Sociológia – Kultúra

Sociológia – Kultúra

Kultúra

Termín kultúra patrí v tomto storočí medzi veľmi frekventované a zároveň tým i mnohovýznamové, za kultúru sa považuje všetko čo vzniká činnosťou človeka a spoločnosti.

Vznik človeka je predpokladom kultúry: človek je tvorcom kultúry, ale zároveň bez kultúry by nemohol vzniknúť dnešný človek ani samotná spoločnosť.
Kultúra je veľmi zložitý: spoločenský jav, proces, vzťah

Sociologické chápanie kultúry má viacero rovín:
Podľa širšieho hľadiska je kultúra komplex tvorený aktívnou tvorivou činnosťou ľudí, ktorá vedie k osvojeniu sveta .
Pre sociologické chápanie a skúmanie kultúry sú charakteristické tieto momenty :

– podstatné v kultúre sú ľudské činnosti a hodnoty

– kultúra nie je vrodená, zdedená alebo inštinktívna, ale je naučená

– kultúra ako celok je kolektívnym produktom, vytvárajú ju ľudia, ktorí sú v sociálnej interakcii

– kultúra a kultúrne hodnoty sa prenášajú z generácie na generáciu , kultúra ako celok si zachováva určitú kontinuitu v čase, i keď jednotlivé prvky kultúry môžu priebežne vznikať a zanikať a vo vývoji kultúry existujú i obdobia a sféry s diskontinuitou

– kultúra je adaptívna, teda je schopná na základe činnosti ľudí sa prispôsobovať vnútorným a vonkajším zmenám

adaptabilita – prispôsobivosť

Materiálna kultúra je oblasťou, materiálneho bohatstva spoločnosti : je to súbor javov a procesov prípadne vzťahov vzťahujúcich sa na uspokojovanie materiálnych potrieb človeka.
Za najdôležitejšie prvky materiálnej kultúry sa považujú :

– prostriedky používané v materiálnej výrobe : pracovné nástroje ,stroje automaty, zložité technické aparatúry.

– spôsoby používania týchto prostriedkov :technológia práce s nástrojmi , technológia práce so strojmi

– produkty určené k uspokojovaniu výrobných potrieb jednotlivca a spoločnosti :polotovar, umelo vytvorené materiály

· spotrebné predmety :potreby každodennej potreby krátkodobej spotreby, potreby dlhodobej spotreby ,umelé materiálne životné prostredie:

· rôzne stavebné diela

Duchovná kultúra je oblasťou duchovného bohatstva spoločnosti: je to súbor javov, procesov a vzťahov vzťahujúcich sa na uspokojenie duchovných potrieb človeka – súbor najrôznejších:Ideí, zvykov, inštitúcií, symbolov, predstáv, názorov. Špecifické miesto v duchovnej kultúre majú spoločenské normy – ich sférou je normatívna kultúra / teda týka sa morálky a práva /
Kultúra vzhľadom k jedincovi plní veľa funkcií , uvádzame aspoň niektoré:

· humanizačná alebo civilizačná a ich obsahom je poľudšťovanie človeka v spoločnosti

· poznávacia ,výchovná alebo výchovno vzdelávacia

· adaptačná alebo socializačná, alebo regulatívna

· kompenzačná funkcia

· rekreačná, zábavná funkcia

Rozmanitosť kultúr môžeme zaznamenať nielen pri skúmaní rôznych spoločností , ale v rámci jednej spoločnosti. Mnohé sociálne skupiny , ktoré sú súčasťou spoločnosti a podieľajú sa na jej hlavnej – dominantnej kultúre a zároveň si utvárajú vlastné skupinové hodnoty , normy, vzory správania , skupinovú ideológiu apod. , čiže v rámci dominantnej kultúry spoločnosti si vytvárajú vlastnú kultúru – subkultúru.

V dominantnej kultúre spoločnosti existuje umelecká kultúra – kultúra elity a ľudová kultúra . Termín subkultúra má zväčša vystihnúť určité zvláštnosti súboru kultúrnych prvkov typických pre menšie skupiny v rámci jedného národa , jedného štátneho útvaru , prípadne širšieho spoločenstva. Známe sú napríklad subkultúry čínskych , židovských a iných komunít žijúcich mimo vlasti , poznáme napr. subkultúry rôznych skupín mládeže , homosexuálov, subkultúry armády.

Niektoré skupiny si vytvárajú hodnoty a normy, ktoré sú v rozpore s hodnotami a normami, dominantnej skupiny a tak vzniká kontrakultúra – kontrasná subkultúra , ktorá stojí proti dominantnej kultúre spoločnosti.
Kontakt medzi kultúrami je je základom prenosu kultúrnych prvkov – teda kultúrnej difúzie .

Prijatie týchto kultúrnych prvkov v iných spoločenstvách a ich integrácia do iných , odlišných kultúr sa nazýva akulturácia.

Masová kultúra

I keď i v súčasnosti existujú rôzne kultúry, dosť často sa súčasne kultúra charakterizuje súhrnne ako masová kultúra tj. zvláštny typ kultúry, ktorá je prístupná, dostupná a určená najširšej skupine ľudí bez rozdielu pohlavia, veku, vzdelania, národnosti , profesie, polotického a náboženského presvedčenia. Základnými znakmi masovej kultúry sú :

· masovosť- veľké množstvo toho čo je predkladané alebo tých, ktorí to prijímajú

· štandardizácia rovnakosť toho, čo je prijímané
Masová kultúra je kritizovaná za to , že je iba oddychovou záležitosťou, nepodnecuje myslenie , ale vedie k pasivite:

· odvádza človeka od jeho vlastného života

· privádza človeka do fiktívneho sveta, vymyslených hrdinov

· v súčasnosti pribúda čoraz viac násilných a brutálnych scén, čim sa otupí ľudské cítenie, zvyká jedinca na násilie a brutalitu ako na samozrejmé súčasti každodenného života

Názory na strane druhej, ktoré sú protikladné obhajujú súčasný stále brutálnejší trend v masovej kultúre, pretože práve tento spôsob považuje ako najvhodnejší pre uvoľnenie človeka a odpútanie sa od bežných starostí ako útočište človeka pred svetom ktorému on nerozumie.

Názory mnohých sú veľmi rôznorodé až protichodné , preto o masovej kultúre môžeme povedať, že môže byť dobrá i zlá, umelecká i gýčovitá, hodnotná a bezcenná prínosná a škodlivá, záleží na konkrétnom diele, ktoré posudzujeme.