prístupov, v snahe čo najrýchlejšie a najefektívnejšie pomôcť klientovi, rodine, skupine či komunite.

V poradenskom a terapeutickom prostredí Čiech a Slovenska eklekticizmus ad hoc využívali pri práci s klientom najmä Kratochvíl a Vymětal, špecifický integratívny eklekticizmus prezentuje najmä Knobloch so svojou integratívnou psychoterapiou.